Unikát v optickom závoji. V septembri otvorili súkromnú základnú školu Guliver

Vo štvrtok 2. septembra sa v Banskej Štiavnici otvorili brány Súkromnej základnej školy Guliver. O tomto objekte sa však začalo hovoriť oveľa skôr, ako sa začal školský rok, a zdá sa, že sa ešte dlho bude.

Základná škola celkom prirodzene zaujala aj odbornú obec a získala dve nominácie v súťaži CE ZA AR 2021 – v kategórii Občianske a priemyselné budovy a vo Fenoménoch architektúry. Už dávno sa nestalo, aby sa na mape slovenskej architektúry objavila nová základná škola, ešte k tomu od súkromného investora a v takej architektonickej kvalite.

Príbeh tejto školy má svoju logiku. Po tom, ako Guliverov menší predchodca – materská škola v Banskej Štiavnici od rovnakého súkromného investora – preletel slovenskými súťažami ako kométa (laureát ceny Dušana Jurkoviča 2016 a CE ZA AR 2016 v kategórii Občianske a priemyselné budovy), prišlo aj na jeho staršieho súrodenca.

Základná škola však nevyrástla vedľa materskej školy, ako by sa dalo očakávať, ale na zložitom pozemku bývalej priemyselnej zóny na okraji mesta neďaleko železničnej stanice. Čo teda priniesla?

Kontinuita

„Klienti materskej školy nám dôverovali, čím zároveň ocenili našu prácu,“ začína svoje rozprávanie Ing. arch. Richard Murgaš, majiteľ ateliéru Richard Murgaš Architects.

„Záujem rodičov o umiestnenie ich detí do tohto predškolského zariadenia je stále vysoký, a tak sme dostali voľnú ruku aj pri tejto škole. Určite si viete predstaviť našu radosť, ale i pocit zodpovednosti, takže sme takmer hneď po dokončení materskej školy naskočili do projektovania základnej školy. Je pravda, že ide o enormnú investíciu, ktorú si nemôže dovoliť každý. Je to investícia, pri ktorej sa nepočíta návratnosť. Človek musí mať jasný zámer, že chce pre verejnosť postaviť niečo dobré.“

Architektúra s membránou

Aj pri tomto objekte platí, že v jednoduchosti je krása. Keď prechádzate okolo autom, ako prvé vnímate sivý blokový monolit, ktorý postupne odhaľuje svoje tajomstvá. Budova je ponorená do vonkajšieho parku, malého zeleného námestia s parkovou úpravou a vzrastlými drevinami. Rozvrhnutie funkčných plôch a drobný mobiliár spolu s univerzálnymi zostavami vytvára mikrourbanizmus pôsobiaci ako malý campus.

„Pri koncepte sme sa snažili o proporčnosť a čistý detail,“ približuje Richard Murgaš. „K výrazným rysom vonkajšieho výrazu patrí textilná membrána na zasklenej fasáde, ktorá je funkčným, ale aj estetickým vyjadrením. V exteriéri ju tvarujú adície a extrakcie objemov. Membrána primárne vytvára tienenie, akúsi vizuálnu clonu. Exteriér sa pritom dá vnímať, ale nie tak, že by vás rušil. Aj preto sa žiaci môžu viac sústrediť na vyučovací proces.“

Membrána je teda optickým „závojom“ zvnútra von, ale aj zvonka dovnútra. Prelínanie exteriéru s interiérom odhaľuje svoju svetelnú mágiu večer, keď sa farebné vnútro školy ukáže okoliu. Budova sa tak v noci prebúdza do nového života a architektúra modeluje ďalšie významové vrstvy.

Keďže architekti navrhli pri membráne raster lineárnych výtlačných prvkov, vytvorili na fasáde sériu horizontálnych hrebeňov a údolí. To potom u okoloidúcich vyvoláva diskusiu a prirovnania k rôznym abstraktným a reálnym formám.

Chodiaca škola

Už pri prvom kontakte je zrejmé, že táto škola nemá štandardnú dispozičnú štruktúru, či už chodbovú, alebo blokovú, a oveľa viac pracuje s komunikačným priestorom. „Vytvorili sme si na to pojem chodiaca škola,“ hovorí Richard Murgaš.

„V priestoroch základných škôl sme doteraz neboli zvyknutí na presúvanie sa medzi učebňami, pričom predmety by sa nachádzali v tých istých priestoroch. Do tejto školy sme sa pokúsili vniesť experiment z vyšších stupňov škôl, kde žiaci počas dňa menia učebne, ktoré sú špecifické pre výučbu daného predmetu. Naštudovali sme množstvo literatúry, zahraničných realizácií a ďalších návodov na tvorbu školských budov, ktoré vo svete fungujú. Z toho všetkého sme zvolili vhodný pomer ingrediencií toho, čo si môžeme dovoliť a, samozrejme toho, čo zvládnu aj samotní učitelia.“

Klaster – princíp dispozície

Každá trieda spĺňa požiadavky na súčasnú výučbu 24 žiakov v štandardnom ročníku. Celkovo je v škole 9 učební, čo pri maximálnej kapacite dáva plný objem 216 žiakov + pedagogický tím skladajúci sa z 20 až 25 osôb. Jednotlivé triedy sú v objekte školy zoskupené maximálne v trojiciach na jednom polpodlaží.

„Tie spolu s predpriestorom vybaveným relaxačným mobiliárom, zariadením na prácu v tímoch a príslušnými šatňami či zázemím pre učiteľov vytvárajú prvky klastra, ktoré sú v škole štyri,“ približuje architekt Murgaš.

„Klaster je princípom vytvorenia vnútorného priestoru školy – akousi unikovanou jednotkou školy s rovnakou plošnou výmerou. Keďže škola nemá chodby, klastre alebo polpodlažia sú pospájané ramenami pobytového schodiska. Žiaci si v klastroch vytvárajú priestory, ku ktorým majú vzťah.“

„Učitelia si tu môžu vyčleniť priestor v jednotlivých blokoch alebo alternovať do priestorov, ktoré nemusia byť kmeňovými vyučovacími priestormi. Tým pádom môžu zmeniť aj pohľad žiaka na vnímanie učiva. Ostatne, aj súčasný vzdelávací program v súlade s platnými osnovami ministerstva školstva dáva pedagógom možnosti na tvorbu prispôsobeného spôsobu vyučovania,“ dodáva.

Bezbolestný prechod zo škôlky do školy

Zadanie od investora, ktorý prevádzkuje aj Materskú školu Guliver, znelo, aby úvodné dva ročníky slúžili ako plynulý prechod zo škôlky do školy. Aj preto architekti vytvorili samostatný priestor pre žiakov 1. a 2. ročníka, oddelený od ruchu školy. Majú v ňom „dizajn na mieru“, čiže iné šatňové skrinky, typológiu aj zariadenia, menšie výšky a komfortnejšie ovládanie. Všetko s dôrazom na bezbolestný prechod detí do školskej výučby.

Materiály a geometrické vzory

Nosným motívom interiéru je rovnoramenný trojuholník formovaný do polygonálnych vzorov. Takáto štruktúra poskytuje široké spektrum možností na vytvorenie rôznych scenárov, ktoré priestory vedia odlíšiť, ale zároveň je prítomná jedna vizuálna identita. Asi najúdernejšie pôsobí vzor na atypickom akustickom podhľade, kde jednotlivé lamely akustických absorbérov vytvárajú trojuholníkový ornament na sivom podklade oceľového ťahokovu.

Absorbéry sú zároveň v špecifických polohách nosičmi lineárnych svietidiel – každý priestor tak má vytvorený špecifický vzor, ktorý možno pozorovať pri zapnutom osvetlení. Plochy polygónov sú najviac vnímateľné na šatňových skrinkách, ktoré tvoria dominantu klastra. Mix farieb pomáha pri orientácii v budove.

Inteligentné systémy

Budova je navrhnutá v inteligentnom štandarde. Okrem toho, že sa stará o kvalitu vnútorného prostredia, sleduje tiež prístupy do areálu, objektu, ako aj do jednotlivých vnútorných priestorov a šatňových skriniek. Všetky prístupy sú sledované a mapujú dochádzku a pohyb užívateľov. Základný zdroj tepla a chladu je séria monoblokových tepelných čerpadiel, ohrev teplej úžitkovej vody prebieha pomocou solárnych kolektorov.

Podzemná tlaková voda, ktorá by mohla negatívne ovplyvňovať konštrukcie stavby pod terénom, je odčerpávaná inteligentným systémom do zásobných nádrží, ktoré sa využívajú na zavlažovanie areálu. Na zamedzenie prehrievaniu okolia sú všetky strechy objektu pokryté extenzívnymi zelenými strechami. Inteligentný systém riadenia budovy automaticky reaguje na preslnenie, tepelné zisky, vnútornú pohodu a obsah CO₂ v interiéroch.

„Takisto reguluje vnútorné prostredie objektu, a tak rodičom dokážeme garantovať, že dieťa, ktoré sem donesú, nebude dotknuté negatívnymi vplyvmi,“ dodáva Richard Murgaš. „Verím, že táto škola bude pripravená nielen na klimatické zmeny, ale aj na covidovú éru, ktorá tu ešte, žiaľ, nejaký čas bude.“

Výzvy budúcnosti

„Pokúsili sme sa pozbierať odborné poznatky o tvorbe dobrej univerzálnej školy a dobrej odbornej učebne,“ uzatvára Richard Murgaš.

„Ako dizajnéri sme tvorili na základe skúseností zo zahraničia, ktoré sa sem dali vniesť. Niektoré sme nakombinovali už so spoločnosťami, ktoré majú skúsenosti a vyrábajú sofistikované časti niektorých odborných učební. Tam sme sa už museli podriadiť technike. Dôležité však bude, aby si vedenie tejto školy udržalo svoju víziu. Aby si spolu s pedagogickým tímom zobralo tieto priestory za svoje a pri výučbe vnímalo ambície a možnosti, ktoré mu poskytujú.“

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2021.