Terminál zo sveta sci-fi

Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.

„Po inšpiráciu som sa vracal tak trochu do detstva, keď som bol fascinovaný knihami Julesa Verna,“ naznačuje Patrik Kotas jeden zo zdrojov fantastického riešenia. Projekt sa datuje od roku 2001, keď královohradecký magistrát vyzval niekoľko architektonických kancelárií, aby predniesli návrhy riešenia lokality Riegrovho námestia pred hlavným vlakovým nádražím a dopravného terminálu.

Spoločný koncept Patrika Kotasa, Jana Štípka a Jaromíra Chmelíka navrhoval obnoviť pôvodnú funkciu Riegrovho námestia, ktorú narušila rozpínajúca sa autobusová a trolejbusová doprava, a zachovať dominantnú pozíciu budovy železničnej stanice. Trolejbusová doprava tam už nemá končiť, ale iba umožniť prestup na vlaky, a potom ďalej viesť do dopravného terminálu lokalizovaného o 300 metrov ďalej v inom urbanistickom kontexte. Terminál sa má napojiť na cestnú a diaľničnú sieť po iných komunikáciách a znížiť tak celkovú dopravnú záťaž Riegrovho námestia s priľahlými ulicami. Tento koncept mestských poslancov zaujal.

Procedúry stanovené zákonom, ktoré nasledovali, trvali celé roky: výberové konanie na projekt, zisťovacie konanie krajského úradu o vplyve stavby na životné prostredie, dokumentácia k stavebnému povoleniu a nakoniec výber hlavného dodávateľa stavby, ktorým sa stala firma Strabag. V roku 2005 královohradecký magistrát požiadal ešte o podporu projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Predpokladané náklady na investíciu sa pohybovali okolo 400 miliónov českých korún, z toho 62 miliónov mal tvoriť príspevok z fondov únie. Nakoniec kvôli navýšeniu zo strany dodávateľa investícia prekročila 427 miliónov korún.

Krídla diaľok
Celý areál terminálu s rozlohou takmer 22 000 štvorcových metrov tvoria dve odbavovacie haly; na obe strany smerom od nich rozprestierajú krídla zastrešenia s niekoľkými pásmi nástupíšť pod nimi. K areálu patrí príjazdová komunikácia a susedí s ním parkovisko autobusov. Nástupištia sú s odbavovacími halami prepojené oceľovou konštrukciou a sú zastrešené 12 priesvitnými plastovými membránami s výrazným rozpätím – každá z nich má veľkosť 20 × 30 metrov. Zvislé oceľové väzníky s plochým oblúkom, ktoré pomocou systému ťahadiel udržujú membrány vo vodorovnej polohe, výrazne prečnievajú nad výšku odbavovacích hál. Svojím sklonom z diaľky pripomínajú odkláňajúce sa konštrukcie, ktoré udržujú stabilitu rakety po štarte z odpaľovacej rampy.

Zavesené priesvitné membrány majú symbolizovať mechanické krídla, resp. plachty, teda vzdušnosť a ľahkosť, ale zrejmé je aj spojenie so symbolmi poznávania diaľok – cestovanie. Membrány charakterizujú stavbu vo vzťahu k okoliu, ale plnia, samozrejme, aj praktickú funkciu: chránia cestujúcich pred nepriazňou počasia. Existujú rôzne druhy membrán, ktoré sa líšia trvanlivosťou, odolnosťou proti ultrafialovému slnečnému žiareniu i úpravami povrchu. Rokovania o zmene typu membrán pre ich cenu boli z pohľadu architekta Patrika Kotasa jednou z najnáročnejších fáz realizácie. Snaha udržať latku kvality čo najvyššie nie je vždy jednoduchá.

Červená a modrá
Areál je vybavený aj zákazkovým informačným systémom a sústavou nepriameho osvetlenia (svetlo lámp nesvieti priamo na dlažbu, ale odráža sa cez elipsovité disky s rozptyľovacími plôškami, pripevnenými k nosnej konštrukcii). „Nepriame rozptýlené svetlo je vo svete v týchto typoch budov už dávno bežné, ale tu sa mu správcovia bránia. Myslím, že sa niet čoho obávať. Rozptýlené svetlo cestujúcich neoslňuje a pritom poskytuje rovnako dobré osvetlenie ako svetlo priame,“ hovorí Patrik Kotas. Osvetlenie a informačný systém sú z veľkej časti tvorené energeticky úspornými LED diódami.

V dlažbe chodníkov i vozovky sú tzv. svetelné stopy, ktoré sa farebne líšia a dopĺňajú rozlíšenie na modrú a červenú zónu. Červená zóna je vyhradená mestskej hromadnej doprave a modrá diaľkovej doprave; odbavovacie haly sú rozdelené rovnakým spôsobom. V časoch socialistického monopolu ČSAD sa doprava práve takto farebne rozlišovala. „Dnes už to obvyklé nie je, ale v královohradeckom regióne sa systém kvôli prevahe tohto dopravcu stále zachováva a tieto farby na autobusoch prevažujú,“ dodáva architekt. Zámerom dvojfarebnej kompozície bolo umožniť cestujúcim rýchlu orientáciu v areáli. Farebnosť zón sa čiastočne odráža aj v zafarbenom povrchu vozoviek.

Kedy pristane?
Odbavovacie haly sú celé zasklené vrátane sedlových striech. Zasklenie fasád má praktický účel – umožňuje dobrý prehľad dispečerom dopravného terminálu – teda prehľad o všetkom, čo sa v areáli deje. Umožňuje im ho aj sídlo dispečingu v kozmicky vyzerajúcej guli so zadymeným sklom, ktorá je zavesená na ťahadle vo výške druhého nadzemného podlažia a je s ním prepojená visutou železobetónovou lávkou.

Z určitých uhlov, keď je lávka v zákryte, to vyzerá, akoby sa do gule dalo vstúpiť iba tak, že sa znesie k zemi a vysunie sa z nej vstupné schodište ako z nejakej kozmickej lode. V skutočnosti je to oceľová konštrukcia s priemerom 430 cm, na ktorej je v priehľadovej zóne nalepené sférické zafarbené sklo. Spodné a horné póly gule sú zabezpečené laminátovou konštrukciou pokrytou lakom so zrkadlovým leskom. Halu dopĺňa zasklený výťah a veľkoryso riešené točité schodište s doplnkami z lešteného antikorového plechu. Schodište ešte umocňuje celú high-tech atmosféru. Digitálne informačné panely sa farbou písma držia osvedčenej červenej v zóne pre mestskú dopravu a modrej v zóne pre diaľkovú dopravu.

Prstene a kruhy
Ďalším dominantným prvkom sú dve mini okružné križovatky, ktoré v stiesnenom prostredí využívajú princíp rotačného pohybu vozidiel na celej ploche – vozidlá prechádzajú stredom križovatky. „Museli sme vymyslieť, ako to urobiť, aby v strede križovatky nestál stĺp a naňho bolo napojené trakčné vedenie, ako to často býva pri okružných križovatkách s trakčným vedením,“ vysvetľuje architekt Kotas. Výsledným riešením je biely oceľový svorník, poeticky povedané prstienok. Tento detail spája celú zavesenú konštrukciu trolejov a zároveň osvetľuje križovatku zhora – do stredu niekoľkých kruhov z bielych dlažobných kociek. Navyše predstavuje výrazný architektonický symbol, ktorý korešponduje s motívom kruhov na všetkých križovatkách terminálu. „Chcem veriť, že použitie tohto svorníka je v Európe úplne ojedinelým riešením,“ dodáva Patrik Kotas.

Väčšina konštrukčných prvkov použitých pri realizácii královohradeckého terminálu je atypická: nosná konštrukcia nádražia, prvky trakčných systémov – na ich výrobe sa podieľali firmy z celej republiky, takisto aj plášť fasády, informačný systém a svetelné prvky. Architekti navrhovali napríklad aj špeciálne krycie mreže okolo koreňov stromov. Nepodarilo sa zafarbiť vozovky v celom rozsahu, chýbajú aj niektoré prvky osvetlenia z pôvodných návrhov – napríklad svietiaca linka v oblúkoch odbavovacích hál. Tlak dodávateľa bol silný, do výberového konania išiel pravdepodobne s cenou pod reálnymi nákladmi.

„Hradecký terminál bol zatiaľ suverénne najťažším projektom, ktorý som počas svojej projektantskej praxe zažil – boli sme pod trvalým tlakom, či už išlo o zmeny materiálov, alebo konštrukcií. Snáď sme ten tlak vydržali. To po čase musia posúdiť iní – či sme v tomto prípade vyhrali alebo prehrali,“ dodáva Patrik Kotas.

Terminál hromadnej dopravy Hradec Králové
Investor:mesto Hradec Králové a Dopravný podnik mesta Hradec Králové
Autori: Patrik Kotas, Jan Štípek, Jaromír Chmelík
Spolupráca: Marek Prchal, Jan Malec, Martin Smrž, Jan Kykal
Hlavný architekt: Patrik Kotas
Hlavný inžinier: Jaroslav Janeček
Projektant: Metroprojekt Praha, a. s., a Ing. arch. Patrik Kotas – Ateliér designu a architektury
Dodávateľ stavby: Strabag, a. s.
Statické a konštrukčné riešenie nosnej oceľovej konštrukciek: Jaromír Tomek, PARS building, spol. s r. o.
Konštrukčné riešenie odbavovacích plôch: Zdeněk Veselý, HABENA spol. s r. o.
Realizácia / Implementation: 2006 – 2008

Zastrešenie plôch nástupíšť:

• hmotnosť nosnej konštrukcie: 775 604 kg
• hmotnosť kotevných lán: 59 005 kg
• hmotnosť doplnkových konštrukcií: 13 536 kg

Iva Nachtmannová
Autorka je vedúca redakcie časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys
Foto: Pavel Hron

Článek byl uveřejněn v časopisu ASB.