Domy nie sú umelecké diela. Po stopách stavieb, ktoré sa stali architektúrou

Kedy sa vlastne stavby stanú architektúrou? Existuje nejaká hranica?

Kým som sa dostal ku knihe Petra Kresánka Stavby, ktoré sa stali architektúrou (vydavateľstvo Simplicissimus, 2019), ubehol rok. Peter mi ju daroval na Vianoce 2019 v Horskom parku, kde sa práve konali vianočné trhy.

V knihe spomína a filozofuje o živote a záchranách pamiatok v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bratislavskí ochranári v časoch normalizácie poznávali a rekonštruovali objekty ľudovej architektúry na Liptove.

Je to pokus o teoretickú sumarizáciu architektonického prístupu k pamiatkam ľudovej architektúry a ich transformovania pre súčasnosť. Bez bližšieho poznania tohto nádherného kraja na Liptove som si však netrúfal písať recenziu Petrovej publikácie o tomto nádhernom romantickom kraji.

A tak som podrobnejšie, už ako človek, ktorý pozná Smrečany, Liptovský Ján, Žiar, Bobrovník, Huty, Vavrišov alebo Liptovské Sliače siahol po knihe až po návrate z Liptovského Jána.

Kedy sa vlastne stavby stanú architektúrou

Zaujal ma už názov knihy Stavby, ktoré sa stali architektúrou. Kedy sa vlastne stavby stanú architektúrou? Je tu nejaká hranica? Je to večná otázka vzťahu stavby a jej optického a kultúrneho ducha s konkrétnym prostredím. To sa mi však ani dodnes, po polstoročí architektonickej praxe a hľadania, nepodarilo definovať.

Urbanizmus, teda stavba miest, je disciplína, ktorá bola v socializme redukovaná na skladanie panelových domov a nie na svoju podstatu, tvorbu mestských priestorov. Autor vo svojej knižke tiež hľadá a opisuje cestu bádania stavby stavebných štruktúr.

Domy nikdy neexistujú samostatne, nie sú to umelecké diela, ale sú súčasťou urbánneho celku mesta či dediny. Tam zapadajú, harmonizujú alebo narušujú zostavu domov.

Liptovský Ján

Začiatkom júla, tesne pred inváziou turistov, sme sa vybrali do Kresánkom opisovaného kraja a aj za nádhernými drevenými evanjelickými tolerančnými kostolíkmi v Kríži, Leštinách i Kežmarku. Bývali sme v Liptovskom Jáne v hoteli Máj – Sorea, ktorý bol kvôli korone otvorený iba dva dni pred naším príchodom, takže bol ešte poloprázdny.

Cez týždeň sa začínal plniť väčšinou penzistami, ktorí si pamätali jeho socialistickú slávu i život na Liptove. Hotel Máj sa vypína ako spomienka na minulú dobu so socialistickou atmosférou, plavárňou, vonkajším bazénom a všetkým luxusom, aký ponúkal vtedy socialistický hotel. Bola to architektúra?

Je to typická socialistická stavba, poskytujúca vtedajší špičkový štandard, ktorý postupne dopĺňajú súčasnými požiadavkami. Ešte aj dnes je úspešný so svojou minerálnou vodou v plavárni aj na vonkajšom „štrande“ s teplotou 29 °C.

Sv. Ján je veľká a významná dedina, ktorá má bohatú históriu, krásnu prírodu a liečivú vodu. Žili tam významné zemianske rodiny. Zemani Szentivánovci, vyrezaní z dreva, strážia Sv. Ján pred mestským múzeom. Ešte teraz sa tam spomína 32 kúrií, viaceré sú zrekonštruované na penzióny či súkromné rezidencie.

Liptovský Ján má okrem krásneho prostredia a romantickej doliny s jaskyňami aj množstvo hotelov či chát a originálne prírodné kúpalisko – „kaďu“ s termálnou minerálnou vodou v akomsi kráteri.

Architektúra a urbanizmus Liptova

Peter však pôsobil na druhej strane Váhu v Kvačianskej či Prosieckej doline a Hutách pod monumentálnym Chočom. Vtedy sa ešte iba plánovala Liptovská Mara. Vo svojej knihe sa vracia k pocitom a vzťahom k ľudovej architektúre z toho obdobia. Citáty svetovej teórie sa snaží dať do súvislosti s tým, čo vzniklo celkom prirodzene v našom prostredí.

Vychádza z ideí maliara V. Kandinského, ktorý hľadaním strohosti a jednoduchosti v modernom umení je blízky jednoduchému životu slovenského roľníka. Prvých deväť stretnutí s domami so šikmými strechami stručne analyzuje. Architektúra a urbanizmus Liptova bola jasná a mala svoju históriu.

Skromné obytné priestory sa tu prelínali s jednoduchými a čistými hospodárskymi objektmi. Vytvárali urbanistické zostavy, ktoré rešpektovali terén, mali logickú skladbu i prirodzenú rustikalitu. Takto prirodzene komponovanú a zakotvenú mali krásu i estetiku prírody.

Boli to vkusné urbanistické komplexy, ktoré by som nazval harmonickými urbanistickými celkami. Táto krása sa však postupne strácala presadzovaním socialistických krabíc i módnych štvorcov a zmenou životného štýlu bývalých roľníkov.

Vpád modernizmu

Celkový dojem z urbanizmu Liptova vytvárajú ešte aj teraz sústavy domov so svojou štruktúrou, citlivo osadené do terénu predhoria Západných Tatier. Práve kulisa Liptova na pozadí Tatier je pre Slovensko charakteristická. Obytné objekty ešte čiastočne dopĺňajú hospodárske objekty sýpok, senníkov a maštalí.

Ich architektonická štruktúra a tvarovanie sú blízke architektúre bývania, takže tvoria jeden celok. To je rozdiel oproti produkcii počas socializmu, kde sa zmenila štruktúra a formovanie objektov i spoločenské vzťahy. Zaniklo súkromné vlastníctvo a prišlo nebezpečenstvo biznisu s umelými ruinami.

Ani v našich mestách sa doteraz urbanisticky vôbec nehodnotí celkový dojem a obraz ulice alebo mesta. K „výškovke“ sa prilepí dom s horizontálnymi pásmi či úplne inou štruktúrou a mierkou alebo aj históriou. Naše mestá, dediny a ulice pôsobia problematicky a nedostavane. Je tam história premiešaná s modernými bytovkami i drastickými panelákmi. K tomu ešte rozbité chodníky a mosty, neriešené električky a iná doprava.

Modernizmus sa totiž nezaoberal harmonizujúcimi vzťahmi mesta či krajiny, zatiaľ čo pôvodné liptovské dedinky so sústavou šikmých striech pôsobia harmonicky aj dnes. Modernizmus ich likvidoval domami s teplou vodou, kde dosádzal bezduché panelové objekty bez štúdie vzájomného pôsobenia histórie a súčasnosti.

Revolučne sa prejavil aj na vidieku, kde sa zmenil obraz krajiny i života. Ten tvorili pôvodne krásne poskladané domčeky, kostolíky a štruktúra senníkov a do tejto harmonickej siluety vkladali architekti modernisti typové projekty i amatérske panelové škatule v inej mierke i farbe. Socialistickí teoretici architektúry vyštudovaní v tých časoch sa to snažili pre vládnucu stranu zdôvodňovať.

Pamiatky ako vzor harmonickej krajiny

Pre našu generáciu sa z pôvodnej štruktúry zachoval len fragment, ktorý je už teraz možné uchovávať len ako pamiatku slúžiacu za vzor harmonickej krajiny. Pamiatka jedinečnej kompozície či zoskupení sa nám zachovala v umeleckých fotografiách či maľbách M. A. Bazovského, E. Zmetáka či V. Kompánka.

Tieto osobnosti dokázali senzitívne zachytiť neopakovateľnosť a jedinečnosť scenérie krajiny s kompozíciou šikmých striech. Tu teda musíme hodnotiť komplexne pôsobenie materiálov a priestoru v architektúre pôvodnej prírody s jej estetikou.

Súčasnosť sa našťastie vymanila z primitívneho socialistického realizmu, ktorý u nás zasial schematizmus ideológie so stavebným šlendriánstvom aj na dediny. Socializmus pokojne podľa územného plánu postavil vedľa seba kontrapunktové domy a bol hrdý na budúcnosť. Na severnom Slovensku sa nájdu fragmenty pôvodnej drevenej architektúry, ktoré stoja vedľa panelových domov s úplne inou mierkou.

Pôsobenie pôvodnej zástavby sa snažia vrátiť nadšení chalupári. Je to optická renesancia, ale nie celkom filozofická oprava pôvodnej architektúry aj so životom a životným štýlom. Aby táto symbióza moderny a ľudovej tradície fungovala, potrebuje veľkú dávku citu a kultúry. Krása slovenskej dediny i krajiny je na Liptove príjemná.

Bohužiaľ, na jeseň sme sa vrátili sklamaní a rozčarovaní z nádherného Gemera, kde sú evanjelickí farári vďační za vstupné a príspevok na záchranu vzácnych interiérov ich kostolov maľovaných talianskymi majstrami z 14. až 16. storočia. O ich hodnotných freskách vie málokto a nenájdu sa nikde inde na Slovensku v takej koncentrácii.