Terminál pre novú dobu

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Priestor sa buduje zvnútra
Nová doba si žiada nových zákazníkov. Nie takých, čo by vyhadzovali čašníkov z kaviarní, ale takých, ktorí v hojnom počte prichádzajú do terminálu minúť svoje financie – na let, na suvenír, na kávu, či na štamperlík pred očakávanými turbulenciami. Noví zákazníci si však žiadajú aj nové terminály. Pohodlné, prehľadné, zrozumiteľné a podľa možnosti aj dobre vyzerajúce. Dostavbu letiskového terminálu v Bratislave, ktorý mal nahradiť ten staručký, čo už nestíhal tempu tretieho tisícročia, sprevádzali veľké očakávania. Stalo sa. Mohutný finálny stavebný nápor v znamení dennej práce na tri zmeny napokon stihol magický termín 9. jún (tri dni pred parlamentnými voľbami) a hlavné mesto Slovensko dostalo prvú etapu nového terminálu.

Hoci pre bežného okoloidúceho, či lepšieho okoloprilietajúceho, je dôležitý vonkajší obal, už profesorka Eva Jiřičná zdôrazňuje, že priestor sa buduje zvnútra. A práve vnútri bol rozhodujúci podiel mladého, ale už výrazne medzinárodne ostrieľaného ateliéru Milieu architects, ktorý ovplyvnil aj inžinierske predstavy generálneho projektanta AGA Letiště v prospech jednotného vyznenia objektu.

„Chceli sme, aby sa interiér novej budovy odlišoval od univerzálnych typov letísk, ktoré sú na mnohých miestach sveta rovnaké, a v cestujúci zanechal špecifický zážitok,“ hovorí Zdeněk Schraml, výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. A zážitok sa naozaj dostavuje…

Eliminácia stresu
Výsledkom je originálny a regionálne príznačný interiér, ktorý je prítomný vo všetkých verejných priestoroch a novej budove terminálu ponúka jedinečný charakter. Prínosná je najmä vizuálna prehľadnosť po celom termináli, čo v pasažieroch vyvoláva pocit istoty pred často stresujúcim letom a nemusia sa spoliehať výlučne na informačný systém. Orientáciu pasažierov uľahčujú aj intuitívne prístupové trasy, vizuálne prepojenie priestoru, atraktívne stvárnenie pultov na check-in a eliminovanie bariér medzi odletovými bránami a nákupným centrom.

„Hladina stresu na rušnom letisko je podľa prieskumu spoločnosti Silverjet porovnateľná so zážitkom, ktorý prežíva pilot Formuly 1 alebo človek, ktorý sa ocitol v centre pouličných nepokojov,“ hovorí Boris Schultz. „Čakanie v rade na check-in, pasová kontrola, bezpečnostná prehliadka, hľadanie odletovej brány, po prílete problémy s batožinou – to všetko zvyšuje u pasažierov pocit stresu. Hoci nie všetkému sa dá predísť, naším cieľom bolo zníženie tohto stresu na minimum.“

Je zrejmé, že najmä v interiéroch pre cestujúcich boli použité nadštandardné materiály, ktorým dominujú obklady z kaleného skla. Zaujme aj filigránsky dizajn, vyniká najmä takzvaný Fosterov detail – celosklenená balustráda je bez držadla, iba dole je ukotvená v antikorovej lište.

Rekonštrukcia a dostavba terminálu – I. etapa Miesto :  Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) Investor:  Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) Vyhlásenie verejnej súťaže: september 2008 Začiatok výstavby:  december 2008 Ukončenie výstavby: jún 2010 Autori – interiéry a dispozície:  Milieu architects, s. r. o.  Boris Schultz, Peter Lunter, Richard Baláži Úžitková plocha / Usable area:     1. PP – 6 493 m2     1. NP – 6 493 m2     2. NP – 2 671 m2     3. NP – 6 190 m2 Zastavaná plocha: 13 420 m2 Obostavaný priestor: 292 157 m3 Plocha strechy: 14 320 m2 Zasklená fasáda: 9 968 m2 Generálny projektant:  AGA letište, s. r. o. Technický konzultant investora:  TEEN engineering Slovakia, s. r. o. Statika:  PIO Keramoprojekt, a. s. Generálny dodávateľ:  ZIPP Bratislava, spol. s. r. o. Vzduchotechnika:  KLIMAK, s. r. o. Elektroinštalácie:  BK Group, a. s. Informačný systém:  Velex Systém bezpečnostnej kontroly, kamerový systém :  Trellis, a. s. Plachtové konštrukcie :  Kunovsky Konštrukcie barov mobiliár:  Techo Konštrukcie obchodov:   ridum Konštrukcie kioskovs:  S-progres Zeleň:  Rhapis, s. r. o. Obklady stien / Wall tiles: Iridum Sanita, gres, keramické obklady:  Best Slovakia, s. r. o. Dvere:  Sapeli, a. s. Sadrokartóny:  Gasparik, s. r. o. Liate podlahy, laminátové podlahy: Kanapy, s. r. o.

A bude aj Caproni
Objekt je určite aj výsledkom systematickej prípravy, ktorú členovia Milieu architects vykonávali najmä v zahraničí. „Vytrvalo sme volali na veľké svetové letiská, aby sa s nami podelili o svoje skúsenosti,“ hovorí architekt Boris Schultz z Milieu architects, ktorý mal supervíziu nad terminálom. „Napríklad v San Franciscu nám povedali, že na letisku majú problémy s kazetovými podhľadmi. Vraj im to napáda nejaký druh plesne, a preto museli vymeniť meniť niekoľko desiatok tisíc štvorcových metrov týchto podhľadov. A tak sme testovali každý materiál, ktorý sme použili na bratislavskom termináli.“

Architekti vybojovali svoj koncepčný súboj aj s mnohými subdodávateľmi, ktorí na začiatku tvrdošijne odpovedali – nedá sa a len nedôverčivo vstrebávali novátorské idey. „Nakoniec z toho bola príkladná spolupráca, pri ktorej nám aj investor vychádzal v ústrety, a to aj pri formovaní dispozícií jednotlivých obchodných prevádzok,“ tvrdí Boris Schultz. „Aj preto sa nám podarilo farebne zjednotiť celý priestor, ktorému bude v budúcnosti dominovať replika lietadla Caproni v reálnej mierke 1 : 1. Teda ten typ, v ktorom 4. mája 1919 tragicky zahynul Milan Rastislav Štefánik v blízkosti obce Ivanka pri Dunaji.“

Motívy letectva evokujú i štylizované prekrytia check-in pultov z oceľových lán a pružnej textílie, obklady a štruktúra fasády obchodnej zóny, ktorá pripomína rebrovú skladbu lietadla.

Letisková spoločnosť je samostatne zárobkovou firmou, ktorá si na vlastnú činnosť zarába svojimi leteckými a neleteckými aktivitami. V rámci hlavného predmetu podnikania je ekonomicky sebestačná a nevyžaduje si financovanie z verejných prostriedkov.

Podľa hovorkyne letiska Dany Madunickej sa návratnosť investície do nového terminálu očakáva v dlhodobom horizonte, preto aj cieľová kapacita terminálu 5 milió­nov cestujúcich po druhej etape zodpovedá predpokladom vývoja na nasledujúcich 10 až 15 rokov. Tak teda šťastný let!

Ľudo Petránsky
Foto: Adam Sýkora, Michal Dzurcsok, Rastislav Vimpel

Článok bol uverejnený v časopise ASB.