Tradičná stodola múzou nemeckej novostavby Dom kultúry

Usporadúvanie architektonických súťaží na výstavbu verejných objektov je bežnou praxou už dlhé roky. Okrem odborných členov poroty musia účastníci presvedčiť aj zástupcov mesta, prípadne aj obyvateľov, že práve ich návrh je ten pravý.

Jednu takúto súťaž, o výstavbu Domu kultúry, usporiadala v roku 2018 aj samospráva mesta Berching v Bavorsku. Výhercom sa stala kancelária Kühnlein Architektur. O dva roky neskôr bola dokončená a sprístupnená nová budova na kultúrne účely s upraveným okolím. Nesie meno po slávnom rodákovi mesta, opernom spevákovi Christoph Willibald Gluckovi.

Dialóg s riekou

Ako najvhodnejšie miesto pre výstavbu bol po dlhom hľadaní určený pozemok v centre mesta. Pôvodne tu stál hotel z 80.rokov 20.storočia, ktorý však už nefungoval a chátral. Po jeho zbúraní vznikla voľná plocha o rozlohe približne 1500 m², obklopená z troch strán historickými budovami – hotelom Pošta, nemocnicou so stredovekou kaplnkou a mestskými domami.

Vzniklo tak malé námestie, vyplnené zeleňou a možnosťou stolovania. Na severe tečie pozdĺž celej dĺžky Domu kultúry úzka rieka Sulz. Architekti sprístupnili a prepojili oba brehy kľukatým betónovým chodníkom, čím vytvorili novú trasu pre peších. Večer je tento priestor elegantne osvetlený bodovými žiarovkami v podlahe.

Inšpirácia stodolou

Projekt Domu kultúry je postavený v rovnakej mierke ako pôvodná zástavba. Architekti sa na rozdiel od kontroverznosti rozhodli pre citlivú reinterpretáciu tradičných, architektonických foriem. Výrazne šikmá sedlová strecha a drevená mriežka v štíte sú prvky prebraté z historických stodôl.

Za hlavným, preskleným vchodom sa nachádza foyer s priamym prístupom do jedinej sály v budove o rozlohe 260 m². Rozľahlá miestnosť zaberá takmer celý priestor pod sedlovou strechou a preto sa dá upraviť pre potreby rôznorodých udalostí.

Na divadelné či hudobné vystúpenia sa využíva plne vybavené zákulisie a dokonca zdvíhacia plošina, inštalovaná v suteréne a ústiaca na pódium.

Bočné krídlo, ktoré muselo byť z protipožiarnych dôvodov postavené z betónu, je prístupné úzkou chodbou taktiež priamo z foyer. Architekti sem umiestnili sociálne zariadenia, sklady, kuchyňu či miestnosť pre upratovačku. Pre skladovacie účely sú využívané aj priestory v podzemnom podlaží a v malom, samostatne stojacom objekte východne od hlavnej budovy Domu kultúry.

Kľúčovým materiálom v interiéri je drevo z mestských lesov, ktoré je v kontraste k sivej farbe betónu. Dizajn je zámerne jednoduchý, no účelný. Obklad sály v tvare rybej kosti s rôznymi pomermi škár zlepšuje akustiku a reguluje dobu dozvuku. Architekti konkrétne pre tento projekt navrhli aj stmievateľné lustre.

Novostavba kultúrneho centra a úprava jeho exteriéru je príkladom, že aj malým mestám do 10 000 obyvateľov záleží na kvalitnom verejnom priestore.