Švédsko ponúka nové prístupy k obytným domom

Štokholm je špecifickým príkladom dynamicky sa rozvíjajúceho mesta. Niektorí odborníci ho nazvali aj Silicon Valley Európy, lebo je mestom s najrozšírenejším prístupom na internet v Škandinávii. Mesto priťahuje najmä mladých a vzdelaných ľudí. Je tu najviac príležitostí na kvalifikovanú prácu a aktívni ľudia pomáhajú mestu rásť. Štokholmský región každoročne poskytne prácu dvadsaťtisíc novým ľuďom.

Medzi dynamikou rastu počítačových technológií a prácou doma je však objektívny rozpor. Stavebné firmy a mesto dokážu ročne postaviť len do tritisíc bytov.

Rýchlosť územného plánovania sa nedá porovnať s rýchlosťou rozvoja počítačových alebo telekomunikačných technológií. Pomalá výstavba tak brzdí rozvoj mesta i celej krajiny. Architekti a ekológovia však oponujú, že rýchlejšia výstavba by narušila prírodný ráz regiónu.

V Štokholme (aj z celošvédskeho hľadiska) životný priestor na jedného obyvateľa predstavuje dva a pol izby. Napriek tomu, že Švédi žijú v jednej z najvyspelejších krajín sveta, majú radi jednoduchý život. Internet nie je pre nich modlou, ale prostriedkom. Umožňuje im pracovať doma, vďaka čomu si môžu lepšie rozdeliť čas na prácu a rodinu. Dnes je vyše pol milióna Švédov on-line napojených na svojich zamestnávateľov, pričom pracujú doma.

Názov nového obytného okrsku je odvodený od vody. Hammarby je najväčší obytný projekt v Štokholme v poslednom období, preto sa pripravoval mimoriadne dôkladne. Prvé skice sú zo začiatku 90. rokov 20. storočia a dnes je obytná zóna realitou. Pôvodne tu bola stará priemyselná zóna pri dokoch a postupne sa zmenila na modernú urbanistickú štruktúru.

Morské mesto je navrhnuté tak, že sa tu nachádza osemtisíc bytov pre dvadsaťtisíc obyvateľov a ďalších desaťtisíc ľudí bude žiť v tomto okrsku Štokholmu počas pracovného dňa. Nový okrsok je súčasťou vnútorného mesta s dobrou dopravnou dostupnosťou do centra. Autormi architektonického riešenia sú Erik Andersson, Jelena Mijanovicová a Magnus Stahl.

Domy sú riešené tak, že sú orientované na vodu a slnko. Každý byt má terasu alebo aspoň balkón. Pestrejšie oproti minulý obytným okrskom je aj materiálové a farebné riešenie. Vo veľkej miere sa používa sklo, ale aj tradičné drevo. Do precíznosti a perfektnosti je doriešený parter: Architekti využili danosti prostredia, ktoré doplnili zeleňou, sústavou peších chodníkov a priestorov. Nábrežie rieky Sickla, ktoré vyúsťuje do zálivu, a centrálny park tvoria prírodnú kostru návrhu.

Riešenie bytových domov je individuálne. Skladba navrhnutých bytov je rôznorodá – od jednopriestorových bytov s rozlohou 64 m²  po viacizbové byty s rozlohami 80 m², 99 m² až po mezonetové byty. Každý byt má balkón a terasu. Prízemné byty majú kontakt s terénom.

V súvislosti s hlavnou ideou okrsku je osobná doprava (auto) potlačená a maximálne sa využíva verejná doprava. V centre je obrátka električiek a do súboru chodí viacero autobusových liniek. Na parkovanie áut sa využívajú centrálne hromadné garáže. Veľmi sa využíva vodná preprava do centra, trajekty premávajú každých pätnásť minút.

Okrsok má navrhnuté materské školy a základné školy v rôznych polohách medzi obytnými domami. Neďaleko je súčasné zdravotné stredisko a poliklinika. Kultúrne zázemie tvorí knižnica na centrálnej triede, kde je aj novootvorený kostol. Staršia továreň na dieselové motory sa prebuduje na kultúrne centrum.

Obchody sú na úrovni parteru ako vstavaná vybavenosť v obytných domoch. Podobne sú riešené aj malé reštaurácie a kaviarne. Väčšie nákupné centrum sa bude riešiť podobne ako divadelná sála rekonštrukciou priemyselných hál.

Projekt Hammarby Sjöstad je investične a projekčne organizovaný s podporou mesta Štokholm. Partnermi projektu sú mestský Planning office a Highways office – realizácia dopravného napojenia na diaľničnú sieť a mestskú dopravu.

Riešenie bytových domov je rôznorodé. V riešení dispozície použili architekti schému, kde prepojili kuchyňu, jedáleň a obývaciu izbu bez priečok do jedného priestorového celku. Niektoré spálne sú vnútorné. Prízemné byty majú vždy kontakt s terénom, bez oplotenia.

Veľkostná skladba navrhnutých bytov je rozmanitá. Menší byt s výmerou 64 štvorcových metrov má centrálny priestor orientovaný na fasádu, tvorí ho kuchyňa (13 m²) a obývacia izba (23 m²) s priľahlým balkónom. Z obývacej izby je prístupná vnútorná spálňa (12 m²). Z malej vstupnej haly je vstup do kúpeľne s WC aj do kuchyne. Priechod z haly do kuchyne je bez dverí. Centrálny priestor bytu je členený dvoma chladničkami, ku ktorým je zvyčajne pristavený jedálenský stôl.

Nasledujú trojizbové byty s dvomi spálňami. Uvedieme príklad bytu s plošnou výmerou 79,5 štvorcových metrov: radenie priestorov – obývacia izba, kuchyňa, spálňa pri hlavnej fasáde – je identické ako pri predchádzajúcom byte. Pribudla druhá izba (13 m²), ktorá má priame dosvetlenie. Komora je väčšia.

Môžeme uviesť aj dva byty zo stredu sekcie domu. Prvým je byt s výmerou 80 štvorcových metrov. Dispozičné členenie bytu je klasické: na jednu okennú fasádu je orientovaná obývacia izba (20,5 m²) s kuchyňou (15 m²) a na druhú dve spálne. V strede dispozície v nedosvetlenej časti sú vstup, komora a kúpeľňa s WC. Kuchyňa s linkou sú už tiež ďalej od okna vo väzbe na vstup do bytu.

Druhý byt, s výmerou 96,5 štvorcových metrov, je v koncovej polohe a oproti predchádzajúcemu riešeniu pribudla pracovňa nadväzujúca na obývaciu izbu. Byt má dve kúpeľne a rozsiahlu terasu, balkón pozdĺž celej dennej časti bytu.

V okrsku sa nachádza aj mezonetové riešenie bytu s výmerou 112,2 štvorcových metrov. Spodná časť bytu je identická s prvým opísaným bytom s výmerou 64 m² so schodiskom na poschodie v rohu obývacej miestnosti. Na poschodí sú dve miestnosti – spálňa (12 m²) a pracovňa (24 m²) s výstupom na väčšiu terasu. Horné podlažie má osobitný vstup a väčšie WC.

Ak porovnáme riešenia zo Štokholmu s niektorými našimi nadštandardnými riešeniami obytných domov, rozdiel je najmä v našom plytvaní plochou, v ekonomike návrhov. Náš užívateľ 90. rokov 20. storočia si pokojne naordinoval väčšie výmery bez ekonomizácie dispozícií, ktoré sa budú postupne konfrontovať s realitou, čiže s rastom cien energií.

Dispozičné riešenie bytov je dôležitou súčasťou kvality bývania. Súhlasím s názorom Jana Štípka, že naše bytové normy zo 60. rokov 20. storočia neboli zlé, dokonca boli veľmi racionálne. Dnešná nezáväznosť často vedie k diktátu požiadaviek investora a nelogickým väzbám v riešeniach bytov.

Obytný okrsok Hammarby je navrhnutý ako uzavretý ekologický cyklus, systém. Kúrenie, elektrina, voda, odpad sú koordinované a spoločne riadené, spolupôsobiace. Systém vykurovania má zdroj v recyklovacom odpade a tepelných čerpadlách, ktoré sú prepojené s tekutinami z kanalizačného odpadu.

Kanalizačný odpad produkuje bioplyn, ktorý sa spätne využíva v kuchyniach na varenie. Dažďová a splašková kanalizácia sú oddelené, odpad separuje rodina a časť opúšťa byt zhadzovacím potrubím. Moderné technológie sú prístupné verejnosti a príslušné správcovské organizácie usporadúvajú aj odborné exkurzie pre odborníkov aj laickú verejnosť.

Riešenie technického zázemia a infraštruktúry je ďalšou oblasťou, kde za štokholmským príkladom zaostávame. U nás sme postupne zvládli pasívnu ochranu úniku tepla cez obvodový plášť. Ďalšie časti ekologického riešenia bytových domov – vykurovanie, odpady – sú zväčšia riešené tradične, teda neefektívne, bez recyklácie a posilnenia prvkov trvalej udržateľnosti. Z vlastných skúseností môžem uviesť príklad bytového domu na Jamnického ulici v Bratislave, kde zo 14 bytov majú len dva vykurovanie riešené v kombinácii so solárnymi kolektormi, ktoré sú pre južne orientované byty optimálne. Aj používanie tepelných čerpadiel je v našich podmienkach len na začiatku.

Dôležitú úlohu pri určení kvality bývania má pocit pohody, nie pohodlia. Akýmsi kompromisom je bývanie na okraji väčších miest, kde sa obyvatelia nových rodinných domov snažia spojiť vymoženosti technologického vybavenia bytu s pokojom, pohodou a čiastočne bezpečnosťou okrajovej polohy sídla.

Kvalita bývania je teda kategóriou veľmi diferencovanou a rôznorodou a je, prirodzene, vo vývoji. Nie každému vyhovuje technologický trend vývoja vybavenia domácnosti a mnohí ľudia aj u nás naň reagujú únikom na vidiek do druhého, prázdninového či oddychového bývania. V týchto druhých (alebo prvých?) bytoch sú technologické vymoženosti súčasnosti veľmi redukované a dôraz sa kladie najmä na prírodný charakter obydlia a vybavenia.

Ing. arch. Peter Žalman
Foto: Ing. arch. Rudolf Melčák