Súťaž Art Campus vyvoláva vášnivú diskusiu

Počas októbra 2018 až januára 2019 prebehla verejná anonymná jednokolová architektonicko-urbanistická súťaž návrhov na internát s jedálňou a technologický pavilón v areáli Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na Drotárskej ceste. Bohato obsadená medzinárodná súťaž má však nejasnú dohru.

Najskôr kontext. V roku 1981 bol prijatý a neskôr aj sčasti zrealizovaný návrh prof. Dušana Kuzmu na výstavbu nového komplexu VŠVU. Hlavná výučbová budova je torzom modernistického monolitu pôvodného návrhu – jej tretí blok sa nepodarilo postaviť, rovnako aj ďalšie budovy a súčasti akademického kampusu.

Koncom 20. storočia bolo nutné pristúpiť k nadstavbe budovy, projekt bol vedený pedagógom prof. akad. arch. Ing. arch. Jánom Bahnom a Mgr. art. Igorom Palčom. Dnes však už hlavná výučbová budova na Drotárskej ceste neposkytuje dostatočné prevádzkové podmienky na udržanie interdisciplinarity štúdia či interakcie v rámci tvorivých procesov medzi jednotlivými katedrami.

Študentom chýba internát, menza i veľká aula, na imatrikulácie aj promócie sa zväčša „zapožičiava“ aula Právnickej fakulty UK. Študenti aj pedagógovia pendlujú medzi tromi budovami.

„Máme skvelých pedagógov a študentov, ktorí aj v medzinárodnom porovnaní generujú pozoruhodné výsledky. To všetko vzniká v mnohých oblastiach takpovediac na kolene. Za takýchto podmienok sa do budúcnosti nedá zabezpečiť udržateľnosť umeleckého vzdelávania,“ tvrdí bývalý rektor a dnes prorektor VŠVU Stanislav Stankoci, ktorý bol iniciátorom rozvoja školy.

Expozícia

Aktuálny súťažný projekt mal spracovať dve etapy výstavby. S prvou, ktorá má obsahovať internát s jedálňou, technologický pavilón a parkovanie pre 180 áut, sa plánovalo začať po ukončení súťaže a uzavretí zmluvy s víťazom. Druhá etapa mala obsahovať výučbový pavilón pre Katedru maliarstva, Katedru architektonickej tvorby a Katedry teórie a dejín umenia, priestory pre rektorát a administratívu a voľnočasové zóny, teda úpravu nezastavanej časti areálu.

Súťažné podmienky spracoval ateliér 2021 a odobrila ich Slovenská komora architektov. Predpokladané náklady na realizáciu stavby v 1. etape odhadli na 9 mil. €. V tendri nakoniec súťažilo 31 účastníkov, jeden tím bol pre nedodržanie formálnych podmienok vyradený.

Porota rozhodovala v zložení: univ. dipl. Ing. arch. Aljoša Dekleva, M.Arch(Dist)AA, Mag. arch. Ernst J. Fuchs, doc. Mgr. ak. arch. Roman Brychta, prof. Ing. Mgr. Petr Hájek, akad. arch., doc. Pavel Choma, akad. mal., prof. Ing. Štefan Klein, akad. soch., a predseda poroty prof. ak. arch. Imrich Vaško. Udelila prvé tri miesta a štyri odmeny.

Zápletka

Na treťom mieste sa umiestnili ostrieľaní architekti z ateliéru B.K.P.Š. Ich návrh, podobne ako víťazný, nadväzuje na lineárnu zástavbu prof. Kuzmu. Na mieste, kde mali stáť nedostavané moduly tretej etapy, navrhuje priečne hmoty internátu a druhej etapy výstavby. Porota vyzdvihla maximalizovanie kvalít pozemku, no vytkla návrhu problematickú etapizáciu projektu aj formálne architektonické riešenie fasád.

Druhé miesto si odniesol český ateliér CHYBIK+KRISTOF. Z hodnotenia poroty: „Hmotová schéma návrhu sa zakladá na urbanistickom rastri vychádzajúcom z geometrie existujúcej budovy prof. Dušana Kuzmu. Hlavnou kvalitou návrhu je umiestnenie doteraz neexistujúceho nového vstupu a na neho nadväzujúceho transparentného technologického centra, ktoré je priamym pokračovaním ,nedokončeného‘ pôvodného projektu.“

Avšak projektu vyčíta, že internát, umiestnený na južnej strane územia, síce vytvára žiadaný urbanistický dialóg, avšak neberie do úvahy územný plán zóny a obmedzenia súťaže.

Prvé miesto a odmenu 20-tisíc € udelila porota ateliéru SLLA (Miriam Lišková, Michal Sulo a kolektív). Porotcovia ocenili „jasné prevádzkové a typologické riešenie a navrhovaný systém etapizácie vrátane diferencovaného architektonického výrazu. Návrh nadväzuje na pôvodné architektonické riešenie lokality a vhodne dopĺňa nedostavané moduly školy prof. Dušana Kuzmu. Zachováva kontext s výhľadmi do okolia a nezastavaním územia za školou ponúka intenzívne využitie existujúcej atraktívnej prírodnej scenérie“.

V závere svojho hodnotenia porota „jednoznačne odporúča vyhlasovateľovi zadať projekt autorom víťazného návrhu“.

Kríza

Zatiaľ všetko znie ako mimoriadne vydarená súťaž. Má vlastnú webovú stránku, výborne spracovaný katalóg a výstavu v galérii Medium. O pár rokov by sa mohli na Drotárskej ceste zakladať prvé dosky. Ale nebude to také jednoduché.

21. februára, približne dva týždne po zverejnení víťazných návrhov, podal ateliér Architekti Šebo Lichý protest voči súťaži u vypisovateľa aj na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO).

„Ocenené návrhy porušujú územný plán a zadávacie podmienky. Nie je to jediný prípad neférovosti, s ktorým sme sa za posledné roky stretli,” píšu v oficiálnom vyhlásení. Konkrétne výhrady smerujú najmä k návrhom na prvých dvoch miestach. Pri víťazovi podľa nich nebola dodržaná výšková regulácia a došlo k zásahu do pôvodnej budovy. A takáto možnosť nebola v súťažných podmienkach špecifikovaná. „Najviac nám však kole oči druhá cena,“ tvrdí Igor Lichý.

Návrh ateliéru Chybik+Kristof podľa neho ignoruje územný plán zóny. Protest nie je podľa vyjadrenia ateliéru namierený proti konkrétnym autorom ani riešeniam, problém vidia v nastavení súťaže. „Podmienky a zadanie súťaže sú totálne mätúce,“ myslí si Igor Lichý. „Ide nám o diskusiu a zmenu absurdného stavu, keď v súťažiach vyhrávajú návrhy, ktoré sú v rozpore s podmienkami súťaže. Následne sa plánujeme obrátiť na Slovenskú komoru architektov, aby zmenila metodiku schvaľovania súťaží.”

Kto si prečíta podmienky, na 8. strane nájde vetu: „!!! Upozorňujeme na nutnosť lokalizovať navrhovanú zástavbu na plochy určené na novú zástavbu!!!“ Počet výkričníkov signalizuje naliehavosť. O tri strany skôr zároveň stojí: „Žiadna z obsahových požiadaviek na návrh, ktorá sa nachádza v tomto dokumente, nie je neprekročiteľná. Pri návrhoch, ktoré sa odchyľujú od požiadaviek vyhlasovateľa, sa odporúča zdôvodnenie.“

Čiže v skratke: Dodržujte podmienky. A keď ich prekročíte, zdôvodnite prečo. Peter Lényi z ateliéru 2021, ktorý spracovával súťažné podmienky, vysvetľuje: „Je dobrou praxou, že v súťažných podmienkach má byť záväzné len úplné minimum. V prípade súťaže Art Campus sú preto záväzné len formálne veci týkajúce sa kvalifikácie súťažiacich, rozsah a forma návrhov a ich včasné odovzdanie. Všetky ďalšie veci sú definované ako odporúčania,“ hovorí Lényi. Z toho vyplýva, že odporúčací charakter má aj postoj voči územnému plánu zóny.

Aktuálny územný plán Drotárskej cesty je výsledkom posledných zmien z roku 2002, keď sa udiala – takisto neúspešná – súťaž na internáty. Podľa jeho súčasnej podoby sa môže stavať vedľa existujúcej budovy VŠVU a za ňou, zelený breh pred ňou je určený ako nezastavateľná plocha napriek tomu, že pôvodný Kuzmov projekt rátal s jeho zástavbou.

„Všetci sú si vedomí toho, že územný plán zóny sa dá zmeniť. No dospeli sme k záveru, že keď nebudeme plán zóny rešpektovať a budeme počítať s hypotetickými zmenami do budúcnosti, tak vystavíme realizáciu investície možnému odkladu až zmareniu,“ vysvetľuje Peter Lényi. Organizátori súťaže tak v zadaní účastníkom odporučili, aby plán zóny rešpektovali. Rozhodovacia kompetencia sa tak jednoznačne presúva na porotu.

Je na jej úsudku, či miera prekročenia podmienok je taká, aby bol konkrétny návrh vylúčený. Ak niekto napríklad namiesto 200 požadovaných lôžok navrhne v internáte len 190, porota to môže vyhodnotiť ako zanedbateľný delikt. Zároveň sa tak malo zabrániť hádke o porušení pravidiel medzi ostatnými účastníkmi. Čo, ako sa javí, nebolo úplne účinné.

Peripetia

„Bol som si vedomý toho, že Art Campus nebude jednoduchá súťaž a že ľahké nebude ani posudzovanie a obhajovanie výsledkov,“ hovorí predseda poroty Imrich Vaško. Porota riešila v prvom rade kvalitu architektonického riešenia.

„Najracionálnejšie riešenie, najprirodzenejšie zastavanie a najpotrebnejšie zmeny sa neprekrývali s ideálom, preto porota na seba zobrala riziko preformulovania požiadaviek na základe otvoreného medzinárodného dialógu. Víťazný projekt má najbližšie k efektívnej realite, druhý v poradí najbližšie k predstavám poroty, ako chápať územie a odmýtizovať existujúci územný plán. Prvý návrh rýchlejšie realizuje naplnenie zámeru, druhý návrh nastavuje kritické zrkadlo konečným a nemenným rozhodnutiam, ktoré nesvedčia dnešnej rýchlej a turbulentnej dobe.”

Kríza

Medzitým sa však do diskusie zapojila ďalšia strana. Profesor Ján M. Bahna, autor dostavby VŠVU, adresoval vyhlasovateľovi súťaže otvorený list a podáva sťažnosť nielen na ÚVO a Slovenskú komoru architektov, ale dokonca aj na Ministerstvo školstva SR. Vyhlasovateľovi súťaže okrem nejasných podmienok vyčíta nedostatočné dodržiavanie autorských práv a neprizvanie k hodnoteniu projektov, čo následne prorektor Stanislav Stankoci dôrazne odmietol.

Rozuzlenie?

Čo bude ďalej, je otázka najmä pre Úrad verejného obstarávania. VŠVU sa zatiaľ vyjadrila takto: „Čakáme na výzvu z ÚVO a pripravujeme vyjadrenia k námietkam podaným účastníkom súťaže návrhov Art Campus Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, 2018. Po doručení rozhodnutia ÚVO vyhodnotíme danú situáciu a po prerokovaní v orgánoch školy k nej zaujmeme stanovisko.”

Odpoveďou Slovenskej komory architektov bola otvorená diskusia o formáte a správnosti systému súťaží návrhov. Dianie okolo tendra Art Campus aj diskusie k architektonickým súťažiam budeme ďalej sledovať a podrobnejšie sa im venovať aj v budúcich číslach.

TEXT: VŠVU, AUTORI, KAROLÍNA BARÉNYI
FOTO: VŠVU, AUTORI