Stožiar pred Slovenskou národnou galériou? Dočasnému riaditeľovi SNG sme už odpovedali, hovoria architekti rekonštrukcie

Už je to takmer dva týždne, keď bola rezortom kultúry odvolaná generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. Ministerstvo naďalej pokračuje v pochybných rozhodnutiach a zasahuje do činností viacerých kultúrnych inštitúcií po celej krajine vrátane Slovenskej národnej galérie. Rezort, resp. dočasný poverený riaditeľ SNG Anton Bittner, chce zasiahnuť aj do vizuálu galérie a umiestniť tam stožiar so slovenskou zástavou. Ozval sa preto architektom rekonštrukcie, ktorí už riaditeľovi odpovedali.

Na plnohodnotnú Slovenskú národnú galériu sme čakali 21 rokov. Rekonštrukcia sa stala akútnou už v roku 2001, keď bolo pre havarijný stav zatvorené Premostenie od legendárneho architekta Vladimíra Dedečka. Chradnutie postupovalo celou galériou, ktorej nová podoba sa hľadala v dvoch architektonických súťažiach – v roku 2003 a 2005.

Prvá súťaž však nepriniesla jednoznačného víťaza ani uspokojivé a adekvátne riešenie všetkých nahromadených problémov. So spresnenými podmienkami sa preto uskutočnila druhá architektonická súťaž, ktorá víťaza priniesla. Stal sa ním kolektív autorov pod vedením architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka – ateliér BKPŠ.

Do procesu obnovy napokon vstúpilo mnoho faktorov ako ekonomická kríza, nedostatok financií či politikárčenie. S rekonštrukciou sa oficiálne začalo až v roku 2015, teda 14 rokov po uzavretí Premostenia. Problémy však neobišli ani samotnú obnovu, ktorej harmonogram sa musel niekoľkokrát meniť, až sa z pôvodných troch rokov rekonštrukcia natiahla na sedem.

SNG otvorila svoje brány v decembri roku 2022 a Slovensko odrazu získalo kultúrnu inštitúciu s medzinárodným štandardom. Niečo, čo nám chýbalo desaťročia. Celkovo išlo o neobyčajne komplexnú a mnohovrstvovú úlohu. Pôvodne relatívne uzavretý súbor je po novom koncipovaný ako areál otvorený pre verejnosť prostredníctvom nádvorí, pasáží a priechodnosti priestorov parteru.

Slovenská národná galéria sa stala miestom širokej škály aktivít, presahujúcich galerijnú funkciu. Ide o nové centrum Bratislavčanov, bezpečné miesto stretávania sa všetkých skupín a generácií ľudí či dejisko koncertov a vystúpení pre najmenších i najväčších.

O všetky tieto prívlastky sa zaslúžili architekti rekonštrukcie, zamestnanci galérie, ale aj generálna riaditeľka Alexandra Kusá, ktorá galériu riadi od roku 2010. SNG previedla zlými aj lepšími časmi, pričom ju premenila na rešpektovanú inštitúciu v celoeurópskom kontexte. Dnes je Slovenská národná galéria zaplnená umením, zozbierala niekoľko domácich aj zahraničných ocenení a označovaná je za crème de la crème slovenskej architektúry.

Kľúčová kultúrna inštitúcia krajiny nedávno prišla o svoju generálnu riaditeľku. V stredu 7. augusta Ministerstvo kultúry SR odvolalo Alexandru Kusú pre dôvody, ktoré boli riaditeľkou SNG označené za vymyslené. Stalo sa tak len deň po tom, ako ministerstvo odvolalo riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku. O všetkom sme informovali v tomto článku.

Za dočasne povereného riaditeľa bol ministerstvom dosadený Anton Bittner, krízový manažér, ktorého spôsobilosť bola odbornou i laickou verejnosťou spochybnená a kritizovaná. Hneď v prvý deň zrušil voľné vstupné, ktoré protestne udelila Alexandra Kusá, a o niekoľko dní neskôr unikla nahrávka zo stretnutia so zamestnancami SNG, kde sa priznal, že umeleckým dielam nerozumie.

Kontroverzné rozhodnutia Antona Bittnera prišli aj nedávno. Podľa slov Alexandry Kusej, ktorá sa tak vyjadrila v diskusii Denníka SME, mal dočasne poverený riaditeľ poslať architektom rekonštrukcie žiadosť o cenovú ponuku na zrealizovanie stožiaru na zavesenie slovenskej zástavy.

„Nedá sa tam dať vlajka, je to pamiatka. Nie je tam miesto, chodník nie je náš, patrí magistrátu,“ povedala v diskusii Alexandra Kusá. „Prečo by tam mala visieť vlajka? My máme na to zákon, kde má byť vlajka,“ pokračovala. O chýbajúcej vlajke pred SNG totiž na tlačových konferenciách hovorila Martina Šimkovičová, ministerka kultúry.

„Vy viete, že Slovenská národná galéria sa dnes pýši novým šatom, je úspešne zrekonštruovaná, ale keď vojdete do galérie, nevidíte tam slovenskú zástavu, a čo je horšie, nevidíte tam umenie,“ povedala Martina Šimkovičová deň po odvolaní riaditeľky SNG Alexandry Kusej.

Anton Bittner napokon skutočne poslal do ateliéru BKPŠ žiadosť o zaslanie cenovej ponuky na zrealizovanie stožiaru na zavesenie slovenskej zástavy, čo nám potvrdil architekt Pavol Paňák: „Áno je to tak.“ Dočasne poverenému riaditeľovi už ateliér BKPŠ aj odpovedal: „Odpovedali sme, že na prípadné zavesenie vlajky sme mysleli v projekte informačného systému pre SNG. Nachádza sa v prestížnom priestore pod Premostením, teda v otvorení nádvoria voči nábrežiu.“

„Navrhli sme tu závesný systém, v ktorom je možné variabilné osadenie (zavesenie) aj štátneho symbolu,“ hovorí pre redakciu ASB Pavol Paňák. Podľa neho by osadeniu stožiaru bránilo niekoľko faktorov: „Konfigurácia hmoty premostenia voči nábrežiu, ale aj obmedzená čitateľnosť siluety historickej architektúry a podobne. Ide o jasne nevhodné kontexty pre osadenie a vyznenie stožiaru so štátnym symbolom.“ Je teda jasné, že objekt stožiaru by v priestore Slovenskej národnej galérie nebolo možné realizovať.

Podľa Paňáka vo fáze projektovania túto tému starostlivo zvažovali a testovali. „V projektovej dokumentácii je navrhnutá celá rozmerová séria a možné podoby na zavesenie pod Premostením. Pripomínam, že tam môžu visieť aj rôzne banery alebo inštalácie, ale aj trojrozmerné objekty indikujúce aktuálne expozície v SNG,“ hovorí Pavol Paňák.

Ateliér teda vytvoril riešenie, ktoré je známe aj zo zahraničia. „Najmarkantnejším príkladom je francúzska zástava v otvore Víťazného oblúka na námestí Étoile v Paríži. Zástava sa v oblúku osádza cez štátne sviatky,“ zhrnul architekt ateliéru BKPŠ. Na záver dodal: „Je na SNG, akým spôsobom našu naprojektovanú možnosť zrealizuje – je tu viacero možných alternatív.“

Zástavy pri národných galériách väčšinou nevisia ani v prípade iných európskych miest. Výnimkou sú len tri prípady, píše SME. Národná galéria v Londýne, kde veje britská vlajka, ale využívajú ju aj na propagovanie výstav. Nad parížskym múzeom Louvre sa taktiež nachádza zástava, ktorá je tam z historického dôvodu, keďže v minulosti išlo o sídlo francúzskych kráľov, informujú zase aktuality.sk. Menšia zástava je upevnená aj na bývalom kráľovskom paláci v Budapešti.

Či Slovenská národná galéria využije možnosť prichytiť vlajku na spodnej strane Premostenia nateraz nie je známe. K dispozícii má aj laná, ktoré sú uložené v suteréne galérie. S otázkami sme preto oslovili dočasne povereného riaditeľa Antona Bittnera. Na naše otázky však neodpovedal – rovnako ako v prípade ďalších médií.