Tomáš Čechvala: Interiérom firma vysiela prvý signál, ktorým tlmočí svoju identitu

Začínal v období tesne po ekonomickej kríze, mal šťastie na príležitosti a nebál sa výzvy. Založiť firmu a pokúsiť sa viesť kolektív bolo pre neho veľmi prirodzené.

S architektom Tomášom Čechvalom a jeho kolegami architektmi Tomášom Kučerom a Filipom Galkom sme sa rozprávali nielen o špecifikách ich navrhovania kancelárskych priestorov, ale aj o projektoch rôzneho charakteru a mierky, ktoré počas rokov postupne pribudli do portfólia architektonického ateliéru.

Aké boli vaše začiatky?

Tomáš Čechvala: Veľmi prozaické. Štúdium Fakulty architektúry STU som ukončil u profesora Ivana Gürtlera na Katedre občianskych budov a popritom som pracoval pre architekta Romana Hájeka. Roman Hájek má jasne zadefinované, čo je architektúra a kto je architekt, a to mi veľmi pomohlo.

Po škole som to chvíľu skúšal sám, ale nemal som skúsenosti. Neskôr som sa dozvedel, že architekt Peter Moravčík hľadá do tímu nových ľudí. Prijal ma a hneď v úvode mi dal priestor podieľať sa na príprave súťažného návrhu na Petržalka City. Súťaž sme vyhrali. V tej dobe Moravčík už spolupracoval aj so zahraničnými investormi, vďaka tomu som mal šťastie pracovať s ľuďmi, ktorí mali svetové znalosti.

Sympatické na rokovaniach s nimi bolo aj to, že spolupráca bola založená na vzájomnom rešpekte, profesionálne prostredie výrazne prispelo k formovaniu prístupu budovania budúceho ateliéru. Dnes už mám totiž spolu s kolegami svoj ateliér. Na začiatku som sa nesnažil vyčleniť alebo zadefinovať smerovanie ateliéru.

Bral som to ako veľké šťastie, že máme vôbec prácu. To je možno aj dôvod, prečo máme také diverzifikované portfólio. Práve vďaka skúmaniu nových zadaní a následne získanej skúsenosti vznikla synergia vedomostí. Tie využívame v rôznych typológiách, či sa jedna o kancelárske priestory, rodinný či bytový dom, administratívu, urbanizmus, alebo aj interiér.

Dnes už prácu aj odmietnete?

Tomáš Čechvala: Ani dnes neodmietame, ale je to samozrejme iné. Mnohí už vedia, čo im môžeme poskytnúť. Od vzniku ateliéru nám pribudlo mnoho skvelých klientov, zákaziek i kolegov. Najväčšia odmena je, ak sa k nám klient vráti aj po dlhšom čase s novou témou.

Ako by ste dnes definovali pozíciu architekta?

Tomáš Čechvala: Samozrejme závisí od klienta. V našich projektoch vždy staviame na kvalitnom koncepte a logike. Nestaviame náš návrh na „pôvabe“. Pýtame sa klienta na jeho ambíciu. Snažíme sa ho najprv vzdialiť od zadania, aby sme mu dopriali nadhľad a následne sme sa mohli spolu pozrieť na podstatu. Až neskôr pristupujeme k detailom.

V prípade kancelárskeho prostredia je interiér nástrojom na zlepšenie firmy. Na kvalitný výsledok potrebujete aj osvieteného partnera, ktorý je schopný na seba prevziať časť zodpovednosti za rozhodnutia. Úloha architekta spočíva aj v tom, že otvára témy, ktoré sú ťažké, a snaží sa získať spolu s klientom odpovede.

Na začiatku ste sa venovali predovšetkým kancelárskym priestorom. Aké boli?

Tomáš Čechvala: V tom čase to bola pomerne neznáma téma. V podstate sa používali len dva pojmy – open space a uzatvorená kancelária. Na začiatku bolo ťažké presadiť aj dôraz na kvalitný vstup do priestoru alebo navrhnúť „nadštandardný nábytok“. Chceli sme sa ale prezentovať kvalitnou prácou a stále sme sa snažili posúvať dopredu.

Postupne prichádzala väčšia dôvera a náročnejší klienti, čo nás opäť posilnilo. Dnes má téma pracovného prostredia oveľa obsiahlejší slovník. Témy ako workplace management sú dnes bežné, vtedy neexistovali. Klienti si uvedomujú, že kvalitný interiér je pre nich nástrojom na zlepšenie firmy, niekedy dokonca na vyriešenie nefunkčných častí firmy. Preto je veľmi dôležité viesť s klientom úprimný dialóg.

Ak sa firma sťahuje, čo sa poväčšine deje s priestorom?

Tomáš Čechvala: Nové miesto sa vždy doslova šije na mieru. Niektoré firmy sme zariaďovali pred pandémiou aj počas a, samozrejme, aj po. Interiér tej istej spoločnosti sa vždy menil nielen na základe trendov, ale najmä na základe skúseností, resp. potrieb zamestnancov. Ideálny stav je, ak sa dá všetko vyriešiť hneď na začiatku, ešte skôr, ako sa firma nasťahuje do nových priestorov. Riešiť problém sekundárne nie je šťastné.

Ako tvorcovia máte v rukách aj správanie zamestnancov.

Tomáš Kučera: Vo veľkej firme sa so zamestnancami málokedy dostaneme do kontaktu. Komunikujeme často priamo s jej majiteľmi. Našou úlohou je získať na začiatku podstatné informácie, aby sme vedeli nasmerovať koncept. Návrhy kancelárskych priestorov nás naučili veľa aj o samotných budovách, v ktorých sme interiéry projektovali.

Dostávame sa v rámci budovy až k jej detailom, vďaka tomu sa o budove dozvedáme oveľa viac. Tieto skúsenosti, ktoré sme za roky navrhovanie kancelárskych priestorov získali, sa snažíme zužitkovať pri vlastných návrhoch administratívnych budov. Je to veľmi zaujímavá práca.

Niektoré z kancelárií, s ktorými ste začínali a aj v nich po rokoch úspešne pokračujete, sa transformujú na byty. Je jednoduché zmeniť budovu prvotne navrhnutú pre kancelárske priestory na bytové?

Tomáš Čechvala: Tlak na efektivitu, respektíve presúvanie pracovnej činnosti „späť domov” otvorili nové témy. Aktuálne tvoríme hybridnú budovu, v ktorej sa stretáva téma bývania a práce v na jednom pôdoryse. Pre náš trh je to pomerne nová téma a neexistuje zatiaľ veľa referencií ani typológia.

Z pohľadu architektonického riešenia sa snažíme orientovať na základné hodnoty, ako je ergonómia či kvalita spoločných priestorov. Spolu s klientom, v ktorom máme mimoriadne sofistikovaného partnera, sa snažíme túto tému artikulovať a vytvoriť tak modernú budovu, ktorá sa bude vedieť časom prispôsobiť meniacim sa potrebám.

V akom stave sú kancelárie dnes? Čo sa s nimi deje a čo ich čaká?

Tomáš Čechvala: Stále platí, že ak sa firma sťahuje do nových priestorov, napríklad do kvalitnej „A-čkovej budovy”, vždy chce zabrať čo najmenej metrov štvorcových. Je logické, že je klient nastavený na efektivitu. Zároveň sú dnes klienti prístupní aj ďalším témam. Uvedomujú si, že je pre nich pracovný priestor nástrojom na vyriešenie viacerých momentov, napríklad aj toho, aby sa ľudia cítili príjemne a aby chodili radi do práce. To nie je len klišé. Vedia totiž, že tak budú zamestnanci produktívnejší.

Zároveň sú priestory firmy aj jej nástrojom na vyjadrenie svojej identity. Prostredníctvom interiéru firma vysiela prvý signál, ktorým tlmočí svoje Ja. Keď sa rozprávame s klientom, ktorý má záujem vytvoriť takéto prostredie a uvedomuje si, že je identita dôležitá téma, zrazu sa nám rozväzujú ruky a máme veľkú šancu vytvoriť kvalitný a hodnotný priestor.

Spoločnosti sa snažia pracovať s priestorom veľmi precízne. Pri zahraničných klientoch je to jednoduchšie, pretože to už majú za sebou a niekoľko rokov podložené výskumom. Majú svoje interné regulácie. Sú však aj slovenské výnimky, ktoré idú doslova do hĺbky.

Tomáš Kučera: Naše kancelárske priestory trošku neskôr reagujú na to, čo sa robí vo svete. Niektorí klienti už začínajú prechádzať napríklad na zdieľané pracovné miesta, nepotrebujú už veľké kancelárie. Svojím spôsobom tomu pomohlo aj obdobie pandémie. Predtým sa zamestnávatelia snažili do kancelárií dostať všetkých.

Dnes bežne fungujú tak, že časť zamestnancov majú v kancelárii a časť pracuje z domu. Na trhu práce vzniká obrovská konkurencia. Momentálne sa ľudia hľadajúci prácu nerozhodujú len na základe platu, ale aj toho, v ako kvalitnom priestore budú pracovať. Rozhoduje nielen kvalita kancelárskeho priestoru či okolie, ale aj dôležité detaily, ako možnosť vziať si do práce psa, blízkosť škôlky či školy pre dieťa, možnosť, kam ísť na obed a iné.

Práve tieto atribúty sme sa snažili v našich začiatkoch priniesť do kancelárskych priestorov. Témy ako sharedesk či home office môžu za zmenšenie kancelárskeho priestoru, viac priestoru je už dedikovaného na neformálne stretávanie sa zamestnancov. Dnes si omnoho viac uvedomujeme, že administratívne priestory a hlavne ich charakter úzko súvisí s dianím vo svete.

Nedá sa to striktne naplánovať. Preto je našou zodpovednosťou navrhnúť interiér tak, aby bol ľahko modifikovateľný v budúcnosti. Snažíme sa navrhovať miestnosti, ktoré nemajú len jednu funkciu, tým pádom nezostávajú prázdne.

Ako vnímate bratislavský downtown? Aká je jeho genéza a prognóza?

Filip Galko: Čo sa týka rozvoja a výstavby v tomto území, je určite veľmi priaznivé, že jednotlivé subjekty, ktoré tu pôsobia, čoraz viac zvyšujú nároky na architektúru a dizajn svojich projektov. Oceňujem snahu o prilákanie ateliérov a zvučných mien zo zahraničia. Zvyšovanie nárokov na kvalitu architektúry nemajú vplyv iba na toto územie, ale aj na celé mesto.

Rezervy v tom, čo zlepšovať, však určite sú. Vnímateľná je najmä absencia vzájomnej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi, ktoré v downtowne pôsobia. Toto v reálnej situácii znamená, že územiu chýba komplexnejší pohľad na celkový urbanistický aspekt v tejto časti mesta.

Tu možno spomenúť slabé páky kompetentných orgánov štátnej správy v podobe regulatívov na mestotvorný charakter prostredia, ktoré by malo plynulo vzrásť s okolitou zástavbou a stať sa plnohodnotným miestom pre každodenný život nielen jeho obyvateľov, ale aj ľudí, ktorí sem cestujú za prácou.

Bratislava začala v poslednej dobe venovať čoraz väčšiu pozornosť verejnému priestoru. Nie sú to len kozmetické úpravy, ktoré sa v súčasnosti realizujú?

Filip Galko: Možno áno, ale na druhej strane to možno je aj dobré. Myslím si, že niekedy netreba robiť veľké gestá. Často môže pomôcť len zmena povrchovej úpravy chodníka alebo jednotný dizajnový prejav v rámci mestského mobiliáru či možno odstránenie vizuálneho smogu v podobe invazívnej reklamy vo verejnom priestore. Práve tieto malé intervencie majú často veľký dopad na to, ako sa vo verejnom priestore cítime.

Tomáš Čechvala: Táto téma sa úzko prepletá s vývojom našej spoločnosti. Sme stále relatívne mladá formujúca sa demokracia. Na mnohé rýchle zmeny sme neboli pripravení, respektíve spoločnosť nebola pripravená za seba niesť zodpovednosť. Zároveň sa prerušila kontinuita v strategickom mestskom plánovaní. Mesto sa výrazne a rýchlo mení, a regulácia sa snaží vývoj dobehnúť.

Dnes si už asi uvedomujeme, aké dôležité je, aby sme si vytvorili aj kultivované dielo, okolo ktorého by mal byť kvalitný a prospešný verejný priestor. Miesto v zóne Chalúpkova, respektíve Továrenská ulica nie je centrum Bratislavy. Je to najbližšie možné miesto pri centre, kde bolo možné vytvoriť nejaký výraznejší zhluk hmoty.

Samozrejme, je to prirodzená snaha. Architektúra, resp. zásah do priestoru nemusí respondent vnímať detailne, ale musí na neho vplývať pozitívne. Toto podľa mňa v mnohých verejných priestoroch chýba. Stačí však málo a výsledný efekt je veľmi veľký. Takže áno, aj kozmetické úpravy sú dobré, pretože menia náš pocit.

Mali ste v rámci svojej práce sen?

Tomáš Čechvala: Sny a priania sa časom menia. Mať „možnosť vytvárať“ je pre mňa dnes menej dôležité ako „možnosť porozumieť“. Architektúra poskytuje úžasné možnosti rozvoja a pochopenia okolitého prostredia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023