Štadión pre rýchlokorčuliarov v meste Inzell

Výsledkom spolupráce medzi stuttgartským ateliérom Behnisch Architekten a Pohl Architekten z Erfurtu je štadión v nemeckom meste Inzell na úpätí hory Falkenstein – Max Aicher aréna s kapacitou 7 000 divákov. Štadión dostal cenu za najlepšiu športovú stavbu roka 2011 na Svetovom festivale architektúry.

Bavorské mesto Inzell hostilo majstrovstvá sveta v rýchlokorčuľovaní v roku 2011. Cieľom bolo vytvoriť svetové súťažné podmienky požadované na tejto akcii, no existujúca vonkajšia rýchlokorčuliarska dráha požiadavkám nevyhovovala. Architekti navrhli vybudovať vysoko výkonnú inteligentnú strešnú konštrukciu.

Vnútorný priestor je dostatočne flexibilný na medzinárodné súťaže a školenia.

Dvesto metrov dlhá a deväťdesiat metrov široká aréna bola naprojektovaná bez vnútorných stĺpov. Konštrukcia stavby má široké rozpätie, pretekári aj diváci si tak môžu vychutnať panoramatický výhľad na bavorské Alpy. Cez zasklenú fasádu môžu okoloidúci ľahko nazrieť do interiéru štadióna a pozorovať každodenné činnosti.

Strecha podobná mraku, ktorá zapadá do horského prostredia
Strecha má presný klimatický koncept, ktorý zaisťuje optimálnu energetickú, ekonomickú a udržateľnú prevádzku ľadovej dráhy na dennej báze. Na spodnej strane strechy je tzv. Low-E membrána, ktorá je natiahnutá pomocou povrazov medzi desať metrov vysokými drevenými a oceľovými nosníkmi. Funkciou membrány je odrážať chlad z ľadovej plochy späť na trať a tak udržiavať jej nízku teplotu. Zároveň optimalizuje množstvo prepusteného denného svetla, ktoré privádza na štadión sedemnásť veľkých svetlíkov na severnej strane strechy.

Celá strecha stojí iba na 40 železobetónových stĺpoch. Priehradové väzníky boli vopred zostavené z dvoch polovíc, na východnej a západnej strane tieto polovice zdvihli žeriavy a spojené boli až vo vzduchu. Laminované drevené oblúky boli umiestnené nad nimi, vytvorili tak konštrukciu na svetlíky.

Aj pridružené prevádzkové budovy boli modernizované s cieľom začleniť ich do celkovej koncepcie arény a jej optimálneho energetického výkonu. Modernizácia zahrnula kanceláriu riaditeľa štadiónu a priestory pre personál, rovnako ako priestory na semináre a technické zázemie na údržbu ľadovej plochy. Hlavné technické zariadenia a rozsiahle šatne sú diskrétne umiestnené pod vstupnou halou na úrovni ľadovej plochy.

Náročná prevádzka
Klzisko potrebuje veľa energie na údržbu a je zložité poskytnúť zároveň aj adekvátnu ventiláciu a pohodlnú izbovú teplotu súťažiacim i divákom. Takmer polovica z celkovej potreby primárnej energie sa používa na chladenie ľadu. Veľké množstvo energie je potrebné na sušenie vzduchu a zabraňovanie kondenzácii, ktorá ničí ľad a drevené stavebné prvky.

Riešením bolo oddeliť prívod vzduchu pre divákov a súťažiacich. Jeden systém privádza suchý vzduch nad ľad a druhý zabezpečuje čerstvý vzduch publiku. Následne už vydýchaný a ohriaty vzduch prejde do hornej časti a je odsatý von. Posuvné výustky fúkajú čerstvý (nie vysušený) vzduch do dutín pod betónovou prefabrikovanou tribúnou pre divákov. Odpadové teplo zo stroja, ktorý ochladzuje ľad, je znovu využívané na ohrievanie hlavnej tribúny.

Architekti: Behnisch Architekten + Pohl Architekten
Behnisch Architekten tím: Stefan Behnisch Robert Hosle, Andreas Leupold Connie Wust, Wyly Brown, Roxanne Reussa, Andreas Peyker, Jonathan Fahy
Pohl Architekten tím: Göran Pohl, Julia Pohl, Falk Krüger, Anja Klein
Miesto stavby: Reichenhaller Straße 79, Inzell, Nemecko
Klient: Gemeinde Inzell
Rok otvorenia: 2011
Ročná spotreba energie (na základe simulácie) 715 MJ/m², 47 % využívajú chladiče, ktoré tvoria ľad.
Ročné emisie uhlíka (predpokladané) 92 kg CO₂/m²
Investičné náklady 4,68 milióna dolárov
Celková plocha 20 750 m²

Ing. Alena Benešová
Foto: Behnisch Architekten, Meike Hanson