Dokončený rodinný dom – ide to aj bez omietky
Záhada, prečo niektoré domy starnúť vedia a iné rozhodne nie, má jednoduché riešenie. Stačí použiť správne stavebné materiály na správnom mieste a vyniknú aj bez ďalších povrchových vrstiev. No aj nátery a omietky majú svoje opodstatnenie. Že je z toho hotová ,,španielska dedina“? Áno, napríklad dedina Granollers pri Barcelone, kde stojí rodinný dom od HARQUITECTES.
Limity na zastavovanej parcele
Pozemok pod rodinným domom číslo 1014 je situovaný v hustej zástavbe blízko centra. Historicky stará štvrť má svoj charakteristický typ zastavania. Parcely sú veľmi úzke, prístupné z dvoch strán. Na území, kde stojí dnes rodinný dom 1014, sa zachovala z predchádzajúcej schátranej budovy západná historická fasáda. Susediace stavby sa s rodinným domom delia o dve steny, na juhu i na severe, no v tomto prípade nejde len o steny nosné. Vysoké steny vymedzujú aj plochu vnútornej záhrady. Celková šírka parcely nepresahuje 6,5 metra.
Interiér, exteriér a patio
V nadväznosti na uličnú čiaru sa automaticky vytvorili dva stavebné objemy na oboch koncoch pozemku. Medzi jedným a druhým koncom však nájdeme najrôznorodejšie typy priestorov – uzavretý interiér, miestnosti s vyšším i nižším stropom, priestory zastrešené, nezastrešené. I priestory napoly zastrešené a napoly zasklené. Nevykurovaný „predpriestor“, zvaný aj patio, vytvára štedrý vstup i tepelný prechod medzi ulicou a interiérom. Vykurované aj nevykurované časti sa vhodne dopĺňajú a spoločne vytvárajú prízemie, ktorého dĺžka dosahuje až 53 m a má plochu 345 m2. Jednotlivé miestnosti majú rôzne klimatické podmienky, charakter a vlastnosti, ale každú z nich možno jednoznačne odlíšiť. Napríklad steny interiéru sú pokryté bielym náterom, ktorý sa na rozdiel od vonkajších surových povrchov častejšie opotrebúva a ďalším náterom sa dá jednoducho opätovne obnoviť.
Jedna dispozícia, dva samostatné celky
Dva objemy, každý na opačnom konci parcely, majú svoje vlastné pravidlá fungovania a sú navzájom oddelené vnútornou záhradou. Smerom na hlavnú ulicu sa orientovala časť určená pre domácnosť, patio je vyhradené len na peší vstup. Z východnej strany vznikol vjazd pre dve autá. Táto východná časť slúži ako spoločenská a je tiež miestom na príležitostné rodinné akcie. Obidva nezávislé celky domu spája prízemie. Je ako chodba zjednocujúca najfrekventovanejšie plochy pre domácnosť aj spoločenské priestory. Na poschodiach a v suteréne boli umiestnené obslužné a oddychové zóny.
Šikovné osvetlenie v stiesnených podmienkach
Orientácia parcely zo západu na východ a úzke ulice na oboch stranách predstavovali vážny problém pri snahe dostatočne osvetliť interiér. Vstupné patio umožnilo ustúpenie budovy od uličnej čiary, čo malo pozitívny vplyv na presvetlenie i stupeň zachovania súkromia. Patio má navyše celoročne vlastnú bioklímu, kde sa teplota pohybuje medzi 15 – 25 °C. Počas horúcich letných dní sú okná tienené samostatnou cloniacou konštrukciou, ktorá je zavesená na vonkajšej fasáde a eliminuje tak vznik tepelných mostov. Predsadené žalúzie sú rovnako ako zastrešenie patia ľahko vymeniteľné.
Materiály, ktoré sú nielen na okrasu
Povrch z priznanej tehly má príjemnú textúru na pohľad a v súčasnosti je aj veľmi populárny. V prípade domu číslo 1014 sa tehly stali nosnou vrstvou dvojitej fasády, ktorej tepelnoizolačná výplň sa skladá z drevených vlákien. Rozličné typy skladieb tehál majú estetické i statické opodstatnenie. Nosné steny sa rozdelili na pruhy s rôznou hustotou a veľkosťou tehál. Tam, kde sú použité menšie tehly a viac výplne, je nosná stena z tehál viac spevnená. Úzke pásy v textúre tak nielen vyznačujú, ale aj spevňujú dôležité časti fasády – preklady a rímsy. Stropná konštrukcia sa skladá z trapézových plechov, v ktorých je zabudované vykurovanie sálavým teplom. Celý systém je napojený na zemný výmenník tepla. V zime podlahy slúžia ako radiátor a v lete pohlcujú teplo.
Miestnosti interiéru i patio sa podieľajú na vytvorení príjemnej a stálej klímy. Vnútorná záhrada je akoby ďalšou miestnosťou a má tiež špecifickú klímu. Nemá síce vplyv na energetickú spotrebu, ale jej zeleň a keramická dlažba kompenzujú výhľad do krajiny, hoci je celá plocha obohnaná vysokým múrom.
Autor: HARQUITECTES (David Lorente, Josep Ricart, Xavier Ros, Roger Tudó)
Spolupracovali:
Blai Cabrero Bosch (HARQUITECTES)
Montse Fornés Guàrdia (HARQUITECTES)
Carla Piñol Moreno (HARQUITECTES)
Fátima Vilaseca
Ramon Anton
DSM arquitectes
Igetech/Àbac enginyers
Anna Esteve
Lokalita: Granollers, Barcelona
Projekt: 2010 – 2011
Realizácia: 2012 – 2014
www.harquitectes.com
TEXT: Katarína Vankušová
FOTO: Adrià Goula
