Tradičná kultúra v modernom šate: V Košiciach plánujú moderné centrum uprostred bytoviek

Tradičné remeslá, hudba a kultúra dostanú v Košiciach moderný priestor. Nové Centrum tradičnej kultúry vyrastie v mestskej časti Nad Jazerom a ponúkne kombináciu autentických tradícií a súčasnej architektúry.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Esencia – Centrum tradičnej kultúry má byť miestom stretávania sa kultúrnych komunít, organizovania workshopov a podujatí, ako aj vzdelávacích aktivít pre širokú verejnosť. Na realizáciu projektu vyhlásil Košický samosprávny kraj architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazil projekt ateliéru BAKYTA.

Na sídlisku

Centrum tradičnej kultúry by malo stáť na košickom sídlisku v mestskej časti Nad Jazerom. Lokalita uprostred bytoviek podľa hlavného architekta mesta Košice Petra Kroppa nie je vhodná pre novú nadregionálnu inštitúciu.

Naopak, architekti polohu na sídlisku vnímajú pozitívne. „Kultúrne centrum má okrem koncertov a predstavení fungovať na každodennej báze. To znamená, že má poskytovať zázemie pre krúžky a prácu s deťmi a mládežou. Preto je poloha v obytnej zóne veľmi výhodná. Navyše prítomnosť rieky je pre takúto stavbu veľmi atraktívna,“ vysvetľuje Robert Bakyta, architekt návrhu.

Odborná porota pri víťaznom návrhu ocenila práve urbanistické riešenie, ktoré vytvára kontext s okolitým prostredím a najmenšou mierou zahlcuje okolitý priestor a zaťažuje obyvateľov. Projekt vychádza z okolitej solitérnej zástavby s veľkorysou zeleňou a prítomnosťou rieky. Návrh nielenže kultivuje existujúcu voľnú zelenú plochu a povyšuje ju na park, ale časť zo zastavanej zelene vracia späť obyvateľom v podobe sprístupnenej zelenej strechy.

V prostredí, kde má centrum stáť, sú nízke obdĺžnikové bytové domy s osou kolmo na rieku Hornád. „Náš návrh prirodzene preberá tento princíp, pričom svojím umiestnením bližšie k hmote školy jednak dopovedá túto kompozíciu, jednak vytvára polouzavretý školský areál,“ dopĺňa architekt.

Prepojenie s voľnou zeleňou je sprostredkované formou pasáže, v ktorej sú potom umiestnené aj vstupy do jednotlivých funkčných celkov. Aj forma okolitej výstavby – prefabrikácia – je kontextom silne inšpirovaná.

Rešpekt k tradičnej zástavbe a typológii dvorov

„Hlavná myšlienka projektu vychádza z princípu vrstvenia – budovy sa v území usporadúvajú do lineárnych štruktúr, ktoré definujú jednotlivé funkčné celky. Objekty sú minimalistické, s dôrazom na prírodné materiály ako drevo a sklo. Fasády sú riešené tak, aby reflektovali svetelné zmeny v priebehu dňa,“ vysvetľuje Róbert Bakyta.

Cieľom bolo vytvoriť multifunkčný priestor. „Hlavnú sálu auditória sme navrhli tak, aby sa dala pretvárať a aby ju bolo možné prepojiť s exteriérom. Takýto priestor potom ponúka veľa možných scenárov, ako ho užívať,“ dopĺňa architekt.

Budova je rozdelená na viacero zón. Vstupná zóna s informačným centrom a kaviarňou podporuje komunitné aktivity. Nechýba ani kultúrno-vzdelávacia časť s priestormi ma workshopy a výstavy, spoločenská hala, určená na koncerty, predstavenia a podujatia. Exteriérové priestory integrujú prírodný park, amfiteáter pri vode a rekreačné plochy, na ktorých by sa v budúcnosti mali objaviť verejne prístupné umelecké diela.

Citlivo, udržateľne, ekologicky

Nosná konštrukcia využíva montovaný oceľový skelet, opláštenie je plánované ako prefabrikované z panelov na báze dreva. Strechy bude pokrývať extenzívna zeleň, ktorá zabezpečuje prirodzenú reguláciu teploty a pomáha znižovať energetickú náročnosť prevádzky.

Projekt je príkladom toho, ako môže moderná architektúra citlivo pracovať s tradičnými hodnotami a vytvárať priestor, ktorý bude slúžiť komunite dlhodobo a udržateľne. Ako vyzdvihla porota vo svojom hodnotení: „Pokorné architektonické stvárnenie voči svojmu okoliu a kompaktný koncept, ktorý umožňuje vysokú mieru budúcej užívateľskej flexibility, posilňuje nadčasovosť a udržateľnú ekonomiku realizačných a prevádzkových nákladov verejnej budovy.“

Objekt bude financovaný z verejných zdrojov, preto porota pri výbere špeciálne prihliadala na racionalitu funkčného riešenia a triezvosť architektúry v porovnaní s expresivitou konceptu, ktorý je v kontexte riešeného územia neprirodzený.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2025