Štúdio Koncern: určené na kopírovanie

V rozhovore s Jiřím Přibylom, ktorý spoločne s Martinom Imrichom tvoria jadro štúdia Koncern, sme hovorili o konceptuálnom dizajne, hrdosti, plagiátorstve, balansovaní na hrane kontroverzných tém a o nesmrteľnosti.

Počas posledného festivalu Designblok patril váš projekt k tým, ktoré najviac oslovili publikum. Možno preto, že bol viac ako komerčnou prezentáciou – bol umeleckou výstavou vašej konceptuálnej tvorby. Čím podľa vás české publikum tak zaujal?
Na jesennej prehliadke dizajnu sme predstavili náš zatiaľ posledný projekt Fake It Easy, ktorým reagujeme na bežnú prax falšovania a kopírovania dizajnu. Bol som prekvapený, ako rýchlo a správne české publikum projekt pochopilo. Pravdepodobne je s týmto fenoménom dostatočne oboznámené. Určite je to dané aj konceptuálnym obsahom nášho projektu. My sme štúdio, ktoré tvorí produktový dizajn vyrábaný vo veľkých sériách, ale snažíme sa ročne urobiť aj jeden alebo dva projekty, ktoré majú umelecký náboj. Tie nám poskytujú istú tvorivostnú slobodu. Také produkty potom väčšinou skončia v súkromných zbierkach v zahraničí alebo v múzeách, čo nás samých často prekvapuje.

Čo vás inšpirovalo pri príprave projektu Fake It Easy, pôvodne určeného na slávny milánsky veľtrh?
Pred tromi rokmi sme prišli na veľtrh do Kolína nad Rýnom a našli sme tam tri firmy, ktoré napodobňovali naše produkty. To nám vlastne urobilo veľkú radosť (smiech). Dnes sa mnoho firiem a návrhárov bojí kopírovania priemyselných vzorov a vynakladá energiu na márny boj proti plagiátorstvu. Uvedomili sme si, že celá kultúra západnej civilizácie v podstate vychádza práve z princípov imitácie. Skladá sa zo znakov, z ornamentov, tvarov a vynálezov iných kultúr. Používame papier, porcelán či hodváb, ktoré vynašli v Číne, píšeme arabské číslice. Ten fenomén je skrátka všadeprítomný.

Nie je niekedy hranica medzi neetickým kopírovaním a falšovaním na jednej strane a inšpiráciou či rozvíjaním nejakého nápadu na druhej strane príliš tenká?
Inšpirovať sa, samozrejme, možno, ale len v určitých medziach. Tí, ktorí falšujú, akoby mali „vypnuté aplikácie“ hrdosti, túžby po niečom novom, etiky. My sme sa tomu prispôsobili a tento projekt je priamo určený na kopírovanie. Keď nás niekto okopíruje a dá nám vedieť, prípadne pošle aj vzorky, vystavíme mu certifikát kvality.

Napodobňovať majstrov
Čínski výrobcovia vraj plagiátorstvo nechápu ako niečo neetické, ale považujú ho skôr za schopnosť vytvoriť rovnako krásny dizajn omnoho lacnejšie. Naozaj je veľká miera kopírovania značiek podmienená odlišnosťou kultúry?
Ten názor vychádza z konfucianizmu, filozofie uprednostňujúcej kopírovanie vzorov majstrov pred úsilím o nachádzanie nových, originálnych riešení. V Číne je tiež problematické rešpektovanie duševného vlastníctva. Človek je tam súčasťou spoločnosti, oddaný autoritám, individualita sa na rozdiel od našej západnej kultúry potláča. Zaujímavé je aj to, že čínština ani nepozná adekvátny termín na označenie jednotlivca či individuality. Oni sa snažia napodobniť dizajn, aby bol ich produkt rovnako dobrý. Napríklad v Kórei som videl autá, ktoré vyzerali ako mercedesy, aj keď trochu zdeformované – s inými proporciami a určité prvky už esteticky nefungovali.

Neporozumenie pôvodnému dizajnu je pri kopírovaní často charakteristické. Počíta s tým váš projekt?
My sme prebrali aj tento princíp. Prezentovali sme produkty funkčne posunuté už v prvej generácii. To znamená, že sú zmutované s vecami, s ktorými nesúvisia. Ľudia, ktorí vytvárajú napodobneniny, často presne nerozumejú všetkým detailom. Preto napríklad na imitovaných hodinkách, ktoré mimochodom zbieram, strácajú niektoré ručičky význam.

Myslíte si, že si vlastný dizajn treba chrániť?
Treba a aj to robíme. No už sme si túto otázku položili a zistili sme, že autorské práva u nás existujú len od konca 19. storočia. Predtým autorov chránilo len to, že potenciálni plagiátori nevedeli, ako určitú vec urobiť, a že v jednotlivých častiach sveta neboli dostupné všetky technológie. Jednoducho museli prísť na vlastný spôsob, ako niečo vyrobiť. To ma vedie k myšlienke, že autorské práva raz možno prestanú byť dôležité, že sa to posunie niekam inam, ako je to v prípade hudobného priemyslu. Projektom Fake It Easy sme sa od tejto západnej neurózy oslobodili.

Napríklad švédska IKEA viditeľne preberá tvary, ktoré navrhli niektorí známi dizajnéri, a trochu ich modifikuje.
Áno, IKEA kopíruje vo veľkom. Jej produkty vzdialene pripomínajú tvorbu Jaspera Morrisona alebo Arneho Jacobsena. Tvary sú jednoduchšie, prijateľné pre širokú verejnosť. Bolo by zaujímavé prejsť si obchody tejto firmy s partiou erudovaných ľudí a analyzovať, odkiaľ ktorý vizuálny gén prevzala.

Odtlačok problémov doby
Okrem analyzovania fenoménu plagiá­torstva sa vo svojich projektoch dotýkate aj ďalších kontroverzných tém. Príkladom je kolekcia skla nazvaná Domestic Violence – Golden Edition, ktorú ste predstavili na milánskom veľtrhu. Chceli ste provokovať, upozorniť na určitý problém – alebo len využiť „náhodne“ vzniknutú estetiku a kontrast medzi precíznym spracovaním a rozbitím, porušením skla?
À propos, kolekciu „Domáce násilie“ sme pred dvoma mesiacmi poslali jednému zberateľovi do Ruska. To je práve ten zvláštny osud našich konceptuálnych projektov. Projekt tvorí súbor skla s precízne premysleným dizajnom. Miesta, kde sú poháre, karafa či misa akoby nalomené, rozbité, sú v tejto Golden Edition pozlátené. Fungujú ako dekorácia a veľa ľudí to provokuje. Súčasťou projektu je aj kontroverzná fotografická performancia. Inšpirovali nás novinové články o domácom násilí a zámerne sme vytvorili projekt, v ktorom tento problém nijako nehodnotíme, otvárame ho bez komentára.

Aké boli reakcie divákov?
Väčšinou negatívne a často emocionálne vypäté. Najviac po tom, čo vyšiel náš rozhovor pre izraelské noviny Haaretz. Téma je síce kontroverzná, ale my sme na ňu len znovu upozornili. Často sa nám vytýkalo, že nezaujímame jednoznačný postoj, že zostávame ambivalentní. My sme však týmto produktom chceli len odzrkadliť určitý mediálny fakt a osobnú tragédiu. Pretože doba sa vždy odzrkadľuje vo veciach, ktoré z nej pochádzajú.

Chceli ste teda provokovať?
Svojím spôsobom áno. Chceli sme sa však predovšetkým dotknúť určitej politickej hrany. Politickú tému vlastne obsahuje aj nový projekt Fake It Easy.

V rámci ďalšieho projektu Future Crystal ste zakopali exkluzívne produkty zo skla na tisíc rokov pod zem. Je v tomto akte napriek všetkému cynizmu aj istá túžba po nesmrteľnosti?
Iste, túžba po nesmrteľnosti sa v tom určite odráža. Chceli sme urobiť niečo monumentálne, zakotviť sa v čase. Vytvorili sme výrobok, ktorý sa má použiť až o tisíc rokov – je určený len na zakopanie a dedenie. K tomuto projektu sa, pravdepodobne, ešte vrátime.

Komerčný dizajn
Ako sa podobné koncepty odrážajú vo vašom komerčnom dizajne?
Myslím si, že trošku menej. Snažíme sa, aby všetky veci mali hlavu a pätu a určitý vnútorný náboj, čo súvislosť s konceptom má. Koncept je integrálnou súčasťou nášho ateliéru. Napríklad pri pohárikoch, ktoré sme navrhovali pre Becherovku, sme dekoráciu, ktorá je väčšinou zvonku, premiestnili dovnútra. Technologicky to bolo možné a zadávateľ to akceptoval.

Stáva sa vám, že navrhnete niečo, čo je problém vyrobiť?
To je súčasť profesie. Máme dostatok skúseností s rôznymi technológiami a poznáme možnosti klientov. Viem však, na čo narážate. S klientom sa často dohodneme na odvážnejších návrhoch, ale niekedy môže byť ťažké presvedčiť technológov. Túto mikroskopickú lokálnu „vojnu“ nám pomáha vyhrať technické vzdelanie, ktoré predchádzalo našej práci v štúdiu priemyslového dizajnu. Vopred si špecifikujeme mieru odvážnosti v konkrétnom projekte a potom vďaka osobnému nasadeniu môžeme presadiť aj smelé riešenia.

Práca pre skláreň Rückl Crystal je ďalšou dôležitou kapitolou v práci vášho štúdia. Čo vás ako absolventov štúdia priemyselného dizajnu na Technickej univerzite v Brne priťahuje na skle?
Ku sklu sme sa dostali po škole. V štúdiu sme s ním mali prvú skúsenosť, keď sme navrhli akvárium v tvare televízora, ktoré malo na mieste monitora zväčšovacie sklo. No necítim sa byť sklárom, je mi jedno, s akým materiálom pracujem. Sklo je predovšetkým vizuálne krásne a je spojené s históriou a tradičnou kultúrou.

Preto spolupracujete so sklárňou s dlhoročnou tradíciou?
Skláreň Rückl Crystal má tristoročnú tradíciu. V dvadsiatych rokoch minulého storočia produkovala jednoduché, ale aj odvážne, zložité a v spolupráci s Ludvikou Smrčkovou aj konceptuálne výrobky. Týmto na výrobu náročným predmetom v špičkovej kvalite sa venujú aj dnes. Pána Rückla mám veľmi rád a spolupráca s ním ma teší. Vyrábal pre nás produkty do projektov Future Crystal a Domestic Violence a poháre do súboru Engineering Collection.

Popri konceptuálnom dizajne pracujete aj na rýdzo funkčných objednávkach, navrhli ste napríklad autosedačky, ktoré boli už druhý raz ocenené Red Dot Award. Ako ste sa k ich navrhovaniu dostali?
K spolupráci s hongkonskou firmou Cybex, ktorá dnes už distribuuje produkty do celého sveta, sme sa dostali pred šiestimi rokmi. Jeden z majiteľov nás priamo oslovil s výzvou, aby sme sa pustili do niečoho nového a navrhli detské bezpečnostné autosedačky. Návrh produktu takého charakteru je však tímová práca a jeho vývoj pre rôzne trhy je zložitý a veľmi drahý.

Čo na nich ocenila porota v Essene?
Predovšetkým to, že sú kompaktné, používateľsky zrozumiteľné a jednoduché. Dobre sa predávajú, a to v rôznych farbách a technických modifikáciách. A keďže sme už raz boli ocenení, odborníci z poroty si našu tvorbu začali viac všímať.

Nenarazili ste na jej kópie?
Iste, to bolo v tom Kolíne nad Rýnom. Jedna z kópií bola celkom podarená. Najlepšie by bolo zaviesť systém certifikovaných kópií, nech už je v tom konečne poriadok (smiech).

Pri pohľade na vašu tvorbu mi na záver napadá otázka: možno stanoviť nejakú hranicu medzi dizajnom a umením?
Tým som sa zaoberal v diplomovej práci. Zaujímalo ma, či opäť nastane syntéza medzi umením a dizajnom, ako sa to stalo ešte v období secesie. Položil som túto otázku aktívnym umelcom i teoretikom a všetci to odmietli. V každom prípade sa dizajn a umenie prelínajú: dizajnéri navrhujú produkty, ktoré sú skôr umením, a umelci sa stavajú do roly dizajnérov.

Štúdio Koncern sa zaoberá dizajnom priemyselných výrobkov pre medzinárodné spoločnosti aj českých výrobcov. Má široký záber od nábytkárskeho a automobilového priemyslu cez osvetľovacie telesá, reklamné predmety, textilné výrobky až po sklársky dizajn. Konceptuálny prístup štúdia k realizácii voľných nekomerčných projektov sa premieta aj do jeho práce na komerčných projektoch.

Kateřina Kotalová

Autorka je redaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys

Článok bol uverejnený v časopise ASB.