Tatry sú destináciou s veľkými možnosťami i rezervami

Hoci Vysoké Tatry patria medzi najmenšie veľhory na svete, na Slovensku sú jednou z kľúčových destinácií v oblasti cestovného ruchu. Mohli by sa stať dovolenkovou destináciou medzinárodného významu, no tento potenciál sa dosiaľ naplno nestal skutočnosťou. Prečo? „Najmä preto, že sme zaspali vývoj, pričom do dnešného dňa Vysoké Tatry nemajú celkovú rozvojovú koncepciu,“ reaguje Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a. s. – spoločnosti, ktorá chce túto situáciu zmeniť. Cez svoje investície, ale aj koncepčnými vstupmi, ku ktorým patrí napríklad aj podpora pri vypracovaní urbanistickej štúdie Tatranskej Lomnice.

Mondénne stredisko
Vysoké Tatry patria k tým európskym strediskám cestovného ruchu, ktoré svoje aktivity naštartovali už v 19. storočí. Starý Smokovec, Tatranská Lomnica či Štrbské Pleso sa tak zaradili k takým centrám ako Chamonix, Courchevel a Cortina d‘ Ampezzo. Zároveň treba pripomenúť, že Vysoké Tatry nie sú iba zimnou destináciou, ale oblasťou s celoročným využitím.

Unikátna devíza s historickým rozmerom sa v hmotovej skladbe prejavuje najmä v grand hoteloch, ktoré v súčasnosti podliehajú rozsiahlym rekonštrukciám. Pilotným projektom je zrekonštruovaný Grand Hotel Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese, ktorý svojimi piatimi hviezdičkami nastavil ďalším rekonštrukciám vysoký štandard.

Bohuš Hlavatý sa však domnieva, že Vysoké Tatry v krátkom čase neunesú ďalšiu rekonštrukciu na podobnej úrovni, pretože do využívania takýchto služieb sa musí zapojiť celý región. „Na grand hoteloch sa však neustále uskutočňujú čiastkové úpravy, a to najmä v oblasti služieb,“ upresňuje B. Hlavatý. Samozrejme, potenciál každého strediska tvorí najmä jeho poloha a tá je v prípade Vysokých Tatier naozaj vynikajúca: v dostupnosti do 200 kilometrov žije až 7,5 milióna ľudí, pričom okrem Álp nič podobné v dosahu 1 000 kilometrov neexistuje. Aj preto sú Vysoké Tatry nastavené pre návštevníkov z Poľska, Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny, pričom ich záujem o naše veľhory je v uvedenom poradí.

Panoráma Vysokých Tatier pri Štrbskom Plese   
Foto: Dano Veselský

Infraštruktúra a nastavenie ceny
Budovanie infraštruktúry, stavba lanoviek, zasnežovanie zjazdoviek, zlepšovanie gastronómie po lyžovaní a služieb v hoteloch – to je len niekoľko oblastí, do ktorých spoločnosť Tatry mountain resorts naliala desiatky miliónov eur. „Stále sme však niekde v prvej tretine toho, čo vo Vysokých Tatrách, ale i v Jasnej v Nízkych Tatrách plánujeme urobiť,“ tvrdí Bohuš Hlavatý. „Veľké peniaze bude ešte potrebné investovať do infraštruktúry, pretože tá podmieňuje rozvoj ďalších oblastí, akými sú ubytovanie či realitný biznis. A infraštruktúru treba nastaviť na konkrétneho klienta.“

Večnou otázkou je však vytvorenie ceny, ktorá by mala vystihovať kvalitu. Pomer ceny a kvality ovplyvňujú mnohé faktory ako sú tradícia, spoločenský vývoj či možnosti danej lokality. Samozrejme, patria k nim aj služby – oblasť, v ktorej sú na Slovensku azda najväčšie rezervy. Postupné kroky v skvalitňovaní gastronomických či ubytovacích služieb nastavujú vyššie štandardy aj pre ďalších podnikateľov. Tí nemajú príliš na výber – buď sa kvalitatívne dotiahnu na túto úroveň, alebo ich konkurencia zlikviduje.

K porovnateľným zjazdovkám napríklad v Rakúsku sa v súčasnosti blíži Jasná na severnej strane Chopku, kde si zalyžuje aj náročnejší lyžiar. V Jasnej sú poprepájané tri údolia a čakanie na lanovky a lyžiarske vleky sa takmer eliminovalo. „V prípade Chopku bude našou najbližšou úlohou prepojiť ho s juhom, a to cez vrcholovú stanicu,“ hovorí B. Hlavatý. „Potom sa nám podarí z Chopku spraviť reprezentačné stredisko. Už dnes sa celá Demänovská dolina mení pozitívnym smerom a kvalita i pestrosť služieb sa zlepšuje aj príchodom ďalších investorov.“

Urbanistické a projekčné štúdie
Za predpoklad pri zlepšovaní infraštruktúry považuje zástupca Tatry mountain resorts urbanistické projekty, ktoré by do centier mali priniesť to, čo im chýba – pešiu zónu s rôznymi obchodíkmi, kaviarňami a reštauráciami, ale i poštou či lekárňou. V prípade Tatranskej Lomnice vypracovala štúdiu architektonická kancelária AMŠ Partners z Banskej Bystrice, ktorá by mala zabezpečiť, aby centrum vzniklo v architektonickom súzvuku s okolitou zástavbou. Vo Vysokých Tatrách totiž neexistuje útvar hlavného architekt a nechceme, aby to dopadlo tak, že každý si postaví,čo chce,“ prízvukuje Bohuš Hlavatý.

„Samozrejme, budeme radi, keď sa dosiahne architektonická pestrosť, ale mal by byť niekto, kto to bude celé koordinovať. My ponúkneme pozemky ďalším podnikateľským subjektom a ony by sa mali zúčastniť na vzniku centra, ktoré by sa svojou kvalitou blížilo strediskám v Alpách.“

Prírodná katastrofa z novembra 2004 odhalila aj iný nedostatok – nekvalitnú výstavbu. V minulosti sa hovorilo, že v lese to nikto neuvidí, no keď opona spadla, schátralé budovy špatia celé Vysoké Tatry. „Les spadol aj vo Švajčiarsku, ale stavby zostali a vyzerajú pekne,“ hovorí architekt Martin Bišťan, ktorý pre Tatry pripravuje viacero projektov. „Vznikol tak problém revitalizácie, čo s pôvodnou zástavbou.

Martin Bišťan odmieta výstavbu v Tatrách kobercovým spôsobom, pretože Tatry by stratili čaro a nedalo by sa hovoriť o ochrannom území TANAP-u. Podľa jeho názoru je však výstavba taká zanedbaná, že sa náklady na jej rekonštrukciu rokmi zvyšujú. „Ideálne by bolo zrevidovať uvoľnené územia, ktoré vznikli pádom lesa, a postupovať podobným spôsobom, ako sme sa o to pokúsili pri projekte rekonštrukcie a dostavby Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici,“ domnieva sa Martin Bišťan. „To pokladáme za pilotný projekt pre možnú citlivú zástavbu území zdevastovaných ničivou víchricou spred vyše piatich rokov.“

Rekonštrukcia a dostavba Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici
Okrem urbanistickej štúdie v Tatranskej Lomnici vznikli aj viaceré projekty na rekonštrukciu a dostavbu Grandhotela Praha, medzi ktoré patrí aj návrh AB ateliéru z Ružomberka. Autori – Ing. arch. Martin Bišťan, Matúš Bišťan, Ing. arch. Stanislav Šutvaj, Marián Švec a Ing. arch. Juraj Záhorec – v ňom pre developera J&T Real Estate, a. s., ponúkli analýzu širších vzťahov a okrem samotnej rekonštrukcie hotela s viac ako storočnou tradíciou uskutočnili aj urbanisticko-architektonické väzby na okolie.

„Podstatou rekonštrukcie a dostavby hotela je zvýšenie jeho lôžkovej kapacity,“ hovorí vedúci AB Ateliéru Martin Bišťan. „Keďže ide o kultúrnu pamiatku, ktorú podľa plánov budapeštianskych architektov Quida Hoepfnera a Gejzu Györiho dokončili v roku 1905, nemohli sme zväčšovať jej objem. Pri rešpektovaní všetkých predpisov týkajúcich sa ochrany pamiatok sme preto išli mimo pôvodnej zástavby hotela do okolia. Zároveň si teba uvedomiť, že areál hotela netvorí len samotný hotel, ale aj blízka zástavba, a najmä stanica údolnej lanovky na Skalnaté Pleso, ktorej autorom je Dušan Jurkovič. Keďže je vo veľmi dobrom stave, hľadali sme využitie jej priestorov na vytvorenie reštaurácie ponúkajúcej pohľady do okolia.“

Zvýšenie kapacity hotela je riešené cez systém apartmánových domov vo svahu pod hotelom, ktoré dokážu poskytnúť ubytovanie približne 360 hosťom. Ide o solitérne nízkopodlažné objekty so zatrávnenou strechou, rešpektujúce dôležitosť stavby Grandhotela Praha.

Rekonštrukcia samotného hotela sa prejavila aj v novom usporiadaní suterénu, kde vzniklo nové wellness, ale aj podzemné parkovanie. Novinkou je vytvorenie kongresovej sály s kapacitou asi 320 miest, ako aj veľkorysých komunikačných a relaxačných terás. Tieto plochy by podľa štúdie mali obopínať hotel zo všetkých strán a vytvoriť súvislú viacúrovňovú komunikačnú podnož.

Skĺbenie funkcií by vytvorilo celkom nový špičkový areál zodpovedajúci požiadavkám súčasnej architektúry so zachovaním hodnôt historicky cennej stavby.

Výhry a prehry cestovného ruchu v Tatrách Z pohľadu podnikateľa Plus: Top destinácia cestovného ruchu, také príťažlivé veľhory s výnimkou Álp nie sú v dosahu 1 000 km. Sú určené najmä pre poľských, českých a ukrajinských klientov. Sú celoročnou destináciou, ktoré svoju príťažlivosť nestrácajú ani v lete.  Prítomnosť letiska v Poprade, kde môžu pristávať štandardne veľké lietadlá. Z letiska na svahy Vysokých Tatier je to 20 minút, do Nízkych Tatier 45 minút. Mínus: Oneskorený vývoj a zanedbanie existujúceho stavu. Neexistencia rozvojovej koncepcie a nedostatočne vybudovaná infraštruktúra. Slabá podpora štátnej správy, pretože výsledky v tejto oblasti nie sú také markantné, ako keď sa postavia dve veľké továrne na výrobu áut. Z pohľadu klienta Plus: Turistické benefity, v prípade Jasnej dĺžka a počet zjazdoviek a infraštruktúra; ide o jediné stredisko mimo Álp, kde sa dá lyžovať v dostatočnom rozsahu a nestojí sa v radoch. Vysoké Tatry oplývajú prírodnými scenériami, služby sa postupne zlepšujú. Bohatosť spoločenského a kultúrneho života, atmosféra mondénneho strediska. Mínusy: Služby neadekvátne cenám. Poskytovatelia služieb si neuvedomujú, že klienti budú chodiť do Tatier len vtedy, ak budú spokojní.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veseleský
Vizualizácia: AMŠ Partners, AB Ateliér

Článok bol uverejnený v časopise ASB.