Študijný pavilón z Nemecka dokazuje, že na veľkosti nezáleží. Odniesol si aj prestížnu architektonickú cenu

Študijný pavilón pre poslucháčov fakúlt Technickej univerzity v nemeckom meste Braunschweig od dvojice architektov Gustava Düsingaa Maxa Hackeho je víťazom prestížnej ceny Mies van der Rohe Award 2024.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Od čias pandémie sa akademický svet dynamicky mení. Prednášky aj semináre sa už poväčšine odohrávajú online, študenti sa pohybujú takmer výlučne v digitálnom svete a umelá inteligencia pretvára podobu výučby, na ktorú sme boli doteraz zvyknutí. Študijný pavilón najstaršej technickej univerzity v Nemecku je projektom, ktorý dokáže reagovať na nepredvídateľný vývoj a ktorý sa snaží zodpovedať otázku, akú úlohu by v budúcnosti mohol plniť univerzitný kampus.

Študijný pavilón Technickej univerzity v Braunschweigu je inovatívna dvojpodlažná stavba navrhnutá tak, aby poskytovala študijné priestory študentom zo všetkých fakúlt. Pavilón sa nachádza v centrálnom areáli univerzitného kampusu, ktorý je v severnej časti mesta Braunschweig. Je postavený na brehu rieky Oker vedľa historickej hlavnej budovy univerzity a hlavného univerzitného námestia, nadväzuje tak na už existujúce chodníčky v rámci areálu kampusu.

Cieľom architektov bolo vytvoriť multifunkčný priestor prístupný pre všetkých študentov, priestor, ktorý by ponúkal moderné študijné prostredie a ktorý by vizuálne zapadol k už existujúcim typológiám v kampuse. Výsledkom je otvorený a dostatočne flexibilný priestor, ktorý sa prispôsobí študentom a ich potrebám. Umožňuje im pracovať osamote aj v skupinách, môžu sa tu viesť semináre, prednášky alebo tu môžu jednoducho oddychovať.

Budova je navrhnutá bez členenia, bez čitateľnej hierarchie či akýkoľvek bariér, čím architekti tlmočia otvorenosť v medziľudskej komunikácii aj naprieč jednotlivými študijnými disciplínami. Priestory tak jasne kontrujú tradičnému modelu získavania znalostí, teda jednosmernému prenosu informácií od učiteľa k študentovi, napríklad klasickým prednáškovým sálam či uzavretým triedam.

Pavilón je multifunkčným zázemím, študentom dáva voľnú ruku v rozhodovaní, ako priestor využijú. Architekti vytvorili podmienky, v ktorých sa študenti môžu spoločne vzdelávať, vytvárať komunity a neškatuľkovať sa len podľa svojho študijného zamerania.

Namiesto fixných deliacich priečok či jasne vymedzených poschodí architekti vytvorili tzv. zóny – akési plošiny, na ktoré sa študenti dostanú schodiskom či cez príslušný vchod. Možno tak využiť veľkú dvojpodlažnú spoločenskú zónu alebo aj intímnejšie pôsobiace menšie zóny. Vďaka tejto flexibilite v usporiadaní sa budova stáva responzívnou, pretože sa dokáže adaptovať na rôzne potreby študentov.

Študijný pavilón charakterizuje aj plne zasklená fasáda, vďaka ktorej sa denné svetlo dostane do každého kúta a ktorá spája vnútorné priestory s tými vonkajšími. Zvuk pohlcujúce závesy, kobereca akustické stropy zaisťujú v priestore príjemnú akustiku, ktorá nastoľuje konverzačnú atmosféru.

Teplo je riešené cez diaľkové vykurovanie, ktoré pochádza z 80 % obnoviteľných zdrojov energie, je kombinované so zemnými sondami na chladenie v letných horúčavách.

Trojmetrová strieška nad balkónmi v lete tieni fasádu a v zime, keď je slnko nízko a stromy už nemajú žiadne lístie, prijíma solárne zisky. K pasívnym tepelným ziskomprispieva ajpráca študentov na notebookoch. Budova je prirodzene odvetrávaná vďaka výklopným oknám a zasklenej strešnej kupole.

Stavba je postavená z inovatívnej hybridnej oceľovo-drevenej konštrukcie. Je modulárnou štruktúrou a jej nosnú konštrukciu tvoria nosníky a stĺpy rozložené do 3 × 3 m mriežky.

Samotné nosníky a stĺpy sú tvorené z dutého profilu s prierezom 10 × 10cm, v ktorých sú ukryté zásuvky, osvetlenie na hornom poschodí aj potrebné káblové rozvody. Do rámov nosníkov sú vložené ryhované drevené obklady, ktoré sú len priskrutkované. Konštrukciu tak možno úplne demontovať, premiestniť a následne postaviť na novom mieste. Možno ju však aj ľahko zhutniť pridaním ďalších obkladov.

Architekti týmto projektom podporujú princíp obehovosti v architektúre, stavbu netreba búrať, stačí ju rozobrať, premiestniť a znova zmontovať v rovnakej alebo aj úplne odlišnej podobe. Recyklujú tak nielen samotné stavebné materiály, ale aj kompletné architektonické prvky, napríklad fasádne panely, schodiská a plošiny. Študijný pavilón sa tak stáva príkladom, ako by mohla vyzerať budúcnosť stavebníctva.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024