Stožiare museli zrezať, bránili v stavaní hrádze. Hrob neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží dopláca na nevhodnú polohu a pochybenia

Bratislava je posledné dni sužovaná zlým počasím a enormnými zrážkami, v dôsledku čoho stúpa aj hladina Dunaja. Na bratislavskom nábreží preto musia zasahovať záchranné zložky a ťažká technika, aby hlavné mesto ochránili pred vodou stavaním protipovodňových zábran. Na Rázusovom nábreží sa to však nezaobišlo bez problémov. Postaveniu hrádze totiž bránili stožiare hrobu neznámeho vojaka, ktorý – ako sa dnes potvrdzuje – je na zlom mieste.

Niekoľkoročné rozhodovanie bez výsledkov

Bratislava bola jedna z mála metropol v Európskej únii, ktoré nemali svoj hrob neznámeho vojaka. Toto pietne miesto vzniká, aby sme si uctili pamiatku ľudí, ktorí položili svoj život za slobodu a neboli identifikovaní. V Bratislave sa však dlhodobo riešila najmä otázka jeho umiestnenia. Konkrétne už od roku 2017.

V tomto období oslovil minister obrany Peter Gajdoš Magistrát hlavného mesta SR s požiadavkou na výber lokality pre Pamätník neznámeho vojaka. Rezort v žiadosti preferoval polohu na Námestí slobody, čo však hlavné mesto zamietlo, keďže sa tu pripravovalo miesto pre Pamätník novembra 1989 a dva pamätníky tohto typu by už plocha neuniesla.

Vyberalo sa preto z piatich nových lokalít – Mikulášska ulica, Prezidentská záhrada, Hodžovo námestie, Leškova ulica a Hurbanovo námestie. Vybratá bola lokalita Leškovej ulice, parčík s Pomníkom Mareka Čulena vo vládnej štvrti. Staré Mesto sa však proti tomu návrhu postavilo uznesením miestneho zastupiteľstva zo dňa 5. augusta 2020 a zámer odmietlo.

Proti návrhu sa postavil mestský poslanec Peter Osuský, podľa ktorého by parčík na rozhraní električkovej a trolejbusovej trate vyhovoval skôr pieskovisku či preliezačkám, nie však dôstojnému miestu na uctenie padlých. Opäť sa teda hľadalo nové umiestnenie pamätníka. Poslanci Starého Miesta napokon rozhodli o umiestnení na Rázusovom nábreží.

Kvalitné sochárske dielo na nepremyslenom mieste

V januári roku 2022 sme napísali o verejnej výtvarnej súťaži návrhov na hrob neznámeho vojaka, ktorú vyhlásila mestská časť Staré Mesto. Kvalitne zrealizovaná súťaž s významnými odborníkmi v porote, ktorá projekty vyhodnocovala, vybrala z vyše dvadsiatky návrhov koncepciu sochára Mareka Kvetána. Projekt po dokončení prevzalo nové vedenie Starého Mesta.

Slovensko získalo oficiálne protokolárne miesto v decembri roku 2022. Stalo sa tak po vyše 29 rokoch od vzniku republiky. Na Rázusovom nábreží medzi objektom Propelera a nábrežným parkom vznikol kruh symbolizujúci štít padajúci alebo opierajúci sa o zem. Hrob padlého vojaka sa nachádza v jeho strede, pričom návrh je doplnený o motív večného ohňa, v noci je to svetelný lúč.

Pamätník je zároveň podsvietený a z vonkajšej strany prstenca sa nachádza aj text. Pod pomníkom boli uložené ostatky neznámeho vojaka – príslušníka 1. čs. armádneho zboru, ktorý bojoval na duklianskom bojisku v karpatsko-duklianskej operácii. V konečnom kontexte ide o kvalitný návrh, ktorý má výtvarnú hodnotu a svojím precíznym zhotovením spĺňa aj očakávanú reprezentatívnosť.

Výber lokality však bol od začiatku sporný, čo sa potvrdilo hneď v decembri 2022, keď bol hrob neznámeho vojaka otvorený slávnostným ceremoniálom. Pietne miesto vzniklo vo frekventovanej lokalite vedľa električkovej trate, cesty pre autá, chodcov, ale aj cyklistov. Pochybnosti o umiestnení vtedy vyjadril aj nový starosta Matej Vagač.

Argumenty, ktoré pôvodne namietal mestský poslanec Peter Osuský v lokalite Leškovej ulice, sa napokon vyskytli aj tu. Bývalé vedenie Starého Mesta spolu s hlavným mestom a ministerstvom obrany na počudovanie však s touto oblasťou nemalo problémy. Na rozdiel od nich nedostatky videl Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý mínusy komunikoval v publikovanej štúdii.

Podľa MIB-u je mínusom stiesnený priestor, čo sa ukázalo na slávnostnom ceremoniáli, kde sa tlačili politici, vojaci aj vojenská kapela a ďalší hostia. Mínusom je aj blízkosť frekventovanej cesty, teda električková trať či automobilová doprava. Za negatívum inštitút označil aj absenciu parkovacích miest či prítomnosť ďalších pomníkov/pamätníkov v blízkosti hrobu (Pomník Ľudovíta Štúra, Pomník bulharských partizánov a Pamätník dunajskej flotily, pozn. red.).

Za plusy metropolitný inštitút označil centrum mesta, rovinatý úsek terénu, dostačujúce priestorové parametre pre samotný pamätník, mestské prostredie či dobrý dopravný prístup, keďže ide o historické jadro Bratislavy.

Hrob neznámeho vojaka dopláca na zlú polohu aj pochybenia

Ako sa ukazuje dnes, protokolárne miesto s vynikajúcim výtvarným návrhom dopláca na umiestnenie na Rázusovom nábreží. Keďže Bratislavu v posledných dňoch sužuje zlé počasie a enormné zrážky, Dunaj začína stúpať do takej výšky, že je potrebné stavať protipovodňové hrádze.

Súčasnému vedeniu Starého Mesta však bránili postaviť mobilné zábrany stožiare na zástavy, ktoré sú súčasťou hrobu neznámeho vojaka. „Vlajkové stožiare pri hrobe neznámeho vojaka sa ukázali ako problém práve v takých situáciách, aká je dnes. Technické služby Starého Mesta dokončili ich demontáž, aby na nábrežie mohla prísť ťažká technika a záchranné zložky stavať protipovodňové zábrany,“ oznámilo v nedeľňajšom stanovisku Staré Mesto.

„Stĺpy boli súčasťou realizácie protokolárneho miesta hrobu neznámeho vojaka v roku 2022 za bývalého vedenia mestskej časti. Stožiare boli umiestnené v rozpore s bezpečnostnými normami, keďže sa nachádzali menej ako 10 metrov od stáleho protipovodňového múru. Neskôr nám naše obavy potvrdil aj názor Slovenského vodohospodárskeho podniku,“ znejú nové informácie mestskej časti.

Staré Mesto ďalej hovorí, že v poslednej zmene rozpočtu vyčlenilo finančné prostriedky na premiestnenie stožiarov. „Vedenie mestskej časti malo na takýto návrh vážne dôvody – v prvom rade bezpečnosť v kritických situáciách, ale aj pre celkový vzhľad a charakter typického výhľadu na nábrežie. Hoci je hrob neznámeho vojaka protokolárnym miestom, umiestnenie stožiarov si žiada dômyselnejšie a pocitovo, mimo oficiálnych udalostí, subtílnejšie riešenie,“ konštatuje mestská časť.

V stanovisku sa taktiež uvádza, že stožiare neboli nijako prispôsobené na pohotovostnú demontáž. „Základné skrutky pracovníci nenašli ani viac ako 0,5 metra pod zemou, pre termín nariadenia krízového štábu uvoľniť nábrežie sme ich napokon museli zrezať,” píše Staré Mesto, ktoré podľa všetkého muselo pristúpiť na krajné riešenie.

„Naše Technické služby Starého Mesta dnes podali nadľudský výkon, za čo im patrí veľká vďaka. Nábrežie je v súčasnosti voľné na stavbu protipovodňových zábran. Novej forme a umiestneniu stožiarov sa budeme venovať, keď prehrmí najhoršia poveternostná situácia. Škody, zdá sa, nebudú vôbec malé,“ uzavrelo Staré Mesto.

Dostane hrob neznámeho vojaka nové miesto?

Dnes je nanajvýš jasné, že bývalé vedenia Starého Mesta, Ministerstva obrany SR a Magistrátu hlavného mesta SR nevybrali ideálnu lokalitu na umiestnenie hrobu neznámeho vojaka. Svoje obavy najskôr komunikoval Metropolitný inštitút Bratislavy a tento fakt neskôr potvrdil aj nový starosta mestskej časti Matej Vagač.

Zlé rozhodnutie bolo potvrdené aj dnes, keď Staré Mesto uviedlo, že vlajkové stožiare boli nainštalované v rozpore s bezpečnostnými normami, keďže sa nachádzali menej ako 10 metrov od stáleho protipovodňového múru. Ide o veľké pochybenie, ktoré v prípade okamžitého nekonania pracovníkov Starého Mesta mohlo zdržať inštalovanie protipovodňových hrádzí.

Aktuálne sa núka otázka nielen premiestnenia stožiarov z daného miesta, ale aj celého hrobu neznámeho vojaka, ktorý na Rázusovom nábreží nemá čo robiť. Tento fakt potvrdzujú udalosti zo slávnostných ceremónií, ale najmä z dnešného dňa, keď Bratislava zápasí s neočakávanými vplyvmi prírody.