Šupinatá mikroknižnica na chodúľoch. Warak Kayu má propagovať čítanie

Semarang, hlavné mesto provincie Centrálna Jáva, je domovom takmer dvoch miliónov ľudí. Koncom septembra tu každý rok oslavujú festival, na ktorom je ústrednou postavou Warak Ngendog. Mýtické zviera, sčasti drak, sčasti koza, je patrónom a ochrancom mesta. Práve po ňom je nazvaná zaujímavá stavbička na riečnom nábreží, Warak Kayu znamená drevený Warak. Šupinatý výzor stavby však má svoj pôvod niekde úplne inde.

„Proces návrhu fungoval systémom zdola nahor,“ hovoria architekti z ateliéru SHAU. „Najskôr sme vyhodnotili všetky dostupné stavebné procesy. Ako jeden z výsledkov prieskumu dizajnu bol brise soleil (slnolam) založený na stavebnom systéme Zollinger Bauweise, ktorý bol vyvinutý v 20. rokoch 20. storočia v Nemecku.“

Je to forma samonosného systému, ktorej výsledkom je výrazný, mierne posunutý diamantový vzor, ktorý pripomína dračiu kožu.

Fúzia

„Po mnohých iteráciách dizajnu bol najpriaznivejším konceptom dizajnu vyvýšený dom ako tradičný rumah panggung – dom na chodúľoch,“ približujú architekti. Presunutie hlavnej funkčnej náplne do vyvýšenej časti umožnilo rozšíriť jeho funkcie. Nefunguje iba ako knižnica, ale stáva sa aj susedským a komunitným centrom.

Na prekrytom nádvorí možno ponúknuť rôzne priestorové konfigurácie, programy a širokú škálu aktivít. Na zemi je veľká, čiastočne vonkajšia plocha, ktorá sa dá využiť na semináre, ako aj široká tribúna so sedením pri vchode na sledovanie prezentácií alebo filmov. Na upútanie pozornosti detí tu dokonca architekti zavesili drevenú hojdačku.

Priestor na prízemí je orámovaný prstencom kvetináčov, ktoré vytvárajú komornejšiu atmosféru. V samotnej knižnici na poschodí je sieť, kde si deti môžu ľahnúť, odpočívať a čítať, ale tiež priamo komunikovať s rodičmi a priateľmi v priestore pod nimi.

Tento multiprogramový prístup je dôležitý, aby sa knižnica stala obľúbeným miestom, pretože samotné čítanie sa v krajine ešte nepovažuje za zábavnú aktivitu.

Knižnice pre Indonéziu

Mikroknižnica Warak Kayu je už piatym postaveným projektom v rámci série Microlibrary – iniciatívy na zvýšenie záujmu o čítanie vytvorením sociálne výkonných multifunkčných komunitných priestorov s ekologickým dizajnom a materiálmi, ktorých cieľom je slúžiť štvrtiam s nízkym príjmom.

Iniciatívu rozbehla nadácia Arkatama Isvara Foundation a o prevádzku knižnice, do ktorej je bezplatný vstup, sa stará miestna charita Harvey Center. Warak Kayu súčasne slúži aj na propagáciu indonézskych drevených výrobkov a výrobcov. Projekty indonézskeho ateliéru SHAU spája materiálové a typologické experimentovanie.

Dávajú si záležať na tom, aby ich domy boli pasívne aj v náročných tropických podmienkach. Warak Kayu je navrhnutá s rešpektovaním aspektov pasívneho klimatického dizajnu: nepoužíva sa žiadna klimatizácia, a preto sa nevynakladá žiadna energia. Semarang má tropické monzúnové podnebie s teplotami až do 34 °C.

Pasívna a ekologická

Solárnym ziskom bráni okrem slnolamov aj orientácia budovy – dlhšie fasády sú otočené na severozápad a juhovýchod. Okolo poludnia tieni slnečný svit presah strechy, drevené „šupiny“ zas chránia pred nižším ranným a poobedným slnkom.

Priame slnečné svetlo sa do budovy vôbec nedostane. Výsledkom je difúzne osvetlenie, ktoré je stále dostatočné na čítanie kníh bez potreby umelého osvetlenia, ale neprehrieva budovu ani neničí knihy.

Krížová ventilácia účinne ochladzuje priestor a pomáha odvádzať vlhkosť z budovy, čím zabraňuje plesneniu a poškodeniu kníh. Drevo ako stavebný materiál prekonáva mnoho ďalších materiálov, pokiaľ ide o použitú energiu, znečistenie vody a ovzdušia, uhlíkovú stopu a udržateľnosť. Všetky použité drevené materiály sú v súlade s certifikáciou udržateľného lesného hospodárstva.

Všetky drevené prvky boli prefabrikované v továrni asi 20 km od pozemku. Na hlavné konštrukčné prvky, ako sú stĺpy a nosníky, bol použitý FJL (Finger Joint Laminate) z tvrdého tropického dreva bangkirai s vysokou odolnosťou proti poveternostným vplyvom.

Na palubovky a slnolamy boli použité rôzne typy preglejok na báze meranti v rôznych hrúbkach. Zvyšky dreva sú orezané a spracované na spojovacie prvky.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2020.