Toto nebola ľahká úloha. V nevýraznej lokalite si však aj atraktívne bývanie našlo miesto

Prostredie bez identity, akejkoľvek prívetivosti a s ťažko predstaviteľnými parametrami na bývanie dokázali architekti Andrej Alexy a Erik Jakeš premeniť na atraktívny súbor rodinných domov, ktoré charakterizuje rozihraná silueta striech, jednotná kompozícia i farebnosť.

Zvláštne miesto, stratené kdesi za „Harley pubom“, pri železnici a v blízkosti cintorína Vrakuňa. Prostredie bez identity, akejkoľvek prívetivosti a s ťažko predstaviteľnými parametrami na bývanie.  Ako hovorí architekt Andrej Alexy: „Miesto nič moc“. Dnes je však všetko inak.

Snaha autorov o minimalizovanie nepriaznivých vstupných parametrov parcely sa podpísala pod urbanistické riešenie, ktoré sa usiluje o elimináciu negatív lokality. Príjazdová cesta a parkovanie lemujú líniu železnice, aby sa domy dostali čo najďalej od trate. Každý z nich má aj napriek stiesneným podmienkam vlastnú záhradu, jednu alebo dve terasy na teréne a niektoré domy majú aj dobre ukrytú terasu v šikmej rovine strechy.

Upokojený celok

Architektonický koncept domov pracuje s variáciami jedinej východiskovej formy – prototypu – jednoduchého objektu so šikmou strechou s obytným podkrovím. Priestorová a hmotová koncepcia vychádzala z dvoch krokov. Prvým bolo zdanlivo nepredvídateľné umiestnenie v podstate identických domov na pozemku, ktoré viedol zámer získať čo najlepšiu orientáciu na svetové strany a zároveň dopriať obyvateľom domov čo najviac súkromia vnútri aj v záhrade.

Druhý krok predstavoval redukciu všetkej hmoty, ktorá zasahovala do ochranného pásma kanalizácie. Tým sa podarilo dosiahnuť tvarovú modifikáciu objektov a celé územie získalo bohatšiu scénografiu.

„Preč s monotónnosťou, nech má každý z domov niečo osobité, vlastné, iný výhľad, inak umiestnený vstup či terasu na streche. Celok je však zámerne upokojený jednotiacou bielou. Biele sú fasády aj strechy, ako racionalizujúci a usporiadaný protipól k bizarnej pestrosti a náhodnosti okolia,“ vysvetľuje Alexy.

Logika priestorových vzťahov

Štyri domy a jeden dvojdom sú navrhnuté ako novostavby, posledný objekt, ktorý bol kedysi firemným sídlom investora, sa zmenil na nepoznanie a je z neho rodinný dom s dvomi bytmi. Bývanie je vždy rozložené do dvoch podlaží: na prízemí je denná časť s prístupom do záhrady, hore v podkroví je časť nočná. Šikmá sedlová strecha má uhlopriečny hrebeň, vďaka čomu je priestor pod strechou voľný, a teda maximálne využiteľný.

Hoci ide o pôvodne suburbánne prostredie, kam sa zatiaľ úvaha o vyššej urbanizácii nedostala, skupinka rodinných domov predstavuje malú usporiadanú štruktúru, ktorá by sa mohla stať východiskom pre budúce úvahy o logike priestorových vzťahov v tomto území. Rámcová uniformita domov v ich základnej forme a parametroch sa usiluje o vytvorenie sociálne vyváženého susedstva.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2024