Superatelier: Od skromných začiatkov až ku revitalizácii jednej z najstarších pamiatok Bratislavy

Práve pôsobenie vo vtedy mladom ateliéri im umožnilo získavať skúsenosti postupne, prirodzene sa vyvíjať a zvládať projekty pestrej škály funkcií a mierok.

Superatelier založili dvaja architekti Braňo Husárik a Peter Janeček v roku 2017 na základe priateľstva z čias štúdií na bratislavskej Fakulte architektúry STU a následnej, približne desaťročnej spolupráce v ateliéri Vallo Sadovský Architects.

Vďaka pôsobeniu vo vtedajšom mladom ateliéri, mohli získavať skúsenosti postupne a prirodzene sa vyvíjať a zvládať projekty pestrej škály funkcií a mierok, od tých najmenších zadaní až po väčšie, najmä developerské projekty.

„Mali sme skvelú možnosť učiť sa na vlastných chybách, ale nerobiť ich vo vlastnom ateliéri,“ hovorí Braňo Husárik. Posledné dva roky pred založením Superatelieru pôsobil Peter Janeček v ateliéri Compass Architekti, kde sa jeho skúsenosti pri riešení komplexnejších zadaní ešte prehĺbili.

„Bola to skvelá možnosť vidieť iné fungovanie, rozšíriť si obzory a postupne získať odvahu vykročiť na vlastnú cestu,“ rozpráva Peter.

Nezatvorené dvere otvorili nové možnosti

Spomínané ateliéry ich nielen veľa naučili, ale dodnes sú im oporou. Ako sami hovoria: „Pomohli nám v prvých krokoch a podržali nás v ťažších časoch začiatkov. Vďaka nim a priateľstvu vzniklo a vzniká viacero kvalitných spoluprác.“

Podľa architektov bol štart tým ľahším bodom v ich kariére, keďže vedeli, že vykročením na vlastnú cestu nezatvorili za sebou dvere, ale naopak, otvorili nové možnosti. Z  bývalých šéfov sa stali ich dobrí priatelia.

Keď sú noci dlhšie ako dni

Začiatkom cesty architektov bola výhra v malej súťaži na bytový súbor. Popri každodennej práci v ateliéroch po nociach klikali na vlastnom projekte. Chvíľu vládali sedieť na dvoch stoličkách, ale rýchlo sa ukázalo, že to je nad ich sily.

„Vyvrcholením bolo vyhorenie. Na jasnejší signál, že musíme niečo zmeniť, sme už nemohli čakať. Spätne je dosť absurdné, že práve tento impulz spustil založenie nášho ateliéru,“ hovorí Braňo. Vtedy úprimne verili, že to bude pohoda a určite menej náročné ako ich aktuálna kariéra. Veď predsa budú pánmi svojho času.

„Našťastie sme netušili, ako veľmi sa mýlime“. To by Superatelier nikdy nevznikol. A ešte, ak by nevymysleli názov!

„Snažili sme sa vymyslieť niečo jasné, niečo čo bude znieť dobre a ľahko sa bude pamätať. A nechceli sme, aby to boli naše mená. Hľadali sme niečo, kde každý bude mať príležitosť a môže napredovať. Aby vznikol jeden silný tím skvelých ľudí. A to sa nám, našťastie, aj darí a naše sny sa plnia. Akoby to bolo včera, čo sme si vraveli: „Uvidíš, založme vlastný ateliér. Nebojme sa, bude to super!“ dodávajú na záver.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti