Trvalo udržateľný mestský slnečník

Tak znela ústredná téma, ktorú svetové autority z politiky, ekonomiky, prírodných vied, architektúry i komunálnej sféry vydestilovali do tých najčistejších myšlienkových odpichov. „Ide tiež o to, aby budovy energiu neprijímali, ale ju aj samy vyrábali,“ povedal pre ASB jednu z esencií budúcnosti Markus Akermann, výkonný riaditeľ Holcim Ltd. – spoločnosti, ktorá spoluorganizovala sevillský kongres.

Mestská akupunktúra

Trvalo udržateľný rozvoj – spojenie, ktoré v sebe nesie rozmer aktuálneho prístupu k prostrediu, ambíciu po kontinuálnom a bezpečnom vývoji, ale obzvlášť pri politikoch aj s príchuťou módneho vylepšovania si predvolebných preferencií. Pohľad biológa sa od architektovho bude líšiť asi tak ako politikov od ekonóma. „Tá rôznosť zas nie je taká zlá,“ prízvukoval uznávaný brazílsky architekt Jaime Lerner, ktorý svojho času vytiahol mesto Curitiba medzi päť najprogresívnejších miest sveta. „Rôznosť pohľadov vytvára komplexné vnímanie problému, ale ten sa musí uchopiť tak, aby z neho mali osoh najmä ľudia.“ Sedemdesiatročný urbanista vie, o čom hovorí. Jeho riešenie mestskej dopravy prostredníctvom tzv. rapid buses sa považovalo za excelentný príklad a jeho kniha Urban Acupuncture (Mestská akupunktúra) bola svetovým bestsellerom. „Mestá nie sú problém,“ pokračoval ďalej Lerner. „Dôležité sú riešenia konkrétnych problémov a nájdenie východísk pre mestskú dopravu a vôbec pre pohyb, trvalú udržateľnosť a sociálnu rozmanitosť.“
Markus Akermann zase vyvrátil mýty, ktoré sa viažu k pojmu trvalo udržateľného stavebníctva. „Toto spojenie nemusí byť automaticky synonymum vysokej ceny, zdôrazňovania technickej stránky objektu alebo vytvárania akýchsi superbudov,“ hovorí Akermann. „Naopak, konštrukcie založené na trvalej udržateľnosti optimalizujú využitie zdrojov a poskytujú prostriedky na efektívne riadenie a integráciu stavieb do ich prostredia. Súčasne je viditeľná efektívnejšia a skutočná aplikácia prírodných zdrojov na skvalitňovanie života obyvateľov jednotlivých budov.“

Samozrejme, iskrenie chýrnych mozgov prinieslo aj ďalšie inšpiratívne podnety, ktoré by sa dali zhrnúť slovami bývalého nemeckého ministra a súčasného výkonného riaditeľa Organizácie spojených národov pre životné prostredie Klausa Töpfera: „Sociálny, ekologický a ekonomický život širokých vrstiev populácie bude určovaný najmä dynamikou a kreativitou mestského rozvoja. Mestá a mestské aglomerácie musia byť v budúcnosti súčasťou riešenia pre trvalo udržateľný rozvoj.“ Súčasne poukázal na klimatické zmeny, ktoré už ani zďaleka nie sú len prognózou, ale „realitou, ktorá sa bude ďalej zhoršovať, ľudstvu prinesie utrpenie a ekonomike problémy. Vyspelé krajiny musia redukovať množstvo vlastných emisií, ale majú tiež zodpovednosť k rozvojovým krajinám. Musia im pomôcť, aby zvládli vplyv globálneho otepľovania. Pretože bezpečnosť na Zemi je priamo závislá od riešenia týchto problémov“.

Pod mestským slnečníkom

Sevilla ponúka aj príklad architektúry s prvkami trvalo udržateľného rozvoja. Ide o projekt berlínskeho architekta Jürgena Mayera H. s názvom Metropol Parasol, čiže Mestský slnečník. Projekt získal tretie miesto v prvom ročníku súťaže Holcim Awards a na námestí Plaza de la Encarnación – bývalom mestskom trhovisku – by mal byť dokončený budúci rok.

„Mestský slnečník zjednocuje všetko, od archeologických vykopávok v podzemí cez obchodnú galériu na úrovni terénu až po vyvýšené námestie pre verejné podujatia a panoramatickú promenádu s reštauráciou na strešnej terase,“ približuje svoj projekt Mayer v rozhovore pre časopis Directions. „Sevilla bola kedysi mostom medzi arabskou a európskou kultúrou a je našou povinnosťou vzdať úctu histórii. Vďaka kultúr­nemu dedičstvu sa Sevilla stala vyhľadávaným turistickým miestom. Náš projekt by sme radi ukotvili v histórii inovácií.“

Už dnes možno čítať biomorfný koncept Mestského slnečníka, na ktorý sa verejnosť pozerá s veľkými očakávaniami. Centrum Sevilly ani zďaleka nie je miesto, ktoré by počas uplynulého obdobia prudko menilo svoju tvár. Aj preto by stavba mala v priamej podpore magistrátu poskytovať ikonickú, zapamätateľnú podobu mesta. Z tohto uhla má projekt viacero cieľov na rôznych úrovniach. Na miestnej úrovni by mal napomôcť rozvoj stredovekej časti mesta, na celonárodnej úrovni by mal znamenať ekonomický prínos a pritiahnuť firmy a podnikateľov, na medzinárodnej úrovni by mal byť zase magnetom pre turistov. „Je historický, ale dodáva mestu súčasnú podobu kultúrneho kontextu,“ dodáva Jürgen Mayer H.

Ľudo Petránsky
Foto: Filip Grygera