Študijný pavilón z Nemecka dokazuje, že na veľkosti nezáleží. Odniesol si aj prestížnu architektonickú cenu

Študijný pavilón pre poslucháčov fakúlt Technickej univerzity v nemeckom meste Braunschweig od dvojice architektov Gustava Düsingaa Maxa Hackeho je víťazom prestížnej ceny Mies van der Rohe Award 2024.

Od čias pandémie sa akademický svet dynamicky mení. Prednášky aj semináre sa už poväčšine odohrávajú online, študenti sa pohybujú takmer výlučne v digitálnom svete a umelá inteligencia pretvára podobu výučby, na ktorú sme boli doteraz zvyknutí. Študijný pavilón najstaršej technickej univerzity v Nemecku je projektom, ktorý dokáže reagovať na nepredvídateľný vývoj a ktorý sa snaží zodpovedať otázku, akú úlohu by v budúcnosti mohol plniť univerzitný kampus.

Študijný pavilón Technickej univerzity v Braunschweigu je inovatívna dvojpodlažná stavba navrhnutá tak, aby poskytovala študijné priestory študentom zo všetkých fakúlt. Pavilón sa nachádza v centrálnom areáli univerzitného kampusu, ktorý je v severnej časti mesta Braunschweig. Je postavený na brehu rieky Oker vedľa historickej hlavnej budovy univerzity a hlavného univerzitného námestia, nadväzuje tak na už existujúce chodníčky v rámci areálu kampusu.

Cieľom architektov bolo vytvoriť multifunkčný priestor prístupný pre všetkých študentov, priestor, ktorý by ponúkal moderné študijné prostredie a ktorý by vizuálne zapadol k už existujúcim typológiám v kampuse. Výsledkom je otvorený a dostatočne flexibilný priestor, ktorý sa prispôsobí študentom a ich potrebám. Umožňuje im pracovať osamote aj v skupinách, môžu sa tu viesť semináre, prednášky alebo tu môžu jednoducho oddychovať.

Budova je navrhnutá bez členenia, bez čitateľnej hierarchie či akýkoľvek bariér, čím architekti tlmočia otvorenosť v medziľudskej komunikácii aj naprieč jednotlivými študijnými disciplínami. Priestory tak jasne kontrujú tradičnému modelu získavania znalostí, teda jednosmernému prenosu informácií od učiteľa k študentovi, napríklad klasickým prednáškovým sálam či uzavretým triedam.

Pavilón je multifunkčným zázemím, študentom dáva voľnú ruku v rozhodovaní, ako priestor využijú. Architekti vytvorili podmienky, v ktorých sa študenti môžu spoločne vzdelávať, vytvárať komunity a neškatuľkovať sa len podľa svojho študijného zamerania.

Namiesto fixných deliacich priečok či jasne vymedzených poschodí architekti vytvorili tzv. zóny – akési plošiny, na ktoré sa študenti dostanú schodiskom či cez príslušný vchod. Možno tak využiť veľkú dvojpodlažnú spoločenskú zónu alebo aj intímnejšie pôsobiace menšie zóny. Vďaka tejto flexibilite v usporiadaní sa budova stáva responzívnou, pretože sa dokáže adaptovať na rôzne potreby študentov.

Študijný pavilón charakterizuje aj plne zasklená fasáda, vďaka ktorej sa denné svetlo dostane do každého kúta a ktorá spája vnútorné priestory s tými vonkajšími. Zvuk pohlcujúce závesy, kobereca akustické stropy zaisťujú v priestore príjemnú akustiku, ktorá nastoľuje konverzačnú atmosféru.

Teplo je riešené cez diaľkové vykurovanie, ktoré pochádza z 80 % obnoviteľných zdrojov energie, je kombinované so zemnými sondami na chladenie v letných horúčavách.

Trojmetrová strieška nad balkónmi v lete tieni fasádu a v zime, keď je slnko nízko a stromy už nemajú žiadne lístie, prijíma solárne zisky. K pasívnym tepelným ziskomprispieva ajpráca študentov na notebookoch. Budova je prirodzene odvetrávaná vďaka výklopným oknám a zasklenej strešnej kupole.

Stavba je postavená z inovatívnej hybridnej oceľovo-drevenej konštrukcie. Je modulárnou štruktúrou a jej nosnú konštrukciu tvoria nosníky a stĺpy rozložené do 3 × 3 m mriežky.

Samotné nosníky a stĺpy sú tvorené z dutého profilu s prierezom 10 × 10cm, v ktorých sú ukryté zásuvky, osvetlenie na hornom poschodí aj potrebné káblové rozvody. Do rámov nosníkov sú vložené ryhované drevené obklady, ktoré sú len priskrutkované. Konštrukciu tak možno úplne demontovať, premiestniť a následne postaviť na novom mieste. Možno ju však aj ľahko zhutniť pridaním ďalších obkladov.

Architekti týmto projektom podporujú princíp obehovosti v architektúre, stavbu netreba búrať, stačí ju rozobrať, premiestniť a znova zmontovať v rovnakej alebo aj úplne odlišnej podobe. Recyklujú tak nielen samotné stavebné materiály, ale aj kompletné architektonické prvky, napríklad fasádne panely, schodiská a plošiny. Študijný pavilón sa tak stáva príkladom, ako by mohla vyzerať budúcnosť stavebníctva.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024