Svetlo uprostred bytia
Galéria(8)

Svetlo uprostred bytia

V prípade prirodzeného, denného svetla sme jeho veľkorysosť uznali mnohokrát – Slnko sa v histórii ľudstva často ocitá v pozícii uctievaného božstva. Ale ak ide o zdroj človekom vytvoreného svetla, často je jeho hodnota obmedzená len na užitočnosť alebo pôvab. Dizajnéri si toto obmedzujúce chápanie uvedomujú a snažia sa vo svojich návrhoch pracovať s niečím viac než len pôvabným naplnením základných funkčných predpokladov osvetlenia. V návrhoch lampy reagujú na jej metafyzický zmysel i na poetiku jej bytia. Súčasné lampy sú dokonale inžiniersky prepracované a technologicky zodpovedajú náročným užívateľským kritériám. Ukrývajú však aj príbehy a myšlienky, ktorých odhalenie znamená dobrodružstvo za hranicami bežného vnímania dizajnu.


Svetlo možno osláviť ako ušľachtilý princíp, ktorý nášmu zraku zjavuje všetko viditeľné tohto sveta. Má moc odhaľovať – doslova osvetľovať, ale aj znejasňovať skutočnosť s jej všetkými prejavmi, s ich vzťahmi a so zákonitosťami.

Ak by sme si vypožičali poetický jazyk náboženských mýtov – svetlo je na počiatku všetkého stvoreného. A ak sa na svetlo pozrieme skôr pragmaticky, je podnetom pre naše vizuálne vnemy a umožňuje videnie. Je skrátka mĺkvym a nevyhnutným svedkom celého bytia, bez ktorého by ono dosiaľ tápalo v tme. Keď si uvedomíme túto moc svetla, pochopíme aj dôležitosť jeho pôvodu – svetelného zdroja.

Akcia

Najkrajšou časťou všetkých lámp je okamih ich zapínania a vypínania. V tomto jedinom okamihu sa koncentruje moc tvorenia: v jedinom okamihu možno interiér rozžiariť životom i uspať tmou. Britský dizajnér Paul Cocksedge sa pokúsil interpretovať tento zabudnutý rozmer svietidiel a naplnil akt ich spínania novým zmyslom. Drobná lampa Watt sa rozsvieti vtedy, ak sa na priložený papier nakreslí grafitovou ceruzkou obrazec, ktorý prepojí póly elektrického obvodu a tým ho uzavrie. Vygumovaním kresby – prerušením obvodu sa lampa vypne. Jednoduchý a krehký projekt má v chápaní dizajnu lámp dôležité miesto – interakciou s užívateľom zvýrazňuje nielen primárny účel svietenia, ale aj jeho príčiny a dôsledky.

Forma

Predstava lampy sa často spája s tradičným obrazom závesných lustrov. Ich dekoratívne podoby objemných štruktúr visia nad našimi hlavami ako odkaz minulosti, ohromujú emotívnou hrou foriem. Predovšetkým barok urobil zo svetla nástroj úchvatných iluzívnych predstavení. V súčasnosti sa dekoratívny jazyk tohto senzitívneho tvaroslovia triumfálne vracia. Barok nachádzame v súčasnom dizajne svietidiel v neočakávaných podobách – vo vzrušujúcich ornamentoch vyrezaných do plexisklových platní lampy Anastacha alebo v impozantnom víre objektu Vortexx. Ak sa v prvom prípade barok stvárňuje explicitne, druhý projekt je v dobe digitálnych strojov jeho majestátnou alternatívou. Stvoriť Vortexx umožnili skutočne až digitálne technológie, pomocou ktorých architektka Zaha Hadid zhmotnila futuristickú víziu toku LED zdrojov ustrnutých v slučke suverénneho gesta. Figuratívna Anastacha i skôr abstraktný Vortexx dokazujú, že vzhľad lámp sa stáva čoraz dôležitejším.

Foster & Partners: Three Sixty
© www.fontanaarte.it 
  Bruno Rainaldi: Anastacha
  © www.terzani.com

Technika

Výskum v oblasti fyziológie zrakového vnemu, ergonómie osvetlenia a technológií jeho vytvárania vedie súčasný dizajn lámp k sofistikovaným riešeniam, všemožne sa snažiacim o vytvorenie dokonalého pohodlia ľudskému oku, skúšanému negatívnymi vplyvmi civilizácie. Znehodnotené životné prostredie alebo všadeprítomné obrazovky sú naozaj nevyhnutné strasti, ktoré zrak unavujú a poškodzujú. Preto sa umelé osvetlenie vytvára s dôrazom na ohľaduplnosť k tomuto citlivému orgánu, znižuje sa jeho intenzita a jeho farba sa kvalitatívne približuje prirodzenému svetlu. Problematickým sa stáva aj účinnosť osvetlenia z hľadiska ekonomiky a energetickej náročnosti. V tomto ohľade sa osvetľovanie dostáva do škály riešení, z ktorých najlepšie výsledky dosahujú LED zdroje, často obohatené o pútavú hru farieb v podobe RGB (červená, zelená, modrá). Vyspelými konštrukčnými a materiálovými postupmi sa napokon dosahuje vysoká miera flexibility, adaptability i odolnosti osvetlenia, zohľadňuje sa jeho ekologický rozmer a, samozrejme, produktová efektivita.

Idea

Medzi najkrajšie stolné lampy všetkých čias nepochybne patrí Honia, ktorú v roku 1970 navrhli partneri Corinna a Gabriele De Vecchi. Prednedávnom ju v reedícii devätnástich kusov uviedla spoločnosť De Vecchi, prestížny hráč v odvetví spracovania striebra. Honia je jednoduchý kovový prstenec, uprostred prerušený rezom. Geometricky dokonalý tvar sa končí tam, kde sa začína. Je v kruhu ucelený, ale zároveň rezom otvorený, v protikladoch sa rozvíja v nekonečne a uzatvára vo svojom začiatku aj konci. Tento exaktný stereometrický tvar, odchýlený anuloid, pritom prekvapí prirodzenou ladnosťou inšpirovanou neurčitými prírodnými tvarmi, rastlinnými úponkami či zakrútenými rohmi zvierat. Honia je skutočne mýtickým rohom svetelnej hojnosti, interiérovým šperkom s fascinujúcim poslaním.

Francúzsky dizajnér Jean-Marie Massaud odel svetlo do poetického objektu Delta Floor. Nad subtílnym kovovým rámom sa vznáša tienidlo zložené z vrstvy modrej alebo oranžovej textílie a pochrómovaného kovového filmu. Puristický tvar lampy má vyjadriť imaginárny svet svetla, plného mäkkých a elegantných foriem. V obdivuhodne proporčnej práci, vyváženej kompozícii plôch, objemov a línií, v dialógu vertikálneho a horizontálneho sa odhaľuje to najlepšie z francúzskej dekoratívnej tradície.

Michal Lalinský
Foto: archív autora