Súčasná kritika môže byť katalyzátorom pre vylepšenie budúcich projektov, priznáva Martin Nedoba

Ak vlastníte v bratislavskom downtowne byt, veľmi pravdedpodobne sa na ňom podieľal ateliér GFI. Rozprávali sme sa s jeho výkonným riaditeľom.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V spoločnosti GFI pracujete od roku 2005. Dva roky nato ste sa stali členom dozornej rady, dnes pôsobíte na čele spoločnosti ako jej výkonný riaditeľ. V čom vás vaša práca ešte stále fascinuje, prekvapuje, kde nachádzate tie najväčšie výzvy?

V roku 2018 vrcholila projektová príprava stavby Eurovea 2 a naša spoločnosť sa veľmi rýchlo rozrástla, čo prinieslo nielen nárast projektantov a architektov, ale úmerne k tomu sa zvýšila aj náročnosť ďalších vnútrofiremných a projektových technologických procesov.

Pri zvyšujúcom sa počte spolupracovníkov bolo nevyhnutné transformovať vnútornú štruktúru našej spoločnosti. Prijal som v tom čase ponuku vedenia GFI a ujal som sa pozície výkonného riaditeľa s podmienkou, že popri tejto funkcii chcem aj naďalej ostať aktívny na projektoch ako projektový manažér alebo hlavný architekt či odborný konzultant.

Som presvedčený, že to bolo správne rozhodnutie, pretože riadenie bez aktívneho kontaktu s praxou, aspoň mne osobne, nedáva zmysel. Žijeme naozaj aktívne a veľmi produktívne obdobie, takmer každý deň prináša nové úlohy a ciele, ktoré sú aj pre mňa výzvou.

Najprv ste boli architektom, teraz ste viac manažérom, biznismenom. Nechýba vám architektonická činnosť?

Každý architekt, či chce, alebo nechce, je do určitej miery aj manažérom. Mne sa zatiaľ, myslím, darí držať výkon, ktorý sprevádza moju funkciu v rovnováhe s tvorivou prácou, v ktorej nachádzam istú formu psychického oddychu.

Aktuálne som okrem bežnej firemnej operatívy, podpory a dohľadu nad prebiehajúcimi projektmi aj hlavným architektom/ inžinierom a súčasne projektovým manažérom stavby Rekonštrukcia kúpeľov Grössling v Bratislave.

Ako spoločnosť ste začínali s priemyselnými stavbami, teraz sa venujete predovšetkým bytovým domom. Takéto presedlania sú ťažké, dokonca až nemožné. Kedy a prečo sa to „zlomilo“?

Odkedy som nastúpil ako mladý architekt, spoločnosť prešla postupným a systematickým vývojom, v rokoch 2005 – 2010 boli nosnými projektmi hotelové stavby a stavby s prechodným ubytovaním a som veľmi rád, že som zachytil toto obdobie výstavby typologického druhu občianskych stavieb, ktoré som aj vyštudoval na Katedre občianskych budov FA v Bratislave. Priemyselné stavby sprevádzali a aj v súčasnosti sprevádzajú v našej spoločnosti ostatné významné projekty a venuje sa im samostatná divízia stavebných inžinierov.

V roku 2014 to bol Bytový dom Fuxova podľa architektonického návrhu A.M. Architects pre developera Fuxton a nasledovali oveľa náročnejšie výzvy na projektoch Sky Park Residence podľa koncepcie Zahy Hadid a Sky Park Offices podľa koncepcie nemeckých architektov Vietzke & Borstelmann Architekten a podzemný parkovací dom pre Jurkovičovu Tepláreň pre developera Penta Real Estate, kde sme v rokoch 2014 až 2021 pôsobili ako generálny projektant a lokálny architekt na všetkých projektových fázach.

Keď v roku 2015 vypísal developer J&T Real Estate medzinárodnú vyzvanú súťaž na polyfunkčný komplex Eurovea 2, boli sme pripravení a plynule sme skúsenosťami nadviazali na všetky predchádzajúce projekty.

Ak by sme to mali zúžiť na pole Bratislavy, ktoré projekty a prečo majú podľa vás vysokú architektonickú kvalitu?

Stavieb, ktoré majú vysokú architektonickú kvalitu, je iste viac. Menujem aspoň niektoré, ktoré vnímam ako pekné a kvalitné architektonické diela na území Bratislavy: krematórium od Ferdinanda Milučkého z roku 1968 či pôvodný a nadčasový interiér auly Fakulty architektúry a dizajnu STU BA od prof. Emila Belluša z roku 1950.

Klingerku laická i odborná verejnosť výrazne kritizuje. Kritizujú ju architekti aj developeri. Aký je váš názor? Zobrali ste si z tejto výstavby a z týchto „architektonických kvalít“ ponaučenie?

Architektúra je subjektívna a často sa stretávame s rôznymi názormi a kritikou, čo je prirodzené pri veľkých projektoch. Je dôležité brať do úvahy rozmanité perspektívy a názory rôznych ľudí, či už ide o laickú, alebo odbornú verejnosť, architektov, developerov či samotných obyvateľov daného miesta.

Z takýchto reakcií sa dá veľa naučiť. Je dôležité pochopiť, prečo bolo niečo kritizované a čo môže byť v budúcnosti zlepšené. Kritika a reakcie ľudí môžu pomôcť architektom a developerom lepšie pochopiť potreby a preferencie miestnych komunít a aplikovať tieto poznatky do budúcich projektov, aby boli viac prispôsobené a akceptované v danom prostredí. Súčasná kritika môže byť katalyzátorom pre vylepšenie budúcich projektov a veríme, že sa to pozitívne prejavuje aj na ďalšom našom projekte Downtown Yards.

Najväčšia výzva je pre architekta zachytiť genius loci, prísť na to, ako vstúpiť do verejne exponovaného priestoru tak, aby to malo pridanú hodnotu. Akú pridanú hodnotu prináša Klingerka?

Uvedomujeme si, že realizácia má v sebe niektoré momenty, ktoré sú pre verejnosť v súčasnosti ťažšie prijateľné. Myslím tým predovšetkým mierku voči okolitej zástavbe a jej súčasné pôsobenie z niektorých pohľadov. Zároveň je potrebné povedať, že ako architekti pracujeme aj s víziou genia loci lokality, do ktorej vstupujeme.

Klingerka sa nachádza v dynamicky sa rozvíjajúcej lokalite s prevládajúcim typom výškových objektov, z ktorých mnohé sú zatiaľ iba plánované. Sme presvedčení, že postupom času a po dostavaní plánovaných okolitých zámerov bude objekt Klingerky 1 pôsobiť v okolitej štruktúre prirodzene a bude pre ňu vhodným vizuálnym obohatením.

Aké konkrétne plány máte s touto zónou?

Projekt Klingerka 1 už v čase svojho vzniku bol predmetom úvah a overovacích štúdií na strane developera a výsledkom je spomínané pokračovanie polyfunkčného súboru Downtown Yards, predtým známe pod pracovným názvom Klingerka 2 a Klingerka 3. Projekt Downtown Yards je komplikovaným projektom vzhľadom na kontext, kde sa nachádza.

Na jednej strane zástavba rodinných domov Klingerovej kolónie, na druhej strane rozvíjajúci sa downtown zóny Chalupkova a obytná štvrť Zwirn. Dostavanie zóny Klingerka – Downtown Yards sa nesie v duchu vzájomnej interakcie okolitých štvrtí a ich prepojenia smerom k Dunaju – fenoménu Bratislavy.

Od počiatku sa plánuje na Plátenníckej rozvíjať a podporovať komunitnejší charakter, ktorý bude spájať ľudí. Okrem toho sa odstráni naozaj rozsiahla environmentálna záťaž, zmierni sa dnes výraznejšia panoráma výškových stavieb a vznikne príjemný postupne stúpajúci prechod od jestvujúcej zástavby rodinných domov.

Zmení sa podľa vás vnímanie Klingerky po dostavbe 2. a 3. etapy?

Určite áno. Celá zóna dostane po ukončení prvej, ale aj druhej etapy projektu Downtown Yards úplne iný ráz, zmysel a povedal by som, že tento projekt odštartuje ďalšie zaujímavé projekty v lokalite Mlynské nivy. Určitým prísľubom tejto vízie je Mestská urbanistická štúdia zóny Mlynské nivy, (podrobne sme sa jej venovali v ASB 1 – 2/2024, pozn. red.).

Predpokladám, že aj vďaka tejto zóne vznikne výrazný tlak na dopravu. Ako v danom projekte riešite túto situáciu?

Samotné projektové riešenia všetkých projektov takéhoto rozmeru, samozrejme, bezpodmienečne sprevádzajú od začiatku už vo fáze investičných zámerov dopravné analýzy, simulácie a dopravno-kapacitné posúdenia jestvujúcich komunikácií a križovatiek, ktoré preukážu, aký rozsiahly je vplyv dopravy nielen v rámci riešeného územia, ale aj v kontexte ďalších očakávaných developmentov v zóne Eurovea, Mlynské nivy, teda nový downtown.

Rovnako to bolo aj v prípade komplexu budov Klingerka, spomeniem úpravu križovatky na Prístavnej ulici alebo úpravu profilu Plátenníckej ulice či vyraďovací a zaraďovací pruh v osi Valchárskej na Košickej ulici a napojenie Plátenníckej na strane ulice Mlynské nivy.

Špeciálne projekt Downtown Yards nadväzujúci na Klingerku sa od začiatku zaoberá trvalou mestskou udržateľnosťou, kde dôležitú úlohu zohráva kvalitná sieť MHD a cyklodopravy. Projekt Downtown Yards promuje vznik električkovej trate pozdĺž východnej strany Košickej, investor ustupuje zástavbou do svojho územia, čím poskytuje pozemok pre potenciálny rozvoj nosného systému MHD – električiek.

Na Plátenníckej ulici vznikne medzi stromoradím a pešou zónou samostatná obojsmerná cyklotrasa, ktorá sa prepojí s medzinárodnou cyklotrasou Eurovelo 6. V rámci trendov smart cities projekt vytvára podmienky pre možnosť bikesharingu či carsharingu.

Spoločnosť GFI je výraznou súčasťou tvorby tváre hlavného mesta. Ako vnímate a nesiete túto zodpovednosť?

Sme si vedomí tejto zodpovednosti a od úvodných fáz každého jedného projektu podrobujeme naše projekty priestorovým, dopravným, socio-ekonomickým analýzam, niekoľkostupňovej kontrole súladu s územno-plánovacími podkladmi a, samozrejme, aj názorovým diskusiám, všetko s nemalým časovým dosahom.

Pri projektoch, ktoré majú väčší vplyv na tvorbu mestského prostredia, prechádzame viacerými verejnými prezentáciami. Prezentujeme svoje návrhy a diskutujeme s mestom a mestskými komisiami a so stavebnými komisiami mestských častí.

Ako sa vám spolupracuje s mestom a ako vnímate rýchlosť povoľovacích procesov?

Aktuálne pracujeme v úlohe lokálneho architekta a generálneho projektanta na projekte obnovy bývalých kúpeľov Grössling podľa koncepcie víťazného súťažného návrhu mladých talianskych architektov OPPS architettura.

Táto spolupráca prebieha na profesionálnej a odbornej úrovni. Povoľovacie procesy, myslím, bežia štandardnou rýchlosťou, ktorú z našej strany ako projektanta dokážeme ovplyvniť len tým, že obsahová a vecná stránka našich projektov je v každej projektovej fáze primeraná svojou podrobnosťou príslušnému stupňu dokumentácie.

Aký je váš názor na downtown a jeho rozvoj?

Za bratislavský downtown sa dnes považuje nová moderná štvrť, ktorá vzniká v okolí Mlynských nív a nábrežia Dunaja. Ide o oblasť bývalej industriálnej zóny, ktorá sa prirodzeným rozvojom mesta stáva novým, moderným centrom Bratislavy.

Downtown už dnes naberá kontúry novej siluety mesta a hustoty centrálnej mestskej časti, ktorá je potrebná pre trvalo udržateľný mestský urbanizmus. Má však svoje rezervy, ktoré sa dajú ešte rozvíjať tak, aby bola Bratislava aj po tejto stránke konkurencieschopná iným európskym metropolám.

Výšková zonácia Bratislavy je ovplyvňovaná ochranným pásmom letovej správy Letiska M. R. Štefánika, čo spôsobuje pri diaľkových pohľadoch dnešnú výškovo jednoliatu úroveň akejsi urbánnej steny. Tento fakt otvára otázku dokomponavania siluety mestskej veduty tak, aby sa dosiahol charakter plynulej gradácie.

Je niečo, čo podľa vás v downtowne absentuje?

Pre bratislavský downtown je zásadnou vecou rozvoj mestskej hromadnej dopravy, primárne hlavného nosného systému, ktorým je električka. Cieľom všetkých úspešných metropol je minimalizovanie áut a to ide ruka v ruke s rozvojom MHD a cyklodopravy. Eurovea je pripravená na umiestnenie električky a rovnako to bude aj pri projekte Downtown Yards.

Vaša činnosť je prevažne viazaná k JTRE. Robíte aj iné zákazky?

J&T Real Estate je naším váženým dlhoročným klientom. Tvoríme však aj pre iných investorov, inými slovami, pre každého, kto nás osloví a s kým nájdeme spoločné ciele.

Zúčastňujete sa súťaží?

Áno a myslím, že v poslednom období pomerne úspešne. Len za rok 2023 spomeniem tri verejné súťaže: Turzovské kúpele v spolupráci s talianskymi architektmi OPPS architettura (apríl 2023); Trvalé záložné pracovisko NBS Kremnica (máj 2023, 2. miesto v dvojkolovej súťaži); Administratívna budova úradu vlády SR (jún 2023, zdieľané 7. – 10. miesto).

Medzi naše posledné úspechy v tomto roku patrí udelenie špeciálnej ceny Sustainability Award, teda Ceny udržateľnosti, ktorú sme získali na medzinárodnej dubajskej súťaži House of the Future.