Testovanie vzduchotesnosti veฤพkรฝch budov aย bytovรฝch domov
Galรฉria(6)

Testovanie vzduchotesnosti veฤพkรฝch budov aย bytovรฝch domov

Poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ definovanรฉ ฤi revidovanรฉ pri implementรกcii smernice oย energetickej hospodรกrnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berรบ vย mnohรฝch eurรณpskych krajinรกch vo svojich vรฝpoฤtovรฝch metodikรกch do รบvahy aj vzduchotesnosลฅ teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie budovy. Praktickรก aplikรกcia pri veฤพkรฝch budovรกch aย bytovรฝch domoch vลกak prinรกลกa otรกzky, ktorรฉ sa tรฝkajรบ najmรค postupov pri testovanรญ. Tieto postupy sa musia harmonizovaลฅ tak, aby umoลพลˆovali posรบdenie vzduchotesnosti vo veฤพkom meradle aย slรบลพili ako ลกtandardnรฉ vstupy pri vรฝpoฤtoch energetickej hospodรกrnosti.

Teplovรฝmennรก obalovรก konลกtrukcia budovy sย vysokou vzduchotesnosลฅou sa dostรกva ฤoraz viac do centra zรกujmu aย je veฤพmi pravdepodobnรฉ, ลพe takรกto situรกcia bude naฤalej pretrvรกvaลฅ aย zrejme aj gradovaลฅ. Prรญฤinou sรบ potenciรกlne vysokรฉ รบspory energie spojenรฉ sย dobrou vzduchotesnosลฅou obvodovรฉho plรกลกลฅa (naprรญklad informaฤnรก sprรกva ASIEPI P 157 priblรญลพenรก vย aktualitรกch TZB Haustechnik ฤ. 8/2009) vย kombinรกcii sย ekonomickou vรฝhodnosลฅou vysokej รบrovne vzduchotesnosti vย porovnanรญ sย beลพnรฝmi budovami.

ฤŒlรกnok prinรกลกa diskusiu oย niektorรฝch podrobnostiach tรฝkajรบcich sa postupov meranรญ aย prรญprav budov zย pohฤพadu vstupov potrebnรฝch na energetickรฉ vรฝpoฤty. Poukazuje pritom aj na sรบvisiace problรฉmy aย moลพnosti rieลกenia pri nejasnรฝch definรญciรกch testovania samostatnรฝch zรณn vo veฤพkรฝch budovรกch aย bytovรฝch domoch.

Zรกkladnรฉ informรกcie oย meranรญ vzduchotesnosti veฤพkรฝch budov
Zรกkladnou eurรณpskou normou, zย ktorej sa vychรกdza pri meraniach veฤพkรฝch budov, je norma EN 13829 [5]. Podฤพa nej sa pri meranรญ vย budovรกch sย objemom vรคฤลกรญm ako 4ย 000 m3 mรดลพe umiestniลฅ do vonkajลกรญch dverรญ jeden veฤพkรฝ ventilรกtor alebo niekoฤพko menลกรญch ventilรกtorov. Samozrejme, pri veฤพkรฝch budovรกch treba na organizรกciu aย prรญpravu testu aย na inลกtalovanie ventilรกtora (ฤi ventilรกtorov) vynaloลพiลฅ viac nรกmahy [8, 9, 10]. Stovky meranรญ sย dvomi aลพ desiatimi normalizovanรฝmi ventilรกtormi alebo sย jednรฝm ventilรกtorom โ€žkrรกฤพovskej veฤพkostiโ€œ [10] ukรกzali, ลพe celรบ budovu moลพno vย praxi testovaลฅ ako jednu zรณnu [11, 12]. Pri realizรกcii meranรญ je dรดleลพitรฉ, aby sa dosiahla rovnakรก distribรบcia vzduchu vย celej budove โ€“ naprรญklad otvorenรญm vonkajลกรญch dverรญ [8]. Tlakovรฉ rozdiely vnรบtri budovy by sa nemali odliลกovaลฅ od tlakovรฉho rozdielu nameranรฉho medzi interiรฉrom aย exteriรฉrom oย viac neลพ 10โ€‰%, priฤom tieto podmienky sa musia zabezpeฤiลฅ poฤas celรฉho merania. Treba poznamenaลฅ, ลพe naprรญklad otvor sย veฤพkosลฅou beลพnรฝch dverรญ 2 m2 (2 ร— 1โ€‰m; 20ย 000 cm2) vytvorรญ pri prรบdenรญ vzduchu sย objemom 6ย 000 m3/h tlakovรฝ rozdiel len 1 Pa. Preto prirodzenรฉ prรบdenie vzduchu zvyฤajne neznamenรก problรฉm za predpokladu, ลพe komรญnovรฝ efekt (naprรญklad zmena tlakovรฉho rozdielu v sรบvislosti sย vรฝลกkou) zostรกva zanedbateฤพnรฝ.

Sย vybavenรญm, ktorรฉ je vย sรบฤasnosti dostupnรฉ, moลพno vย praxi testovaลฅ budovy do objemu 100ย 000 m3. Ak mรก budova vรฝbornรบ vzduchotesnosลฅ, naprรญklad pri pasรญvnych domoch, moลพno testovaลฅ objemy aลพ do veฤพkosti 200ย 000 m3. Na ilustrรกciu moลพno predpokladaลฅ, ลพe jeden ventilรกtor dodรกva 6ย 000 m3/h vzduchu. To znamenรก, ลพe 10 ventilรกtorov dodรกva 60ย 000 m3/h. Najvรคฤลกia budova, ktorรบ moลพno pri takรฝchto podmienkach testovaลฅ pri predpokladanej vzduchotesnosti n50 = 1ย 1/h, mรดลพe maลฅ objem 60ย 000 m3. Pri predpokladanej vzduchotesnosti n50 = 0,5ย 1/h moลพno potom testovaลฅ maximรกlny objem 120ย 000 m3.

Pri vyjadrenรญ pomocou priepustnosti vzduchu na jednotku plochy vonkajลกรญch stien (q50) je na testovanie vhodnรก budova sย plochou vonkajลกรญch stien 12ย 000 m2 aย priepustnosลฅou q50ย =ย 5ย m3/(h . m2). Ak je q50 = 1 m3/(h . m2), hranica plochy vonkajลกรญch stien sa zvyลกuje na 60ย 000 m2.

Vลกeobecnรฉ informรกcie (prรญpadne aj praktickรฉ rady) oย postupoch testovania vzduchotesnosti pri veฤพkรฝch budovรกch moลพno zรญskaลฅ od Zdruลพenia na testovanie aย meranie vzduchotesnosti (Air Tightness Testing and Measurement Association, ATTMA), od Zdruลพenia pre stavebnรฉ prรกce, vรฝskum aย informรกcie (Building Services Research and Information Association, BSRIA) [2, 3], zย technickej normy [1], normy ISO 9972 [4], normy EN 13829 [5], zย niekoฤพkรฝch informaฤnรฝch sprรกv Centra pre infiltrรกciu vzduchu aย vetranie (Air Infiltration and Ventilation Centre, AIVC) [6] aย od ฤalลกรญch organizรกciรญ [7, 8, 9, 10, 11, 12, 15] aย spoloฤnostรญ [9, 13, 14].

Organizรกcia merania
Na znรญลพenie potrebnรฉho ฤasu aย personรกlnych poลพiadaviek na meranie treba test dรดkladne naplรกnovaลฅ aย zorganizovaลฅ. Najmรค vย prรญpade veฤพkรฝch budov je uลพitoฤnรฉ uskutoฤniลฅ pred meranรญm prehliadku budovy [13], ฤo umoลพnรญ technikovi posรบdiลฅ vzduchovรฉ bariรฉry, preskรบmaลฅ moลพnosti inลกtalรกcie meracรญch zariadenรญ aย urฤiลฅ, kde treba doฤasne utesniลฅ otvory (naprรญklad vetracรญ systรฉm). Dรกtum testovania sa stanovuje na zรกklade poznatkov zรญskanรฝch poฤas prehliadky. Vย prรญpade ฤasovej tiesne sa mรดลพu merania naplรกnovaลฅ aj na noc alebo vรญkend.

Skรบsenosti ukazujรบ, ลพe vo vลกeobecnosti sa sย testovanรญm vzduchotesnosti veฤพkรฝch budov nespรกjajรบ ลพiadne vรฝznamnรฉ praktickรฉ problรฉmy [12, 13].

Cena merania
Udaลฅ cenovรฉ relรกcie je pomerne zloลพitรฉ, keฤลพe sa mรดลพu vรฝrazne pohybovaลฅ vย zรกvislosti od danรฉho kontextu, regiรณnu aย eลกte viac krajiny. Pribliลพne vลกak vรฝdavky na testovanie budovy sย objemom 10ย 000 m3 moลพno urฤiลฅ na zรกklade tรฝchto (ฤasovรฝch) potrieb:ย 

  • organizรกcia, prehliadka budovy โ€“ 3 hodiny,
  • inลกtalรกcia prรญsluลกenstva,
  • prรญprava โ€“ 4 hodiny (2 osoby),
  • hฤพadanie netesnostรญ aย napรญsanie sprรกvy โ€“ 3 hodiny (2 osoby),
  • meranie โ€“ pol hodiny (2 osoby),
  • napรญsanie zรกvereฤnej sprรกvy โ€“ 4 hodiny.

Vรฝslednรก cena sa stanovรญ pribliลพne vย rozsahu adekvรกtnom 22 osobohodinรกm. Kย tomu treba prirรกtaลฅ eลกte inลกtalรกciu prรญsluลกenstva.

Prรญprava budovVลกeobecne

Norma EN 13829 udรกva dva typy metรณd, ktorรฉ uvรกdzame niลพลกie.

Metรณda A โ€“ test budovy vย uลพรญvanรญ

Podฤพa tejto metรณdy by mal stav teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie budovy zodpovedaลฅ stavu poฤas toho obdobia vย roku, keฤ je vย prevรกdzke systรฉm vykurovania alebo chladenia. Nepodnikajรบ sa nijakรฉ ฤalลกie opatrenia na zlepลกenie vzduchotesnosti obalu. Vลกetky koncovรฉ prvky systรฉmov nรบtenรฉho vetrania alebo klimatizaฤnรฝch systรฉmov sa musia utesniลฅ. Takisto ostatnรฉ vetracie otvory (naprรญklad otvory na prirodzenรฉ vetranie) sa musia uzatvoriลฅ.

Metรณda B โ€“ test teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie budovy

Vลกetky รบmyselnรฉ otvory vย teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcii budovy musia byลฅ uzatvorenรฉ. Vลกetky nastaviteฤพnรฉ otvory sa musia uzatvoriลฅ aย zvyลกok otvorov sa musรญ utesniลฅ. Vลกetky koncovรฉ prvky systรฉmov nรบtenรฉho vetrania alebo klimatizaฤnรฝch systรฉmov, ako aj ostatnรฉ vetracie otvory (naprรญklad otvory na prirodzenรฉ vetranie) sa musia uzatvoriลฅ.ย ย 

Vo vรคฤลกine krajรญn neexistujรบ presnรฉ predpisy, ktorรฉ by udรกvali, kedy sa mรก pouลพiลฅ metรณda Aย alebo B. Aj norma EN 13829 mรดลพe byลฅ nejednoznaฤnรก, ฤi dokonca zavรกdzajรบca. Vย mnohรฝch prรญpadoch vyลพaduje metรณda Aย rovnakรบ prรญpravu ako metรณda B (naprรญklad tie istรฉ otvory sรบ uzatvorenรฉ alebo utesnenรฉ), aย preto vedie kย rovnakรฉmu vรฝsledku. Existuje vลกak mnoho prรญpadov, keฤ metรณdy Aย aย B vedรบ kย celkom odliลกnรฝm vรฝsledkom, ฤo sa mรดลพe staลฅ vย prรญpade prรญtomnosti konลกtrukฤnรฝch otvorov (vรฝfuky plynovรฝch kotlov, vรฝลฅahovรฉ ลกachty aย podobne). Tรกto otรกzka je predmetom diskusie vo viacerรฝch krajinรกch. Belgickรฝ รบstav pre vรฝskum budov (Belgian Building Research Institute) napรญsal sprรกvu (pracovnรฝ dokument), vย ktorej vysvetฤพuje spรดsob, akรฝm sa tรกto otรกzka rieลกi vย Belgicku. Dokument moลพno nรกjsลฅ na internetovej strรกnke projektu ASIEPI.

Prรญprava veฤพkรฝch budov
Vย prรญpade veฤพkรฝch budov alebo bytovรฝch domov sa vo vลกeobecnosti vyskytuje len niekoฤพko problรฉmovรฝch miest, medzi ktorรฉ patria veฤพkรฉ otvory do exteriรฉru vo vรฝลฅahovรฝch ลกachtรกch, otvory vย technickรฝch ลกachtรกch, doฤasne zapnutรฉ vetracie systรฉmy (naprรญklad kuchynskรฉ odsรกvanie nad sporรกkom) ฤi jednotlivรฉ spaฤพovacie zariadenia, ktorรฉ nasรกvajรบ vzduch zย miestnosti. Aby bolo moลพnรฉ pouลพiลฅ vรฝsledok merania na vรฝpoฤet tepelnรฝch strรกt aย potreby energie budovy, nesmรบ sa tieto otvory utesniลฅ (metรณda A), ak sa ich vplyv nezohฤพadลˆuje vย pouลพitej vรฝpoฤtovej metรณde. Vย prรญpade vyuลพitia vรฝsledkov na preยญukรกzanie vzduchotesnosti teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie moลพno tieto otvory utesniลฅ (metรณda B). Keฤลพe to vลกak nie je vลพdy jednoznaฤnรฉ, je veฤพmi dรดleลพitรฉ zaznamenaลฅ doฤasne uzatvorenรฉ aย utesnenรฉ otvory vย sprรกve zย merania.

Hodnotenie โ€žcelkovej vzduchotesnosti budovyโ€œ zaloลพenรฉ na testoch pre samostatnรฉ zรณnyย ย ย 
Existuje mnoลพstvo prรญpadov, pri ktorรฝch nemoลพno testovaลฅ budovu ako celok. Ako prรญklad mรดลพe slรบลพiลฅ situรกcia, ak:

  • dve poschodia nemoลพno vzรกjomne prepojiลฅ prรบdom vzduchu,
  • vรคฤลกรญ poฤet bytov nie je prepojenรฝ vzduchotesnรฝm schodiskom,
  • budova je prรญliลก veฤพkรก.

Okrem toho je ฤasto praktickejลกie aย lacnejลกie testovaลฅ samostatne vzorku bytov neลพ celรฝ obytnรฝ blok ako jednu zรณnu. Vo vลกetkรฝch tรฝchto prรญpadoch sa budova musรญ rozdeliลฅ na samostatnรฉ zรณny, ktorรฉ sa testujรบ oddelene.
Vo vลกeobecnosti neexistuje jednoznaฤne uznรกvanรก metรณda na vykonanie aย analรฝzu takรฝchto testov. Medzi hlavnรฉ otรกzky, ktorรฉ sa vย praxi vynรกrajรบ, patria:

  • Treba vykonaลฅ test pre vลกetky zรณny?
  • Ak nie, akรฝm spรดsobom by sa mali voliลฅ testovanรฉ zรณny?
  • Akรฝm spรดsobom by sa mal test pre tieto zรณny vykonaลฅ?
  • Akรฉ sรบ poลพiadavky na vzduchotesnosลฅ tรฝchto zรณn?

Rieลกenie tรฝchto otรกzok nie je vย nijakom prรญpade รบlohou EPBD. Odpovede by sa mali nachรกdzaลฅ vย normรกch (naprรญklad vย EN 13829/ISO 9972) alebo prรญruฤkรกch, ฤo vลกak nezodpovedรก dneลกnej situรกcii.

Samozrejme, okrem spomenutรฝch technickรฝch dรดvodov existuje aj finanฤnรฝ dรดvod, preฤo by sa mala meraลฅ len ฤasลฅ zo vลกetkรฝch zรณn budovy. Mรดลพe sa tak znรญลพiลฅ cena merania, naprรญklad vย tom prรญpade, ak netreba preveriลฅ vลกetky byty, pretoลพe ฤasลฅ zย nich je identickรก.

Diskusia vย Nemecku โ€“ metรณda pre bytovรฉ domy zaloลพenรก na vzorke bytov
Podฤพa sรบฤasnรฉho nรกvrhu Spoloฤnosti pre vzduchotesnosลฅ vย stavebnom priemysle so sรญdlom vย Nemecku (Fachverband Luftdichtheit im Bauwesen e.V., FliB e.V., www.flib.de) by sa malo testovaลฅ najmenej 20โ€‰% zย celkovรฉho poยญฤtu bytov vย budove. Aspoลˆ jeden testovanรฝ byt by sa mal nachรกdzaลฅ na najvyลกลกom poschodรญ, jeden na prรญzemรญ aย jeden na poschodรญ medzi vrchnรฝm poschodรญm aย prรญzemรญm (obr. 1).


Obr. 1ย  Nemeckรฝ nรกvrh metรณdy zaloลพenej na vzorke bytov

Hraniฤnรฉ hodnoty vzduchotesnosti pre ฤasti budov
Predpisy vย normรกch ฤi prรญruฤky na hodnotenie vzduchotesnosti teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie budovy boli vytvorenรฉ pre budovu ako celok. Pri posudzovanรญ nameranรฝch vรฝsledkov pre jednotlivรฉ zรณny budovy vลกak mรดลพe nameranรก priepustnosลฅ vzduchu zahล•ลˆaลฅ aj toky cez netesnosti do priฤพahlรฝch, vykurovanรฝch alebo chladenรฝch ฤastรญ (vnรบtornรฉ netesnosti).

Extrapolรกcia meranรญ vykonanรฝch metรณdou zaloลพenou na vzorkรกch

Vย Nemecku (FliB e.V.) sa vypoฤรญtava vรกลพenรฝ priemer zย vรฝsledkov pre samostatnรฉ zรณny zaloลพenรฝ na objeme (alebo na inom zรกklade za predpokladu, ลพe je vzรกjomne previazanรฝ sย jednotkou pouลพitou pre vzduchotesnosลฅ), ktorรฝ sa porovnรกva sย poลพadovanou limitnou hodnotou. Vzduchotesnosลฅ jednotlivรฝch zรณn mรดลพe byลฅ oย 30โ€‰% niลพลกia, neลพ je limitnรก hodnota pre celรบ budovu, aย to zย dรดvodu, ลพe:

  • meranie po zรณnach berie do รบvahy netesnosti medzi zรณnami,
  • netestovanรฉ zรณny mรดลพu byลฅ menej prievzduลกnรฉ.

Na druhej strane sa รบplne zanedbรกva fakt, ลพe netestovanรฉ zรณny vrรกtane ฤalลกรญch bytov, chodieb, schodรญลกลฅ aย podobne mรดลพu byลฅ menej tesnรฉ. Vย praxi platรญ, ลพe ak jedna zรณna (byt) presahuje hraniฤnรบ hodnotu 30โ€‰%, netesnosti do susednรฝch bytov aย do exteriรฉru sa musia korigovaลฅ aลพ dovtedy, kรฝm nebudรบ merania pod touto hranicou. To znamenรก, ลพe meranรฝ priemer je na zรกklade dohody ekvivalentnรฝ hodnote, ktorรก by bola nameranรก pre budovu ako celok.

Metรณdy zaloลพenรฉ na vzorkรกch vย ฤalลกรญch krajinรกch
Vo Veฤพkej Britรกnii by mali testovanรฉ zรณny tvoriลฅ 20โ€‰% vonkajลกรญch stien budovy. Pravidlo ATTMA hovorรญ, ลพe hraniฤnรก hodnota je pre kaลพdรฝ meranรฝ byt oย 10โ€‰% menลกia neลพ hodnota pre celรบ budovu. Na rozdiel od Nemecka sa teda poฤรญta sย urฤitou rezervou pre netestovanรฉ zรณny vrรกtane ฤalลกรญch bytov, chodieb, schodรญลกลฅ aย podobne, ktorรฉ mรดลพu byลฅ menej tesnรฉ neลพ meranรฉ zรณny. Tรฝchto 10โ€‰% preto tvorรญ rezervu, ktorรก poskytuje vรคฤลกiu istotu pri dosiahnutรญ limitnej hodnoty pre celรบ budovu.

Alternatรญvou testovania je vo Veฤพkej Britรกnii vykonanie detailnรฉho posudku, resp. auditu aย tieลพ vykonanie prehliadky vzduchovรฝch bariรฉr nezรกvislรฝm expertom. To sa mรดลพe poistiลฅ eลกte nadvรคznรฝmi testami na vzorke โ€“ ฤi uลพ na modeloch, alebo na malรฝch testovacรญch zรณnach.

Vo Francรบzsku aย vย Nรณrsku sa vย niektorรฝch prรญpadoch takisto povoฤพujรบ zรณnovรฉ merania, hoci pouลพรญvanรฉ metรณdy nemajรบ vลพdy oficiรกlny status. Vo Francรบzsku sa musia vย bytovรฝch domoch vykonaลฅ merania na troch bytoch za predpokladu, ลพe budova mรก 30 alebo menej jednotiek; vย ostatnรฝch prรญpadoch sa musia testy vykonaลฅ pre 6 bytov. Vzorka sa vyberรก na zรกklade dฤบลพky podlรกh aย okien. Toto pravidlo je vลกak predmetom diskusie, pretoลพe vzorka sa vย mnohรฝch prรญpadoch povaลพuje za prรญliลก malรบ aย rozmery podlรกh aย okien sa niekedy nedajรบ jednoznaฤne urฤiลฅ.

Vo Francรบzsku aย vย Nemecku sa priepustnosลฅ budovy extrapoluje na zรกklade dohody pomocou vรกลพenรฉho priemeru meranรญ na danej vzorke. Vย Belgicku vลกak naprรญklad takรฉto extrapolรกcie nie sรบ povolenรฉ. Meranie sa musรญ vykonaลฅ pre celรบ budovu alebo jednotlivo pre kaลพdรบ ฤasลฅ.ย 
ย ย ย 
Technika ochrany testovanej zรณny hermetizรกciou
ฤŽalลกรญ prรญstup kย meraniam oddelenรฝch zรณn predstavuje vytvorenie rovnakรฉho tlaku vย susediacich miestnostiach, resp. zรณnach, ako je tlak vย testovacej miestnosti. Tรกto metรณda sa beลพne nazรฝva technika ochrany testovanej zรณny hermetizรกciou. Tรฝmto spรดsobom sa zabrรกni toku vzduchu medzi susediacimi zรณnami, ฤo umoลพลˆuje presnรฉ meranie toku vzduchu cez netesnosti vย teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie do exteriรฉru. FliB e.V. vย Nemecku navrhuje, aby sa pri takรฝchto meraniach na zjednoduลกenie povolila oย 30โ€‰% niลพลกia tesnosลฅ, neลพ je limitnรก hodnota.

Obmedzenia metรณdy zaloลพenej naย vzorkรกch
Posรบdenie vzduchotesnosti celej budovy zaloลพenรฉ na testoch vย samostatnรฝch zรณnach mรก jedno zรกsadnรฉ obmedzenie: veฤพmi netesnรก zรณna, ktorรก nie je zahrnutรก vย testovanej vzorke, mรดลพe viesลฅ kย radikรกlne rozdielnym zรกverom. Naprรญklad vรฝลฅahovรฉ aย technickรฉ ลกachty sa zvรคฤลกa vetrajรบ do exteriรฉru aย mรดลพu vytvรกraลฅ vรฝraznรฉ netesnosti. Vย prรญpade bytovรฝch domov sa vรฝber vzoriek zvyฤajne zameriava na byty, priฤom sa mรดลพu vyskytovaลฅ vรฝraznรฉ netesnosti na chodbรกch ฤi schodiลกtiach. Vedฤพajลกรญm รบฤinkom metรณd zaloลพenรฝch na vzorkรกch preto mรดลพe byลฅ, ลพe ฤasti sย potenciรกlne vysokou netesnosลฅou sa zย testovania systematicky vyluฤujรบ.

ฤŽalลกie obmedzenie predstavuje nedostatoฤnรก spรคtnรก vรคzba zย pouลพitia uvedenรฝch metรณd. Niekedy to vyzerรก tak, akoby tieto metรณdy vytvorili odbornรญci intuitรญvne, sย nedostatkom presvedฤivรฝch argumentov. Vย praxi by vลกak zรญskanie takรฝchto argumentov znamenalo cenovo nรกroฤnรฉ ลกtรบdie zahล•ลˆajรบce rozsiahle merania, ktorรฉ mรดลพe byลฅ navyลกe nรกroฤnรฉ zladiลฅ sย dodatoฤnou revรญziou platnรฝch noriem.

Vรฝsledky meranรญ aย limitnรฉ hodnoty: q50 namiesto n50 pre veฤพkรฉ budovy?ย 
Vรฝsledky meranรญ pre veฤพkรฉ budovy vย Nemecku vyhovujรบ takmer vลพdy kritรฉriรกm vyjadrenรฝm prostrednรญctvom poลพiadaviek na vรฝmenu vzduchu (n50) aย stanovenรฝm nemeckรฝmi predpismi pre energetickรบ nรกroฤnosลฅ. Skรบsenosti ukazujรบ, ลพe hodnoty n50 sรบ pre veฤพkรฉ budovy vลพdy vรฝrazne niลพลกie neลพ pre malรฉ budovy. Pre tieto naoko lepลกie vรฝsledky existujรบ zvyฤajne dva dรดvody. Veฤพkรฉ budovy majรบ zvyฤajne menej spojov na ลกtvorcovรฝ meter teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie, ฤo znamenรก menej potenciรกlne kritickรฝch miest. Okrem toho, nรญzke pomery A/V (plocha/objem) vedรบ pri veฤพkรฝch budovรกch kย relatรญvne nรญzkym prietokom vzduchu cez netesnosti. Vย porovnanรญ sย veฤพkรฝm objemom budovy je plocha teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie, cez ktorรบ mรดลพe prรบdiลฅ vzduch, relatรญvne malรก.

Ukazuje sa, ลพe limit urฤenรฝ na zรกklade prietoku vzduchu cez netesnosti na ลกtvorcovรฝ meter teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie (naprรญklad q50) sa zdรก byลฅ primeranejลกรญ neลพ limit zaloลพenรฝ na prietoku vzduchu cez netesnosti na kubickรฝ meter objemu budovy (naprรญklad n50). Vzลฅah medzi n50 aย q50 je

n50 = q50 . (A/V)

kdeย ย ย  q50ย ย ย  jeย ย ย  priepustnosลฅ vzduchu na plochu teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie (m3/(h . m2)),

  • Vย ย ย  โ€“ย ย ย  vnรบtornรฝ objem (m3),
  • Aย ย ย  โ€“ย ย ย  plocha teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcie (m2),
  • n50ย ย ย  โ€“ย ย ย  prietok vzduchu pri 50 Pa (1/h).

Obr. 2 ukazuje zรกvislosลฅ medzi n50 aย q50 pri rozliฤnรฝch pomeroch A/Vย podฤพa niektorรฝch typov budov:

  • 1,2 pre bungalov (366 m3),
  • 0,8 pre rodinnรฝ dom (600 m3),
  • 0,5 pre malรฝ bytovรฝ dom (2ย 600 m3),
  • 0,3 pre bytovรฝ dom (10ย 000 m3),
  • 0,2 pre skladisko (42ย 000 m3).


Obr. 2ย  Porovnanie n50 aย q50. Prรญklad: pri veฤพkej budove sย pomerom A/V = 0,2 zodpovedรก hodnote q50 = 5 hodnota n50 = 1ย 1/h.

Ak by sme uvaลพovali priamy vzลฅah medzi hodnotami q50 aย n50 zaloลพenรฝmi na limitnej hodnote q50 = 3,0 m3 pre obytnรฉ budovy (odporรบฤanej vย nemeckej norme DIN 4108-7) aย na uvedenรฝch pomeroch A/V, dostali by sme naprรญklad:

  • ย n50 โ‰ค 1,5 (1/h) pri pomere A/V = 0,5 (malรฝ bytovรฝ dom),
  • n50 โ‰ค 0,9 (1/h) pri pomere A/V = 0,3 (bytovรฝ dom),
  • n50 โ‰ค 0,6 (1/h) pri pomere A/V = 0,2 (skladisko).

Ten istรฝ prรญklad by pri limitnej hodnote q50 = 1,25 m3/(h . m2) (moลพno ju dosiahnuลฅ pri rodinnรฝch domoch, keฤลพe zodpovedรก hodnote n50 = 1ย 1/h) viedol kย hodnotรกm n50 rovnรฝm 0,63; 0,38 aย 0,25.

Problรฉmom teda zostรกva definรญcia primeranรฝch limitnรฝch hodnรดt, ktorรก sa vลกak nemรดลพe uskutoฤniลฅ vย eurรณpskom meradle, keฤลพe treba vziaลฅ do รบvahy miestne klimatickรฉ podmienky aย spรดsob uลพรญvania. Tieto parametre rozhodujรบ vย kฤพรบฤovej miere oย vplyve netesnostรญ vย teplovรฝmennej obalovej konลกtrukcii.

Zรกvery aย odporรบฤania
Hlavnou otรกzkou zostรกva moลพnosลฅ posรบdenia vzduchotesnosti veฤพkรฝch budov alebo bytovรฝch domov takรฝm spรดsobom, aby sa vรฝsledky dali pouลพiลฅ ako vstup do vรฝpoฤtu. Cieฤพom je zรกroveลˆ preukรกzaลฅ zhodu sย predpismi aย vytvoriลฅ komplex jasne definovanรฝch pravidiel, ktorรฉ budรบ univerzรกlne platnรฉ vย prรญpade prรกvnych diskusiรญ.

Na prekonanie tohto problรฉmu sa vย niektorรฝch krajinรกch vyuลพรญvajรบ metรณdy, ktorรฉ sa vzรกjomne vรฝrazne odliลกujรบ. Mali by vลกak podliehaลฅ posรบdeniu, aby sa zistili prรญpadnรฉ problรฉmy pri ich praktickom vyuลพรญvanรญ, aย nรกsledne by sa mali harmonizovaลฅ aย uplatniลฅ pri tvorbe predpisov.ย ย ย 

Obrรกzky: archรญv autorov
Preklad zabezpeฤil Ing.ย Michal Krajฤรญk.
Foto: Dano Veselskรฝ

Prรญspevok je prevzatรฝ zย informaฤnej sprรกvy Pย 165 projektu ASIEPI (Assessment and ยญImprovement of the EPBD Impact โ€“ Hodnotenie aย zefektรญvnenie uplatลˆovania smernice oย energetickej hospodรกrnosti budov). Viac informรกciรญ oย tomto projekte moลพno zรญskaลฅ na strรกnke www.asiepi.eu.

Literatรบra
1.ย ย ย  ATTMA: Technical Standard 1 โ€“ Measuring Air Permeability of Building. The Air Tightness Testing and Measurement Association, www.attma.org.
2.ย ย ย  Knights, Ch., Potter, N.: BSRIA Guide: Air Tightness Testing for New Dwellings โ€“ The Essential Guide to Part L1 of the BG 11/2004.2. www.bsria.co.uk.
3.ย ย ย  Pickavance, D., Jones, T.: BSRIA Guide: Air Tightness Testing โ€“ The Essential Guide to Part L2 of the 2006 Building Regulations BG 4/2006. www.bsria.co.uk.
4.ย ย ย  ISO 9972: Second Edition 2006-05-01 โ€“ Thermal Performance of Buildings โ€“ Determination of Air Permeability of Buildings โ€“ Fan Pressurization Method.
5.ย ย ย  EN 13829: February 2001 โ€“ Thermal Performance of Buildings โ€“ Determination of Air Permeability of Buildings โ€“ Fan Pressurization Method (ISO 9972: 1996, modified).
6.ย ย ย  Dorer, V., Tanner, C., Weber, A.: Air Tightness of Buildings. In: Ventilation Information Paper, nยฐ8, December 2004, AIVC.
7.ย ย ย  Justifications on the Additional Specifications on Building Airtightness Measurement within the Context of EPB Regulations (in Belgium). ww.epbd.be/media/docs/Airtightness_measurement_EPB_justifications_v1_081020.pdf.
8.ย ย ย  Bolender, T.: Messung der Luftdurchlรคssigkeit an groรŸen Gebรคuden โ€“ Bauphysik 26 (2004). Ernst & Sohn Verlag, Berlin.
9.ย ย ย  Dorschky, S.: BlowerDoor-Messung groรŸer Gebรคude โ€“ Bauphysik 27 (2006). Ernst & Sohn Verlag, Berlin โ€“ Auswertesoftware: www.blowerdoor.de.
10.ย ย ย  Sharples, S.: Air Tightness: The Largest Building Ever Tested. In: Air Information Review, Vol. 25, No. 3, June 2004, AIVC.
11.ย ย ย  FLiB-Beiblatt zur DIN EN 13829 โ€“ Fachverband Luftยญdichtheit im Bauwesen e.V., 34131 Kassel.
12.ย ย ย  Erhorn-Kluttig, H., Erhorn, H., Lahmidi, H.: Air ยญTightness Requirements for High Performance Buildings. In: Information Paper # 157. 2009. Available on www.buildup.eu.
13.ย ย ย  Experience with Air Tightness Tests of Large Building. Information paper, BlowerDoor GmbH, Energie- und Umweltzentrum 1ย 31832 Springe, Germany.
ย ย ย  www.blowerdoor.eu.
14.ย ย ย  Rolfsmeier, S.: Erfahrungen aus der Luftdichtยญheitsmessung groรŸer Gebรคude, Messtechnik im Bauwesen. Spezial 1, 2009, Ernst & Sohn Verlag, Germany.
15.ย ย ย  Sharples, S., Closs, S., Chilengwe, N.: Air Tightness Testing of Very Large Buildings. In: Aย Case Study Building Services Engineering Research & Technology, 2005, 26 (2), pp. 167 โ€“172.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB Haustechnik.

Najฤรญtanejลกie