Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ v Trenฤianskych Tepliciach
Galรฉria(4)

Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ v Trenฤianskych Tepliciach

V rozsahu neveฤพkom diele Jaromรญra Krejcara nachรกdzame viacerรฉ kรบpeฤพnรฉ stavby, naprรญklad kรบpeฤพnรฝ dom v Karlovรฝch Varoch (1931), projekt sanatรณria v Podฤ›bradoch (1931), sรบลฅaลพnรฝ nรกvrh na tuberkulรณzne sanatรณrium v Starom Smokovci (1932) a sรบลฅaลพnรฝ nรกvrh na sanatรณrium vo Vyลกnรฝch Hรกgoch (1932). Realizovaลฅ sa mu vลกak podarilo iba jedinรฝ nรกvrh, a to v Trenฤianskych Tepliciach. Ide o niekdajลกรญ kรบpeฤพnรฝ dom Nemocenskej pokladne soukromรฝch รบล™ednรญkov, ktorรฝ dnes poznรกme ako Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ.

Jaromรญr Krejcar je jednรฝm z najvรฝznamnejลกรญch ฤeskรฝch architektov medzivojnovรฉho obdobia. Najznรกmejลกie sรบ dve jeho diela: slรกvny ฤŒeskoslovenskรฝ pavilรณn na Medzinรกrodnej vรฝstave umenia a techniky v modernom ลพivote v Parรญลพi z roku 1937 a Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ v Trenฤianskych Tepliciach. Projekt Lieฤebnรฉho domu Machnรกฤ vziลกiel z architektonickej sรบลฅaลพe v roku 1929, kde Jaromรญr Krejcar zรญskal prvรบ cenu. Sรบลฅaลพ vypรญsala Nemocenskรก pokladna soukromรฝch รบล™ednรญkลฏ v Prahe. Projekt po sรบลฅaลพi preลกiel urฤitรฝmi zmenami, z ktorรฝch najdรดleลพitejลกia bola zmena symetrickej formy pรดdorysu na asymetrickรบ. Stavbu potom realizovala bratislavskรก stavebnรก firma F. Nekvasila od augusta 1930 do mรกja 1932.

Architektรบra lieฤebnรฉho domu nรกs uลพ na prvรฝ pohฤพad upรบta viacerรฝmi pozoruhodnรฝmi prvkami. Na vรฝchodnej strane fasรกdy lรดลพkovej ฤasti sรบ to naprรญklad balkรณny izieb s elegantnรฝm kovovรฝm zรกbradlรญm, ktorรฉ pripomรญnajรบ Gropiusov Bauhaus v Dessau. Opaฤnรก strana lรดลพkovรฉho traktu mรก priebeลพnรฉ pรกsovรฉ oknรก a vytvรกra pokojnรฉ pozadie dvojpodlaลพnรฉmu spoloฤenskรฉmu traktu so streลกnou terasou a ลกirokou krytou terasou na prvom poschodรญ. Zaujรญmavรฝm, zmรคkฤujรบcim dojmom zas pรดsobia pergoly terasy na streche lรดลพkovรฉho traktu.

Krejcar tu veฤพmi jednoznaฤne vychรกdzal z architektรบry ฤi dizajnu lodรญ, ktorรก v tomto ฤase predstavovala akรฝsi estetickรฝ ideรกl. Tรบto parnรญkovรบ, nautickรบ, metaforu reprezentujรบ nielen biela farba, kovovรฉ zรกbradlia, kruhovรฉ oknรก, terasy pripomรญnajรบce lodnรฉ paluby, ale najmรค veฤพmi zaoblenรฉ ฤelo spoloฤenskรฉho traktu. Krejcar, ktorรฝ sรกm publikoval ฤlรกnok Architektรบra transatlantickรฝch parnรญkov (ลฝIVOT II.), bol propagรกtorom tรฝchto foriem, ktorรฉ boli charakteristickรฉ pre puristicko-funkcionalistickรบ architektรบru na konci dvadsiatych rokov minulรฉho storoฤia. V duchu tejto estetiky rieลกi na Lieฤebnom dome Machnรกฤ dokonca tvary komรญnovรฝch telies na streche objektu.

Tento lieฤebnรฝ dom patril v medzivojnovom obdobรญ k vrcholom funkcionalistickej architektรบry v celom bรฝvalom ฤŒeskoslovensku. Jeho vnรบtornรก prevรกdzka bola podฤพa teoretika Karla Teigeho predzvesลฅou โ€“ prototypom socialistickรฝch kolektรญvnych domov. ฤŒistota a elegancia foriem, kompozรญcia jednotlivรฝch fasรกd ฤi kvalita architektonickรฉho detailu nemali vtedy u nรกs obdobu. Treba vลกak povedaลฅ aj to, ลพe v tom obdobรญ to bola najdrahลกia ฤeskoslovenskรก stavba tridsiatych rokov minulรฉho storoฤia.

Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ udivuje a inลกpiruje svojimi kvalitami aj dnes, hoci zub ฤasu a nepochopenie jeho ducha pri รบpravรกch v minulosti ho veฤพmi poznaฤili. Odkaz tejto architektรบry mรดลพeme nรกjsลฅ v dielach viacerรฝch sรบฤasnรฝch ฤeskรฝch a slovenskรฝch architektov: Aleny ล rรกmkovej, Jozefa Pleskota ฤi Michala Kohouta, Norberta ล mondrka, Juraja Polyaka alebo ฤฝuba Zรกvodnรฉho. Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ je architektonickรฝm dediฤstvom, ktorรฉ by sme mali chrรกniลฅ a venovaลฅ mu najvรคฤลกiu pozornosลฅ.

Jaromรญr Krejcar (25. jรบl 1895 โ€“ 5. oktรณber 1949 Londรฝn) โ€“ architekt, nรกvrhรกr nรกbytku, vรฝtvarnรญk, vysokoลกkolskรฝ profesor, vydavateฤพ a teoretik.
Vyuฤil sa za murรกra, vyลกtudoval praลพskรบ Prลฏmyslovรบ ลกkolu stavebnรบ a neskรดr architektรบru u profesora Jana Kotฤ›ru na Akadรฉmii vรฝtvarnรฝch umenรญ (1918 โ€“ 1921). Po dvoch rokoch u Josefa Goฤรกra sa v roku 1923 osamostatnil.
Od dvadsiatych rokov minulรฉho storoฤia bol rozhodnรฝm zรกstancom funkcionalizmu a purizmu a bojoval proti v tom obdobรญ eลกte stรกle preลพรญvajรบcemu historizmu a dekorativizmu. V bรฝvalom ฤŒeskoslovensku reprezentoval Bauhaus. Bol zakladateฤพom Klubu za novรบ Prahu, ฤlenom Zdruลพenia architektov, Levej fronty, Zvรคzu socialistickรฝch architektov a Devฤ›tsilu (1922). Pracoval aj v Moskve (1934 โ€“ 1935), no ฤoskoro sa rozฤarovanรฝ vrรกtil a ukonฤil kontakty s ฤพavicou okolo Karla Teigeho.
V roku 1937 zรญskal dve Veฤพkรฉ ceny a Zlatรบ medailu za architektรบru na medzinรกrodnej vรฝstave v Parรญลพi. Jeho ฤŒeskoslovenskรฝ pavilรณn reprezentoval jednu z najvyspelejลกรญch priemyselnรฝch krajรญn sveta, jednu z prvรฝch stavieb avantgardnej architektรบry, kde dominovali oceฤพ, sklo, svetlo, vznikajรบcej tesne pred vojnou, na ktorรบ nadviazal aลพ high-tech v ลกesลฅdesiatych rokoch minulรฉho storoฤia.
V prvom vojnovom exile ลพil a pracoval v Londรฝne. Krรกtko bol profesorom na VUT v Brne (1946 โ€“ 1948). Po komunistickom puฤi vo februรกri 1948 opรคลฅ odiลกiel do exilu a vyuฤoval na renomovanej ลกkole Architectural Association v Londรฝne. Krรกtko po svojich 54 rokoch predฤasne zomrel.

Medzi najvรฝznamnejลกie realizovanรฉ stavby patria:

  • vila Vladimรญra Vanฤuru (Zbraslav pri Prahe, 1923)
  • nรกjomnรฝ dom na Domaลพlickej ul. (Praha-ลฝiลพkov, 1923 โ€“ 1924, spolu s Kamilom Roลกkotom)
  • Olympic, obchodnรฝ, kancelรกrsky a bytovรฝ dom na Spรกlenej ulici (Praha, 1924 โ€“ 1927)
  • vila, Nad olลกinami 4 (Praha-Straลกnice, 1926)
  • Gibiรกnova vila, Charlesa de Gaulla 2 (Praha-Bubeneฤ, 1927 โ€“ 1929)
  • Jednota sรบkromnรฝch รบradnรญkov, kancelรกrsky dom (Praha-Vinohrady, 1930 โ€“ 1931)
  • Lieฤebnรฝ dom Machnรกฤ (Trenฤianske Teplice, 1929 โ€“ 1932)
  • Strakonice, regulaฤnรฝ plรกn (1930)
  • projekt prestavby praลพskej dopravnej siete, 1931, spolu s J. ล palkom
  • ฤŒeskoslovenskรฝ pavilรณn na Medzinรกrodnej vรฝstave umenia a techniky v modernom ลพivote (Parรญลพ 1937, spolu so Z. Kejล™om, B. Soumarom a L. Sutnarom)
  • rodinnรฝ dom, Nad koupadly (Praha-Hodkoviฤky, 1939)

Prof. ล tefan ล lachta
Foto: Rajmund Mรผller a archรญv autora

Najฤรญtanejลกie