Takto áno. Príbeh radnice v Leopoldove ukazuje, ako kvalitne stavať za verejné peniaze

Nový mestský úrad v Leopoldove je viac miestom ako len solitérnym objektom. Nová architektúra vstupuje do dialógu s architektúrou pôvodného úradu a spolu s ňou tak vytvára kompaktnú mestskú situáciu.

Budova mestského úradu v Leopoldove je príkladom, ako sa tvorí kvalitná architektúra. Keď sa rozumný investor a dodávateľ spoja s architektmi, ktorí počúvajú a chápu, vznikne kvalitné dielo. V roku 2014 vypísal vtedajší primátor Leopoldova Milan Gavorník architektonickú súťaž na novú budovu mestského úradu, ktorú do úspešnej realizácie doviedla už nová primátorka Terezia Kavuliaková.

Svojím prístupom preukázali vysokú morálnu a osobnú zodpovednosť za kultúru a kvalitu spoločenského života občanov mesta, keď sa rozhodli budovu mestského úradu – jedného z hlavných identifikátorov miest – obstarať transparentne a odborne formou architektonickej súťaže. Mesto Leopoldov nasadilo latku poriadne vysoko.

Riešenie dialógom

Do súťaže sa zapojilo 51 architektonických ateliérov. V porote zasadli osobnosti slovenskej architektonickej a odbornej scény, architekti Pavol Paňák, predseda poroty, Martin Jančok a Michal Kuzemenský, vtedajší primátor mesta Leopoldov Milan Gavorník a poslanec mestského zastupiteľstva Róbert Gergič. V silnej konkurencii zvíťazil návrh z dielne architektonického ateliéru zerozero – Irakli Eristavi a Pavol Šilla.

„Leopoldov je pomerne mladé mesto, ktoré si buduje svoju históriu. Bolo pre nás veľmi dôležité zachovať kontinuitu. Spomienky a pamäť miesta pokračujú doplnením o ďalšiu rovinu – kapitolu nášho vstupu. Budova je pre mesto dôležitý prvok. Ľudia si túto figúru pamätajú, sú na ňu zvyknutí,“ vysvetľuje architekt Pavol Šilla.

Novostavba a rekonštrukcia sa nachádzajú pomerne blízko seba. Riešenie architekti uchopili komplexne. Nejde tu iba o budovy, ale aj o priestor okolo nich. Navrhované územie odľahčili, spriechodnili a otvorili. Nedusí, pôsobí ľahko, láka ľudí, ktorí si tu radi posedia. K verejnému priestoru architekti pristúpili s patričným rešpektom.

Budovy mali v sebe akýsi neidentifikovateľný introvertný priestor, ktorý si zaslúžil mať svoj charakter a slúžiť ľuďom. Očistili ho teda od všetkých nánosov a ostali práve tieto dve stavby. Vznikol priestor, cez ktorý možno prejsť a ktorý vytvoril nový moment urbanizmu.

Bez prázdneho gesta

Už zo samotného zadania súťaže, ktorej spracovateľom súťažných podmienok bol VO SK (firma na verejné obstarávanie) a architektonický ateliér 2021, vyplynuli isté parametre. Tie boli pri návrhu pre architektov silné a jednoznačné.

Snahou bolo, aby ,vloženýʻ objekt, pôsobil ako elementárna hmota, ktorá vychádza zo samotnej podstaty vzájomných vzťahov a priestorov. Už pri príprave návrhu sa so zadávateľom rozprávali o tom, ako urobiť projekt cenovo nenáročný a jednoduchý na realizáciu.

„Nechceli sme ho komplikovať zložitými gestami. Jediné, čo sme si dovolili urobiť výraznejšie, je vstup do objektu. Jednoznačná bola pre nás i redukcia niektorých prvkov, priestorov a v súťažných podmienkach zadefinované základné parametre. Viedli sme dlhú debatu o tom, aká má byť radnica, akým jazykom má hovoriť, a vrátili sme sa približne do prvej republiky, keď tieto stavby mali vážnosť. Do súťaže sme vstúpili s elementárnym boxom, v ktorom bol definovaný vstup. Presný systém budov a priestorov sme navrhli podľa lokalitného dispozičného programu úradu. Hľadali sme pre každý jeden optimálne pozície a charakter,“ objasňuje architekt Eristavi.

Diskutovali so zamestnancami o ich predstave, na základe ich požiadaviek sa na návrh pozreli znova s väčším zoomom, a tak vytvorili ideálne prostredie a priestor pre nich i občanov. Vznikla prirodzená potreba artikulovať niektoré priestory.

„Pretože sú, ak to môžem takto povedať, hierarchicky nadradené iným. Odlišný charakter má sobášna sieň, kancelária primátorky, priestory zastupiteľstva a vstupné priestory. Každý si podľa nás zaslúži vlastný priestorový akcent,“ dopĺňa Pavol Šilla.

Skulptúra

Dispozícia je veľmi racionálna, vďaka tomu sú kancelárie presvetlené, otvorené, chodby sú tak pomerne svetlé. Špecifické sú tri priestory – sobášna sieň, kancelária primátorky a miestnosť na rokovanie zastupiteľstva. Sobášnu sieň, založenú na kolektívnej skúsenosti a spoločnom prežívaní dôležitého momentu dvoch ľudí, artikulovali architekti valenou klenbou. Kancelária primátora ako miesto reprezentácie moci, kde jeden konkrétny človek činí rozhodnutia a konajú sa dôležité stretnutia, je artikulovaný polklenbou.

Zadávateľ bol ochotný počúvať a pýtať sa správne otázky, na ktoré získal správne odpovede.

Do hlavnej rokovacej miestnosti kde sa stretáva zastupiteľstvo, umiestnili svetlík. Zo samotnej podstaty svetlíka vznikla opäť zaklenutá štruktúra, ktorá poskytuje denné svetlo a súčasne je aj nosičom umelého osvetlenia.

„Prvá bola klenba v sobášnej sieni, ktorá nastavila istý artikulačný prostriedok, a ďalšie priestory na ňu reagovali. Už sme vykročili do nejakej priestorovej artikulácie a použili nejaký moment valenej klenby. To už predznamenalo, ako sa s tým bude robiť ďalej. Je vysoký predpoklad, že práve toto stvárnenie dodáva priestoru unikátnosť. A svojím špecifickým charakterom definuje účel priestorov,“ približuje Eristavi.

Rekonštrukcia a novostavba pôvodnú stavbu nepremazali, práve naopak, pozdvihli. V istom zmysle je to banálna architektúra, ale použitím správnych materiálov, dispozičného riešenia, konceptu a vďaka svetlej sedlovej streche je pôvodná budova väčšou, vážnejšou skulptúrou.

Je to jedna figúra, za ktorou nasleduje druhá. Rekonštrukcia, respektíve novostavba vytvorila veľkorysejšie a prehľadnejšie priestory a lepšie technické vybavenie nielen pre zamestnancov úradu, ale hlavne pre Leopoldovčanov.

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022