Tvorba večne zelená – Environmentálne ohľaduplný prístup v dizajne
Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle exkluzivity. Chápu ho zúžene, len ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu objektov, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také (z ekonomického hľadiska nezaujímavé) témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer. Spätnou reakciou je potom čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami (napríklad ošiaľ spôsobený tzv. „fair-trade“ výrobkami). A kruh sa uzatvára.
Možno výstižnejším prívlastkom než „zelený“ je preto „mravne ušľachtilý“ dizajn, ktorý mravnosť uplatňuje nielen vo vzťahu k človeku, ale aj k spoločnosti, životnému prostrediu i k samotnému dizajnu alebo dizajnérovi. Taká tvorba však už nemôže byť postavená na „štýloch a trendoch“. A v tomto bode sa automaticky stáva nezaujímavou pre komerčné ciele spoločností, ktoré často ovládajú návrhárov; a tiež nezaujímavou pre cieľového spotrebiteľa, ktorý predsa len vždy túži po reklamou kodifikovanom blaženom živote. Potenciál niektorých eticky umocnených tvorivých aktivít však dokáže preklenúť aj takto deformovaný pohľad spoločnosti. Niektoré zo zaujímavých projektov sa vďaka premyslenému marketingu alebo vlastnou rafinovanosťou dostali do pozornosti záujmových skupín, médií a napokon aj koncových zákazníkov, potešených svojou – možno trochu iluzórnou – etickou angažovanosťou.
Švajčiarske a slovenské tašky
K mimoriadne prešibanému naplneniu ekologických téz o trvalej udržateľnosti došlo činnosťou mladých bratov Freitagovcov zo Švajčiarska. Pred trinástimi rokmi prišli na myšlienku recyklovať celtovinu vyradených autoplachiet. Tento húževnatý materiál prešili na jednoduché tašky. Rafinovanosť tohto etického gesta spočívala v tom, že v závislosti od vzoru natlačeného na pôvodnej autoplachte musela byť každá taška jedinečná. Špecifickú originalitu tak bolo možné hravo tlmočiť jazykom módnosti, takže fenomén Freitag si okamžite získal svojich priaznivcov na celom svete, od New Yorku po Tokio. Po taškách čoskoro nasledovali ďalšie produkty, ba dokonca celé budovy, ktoré zhodnocovali odpadový materiál a teda priamo chránili životné prostredie. Dnes spoločnosť Freitag s päťdesiatkou zamestnancov ročne vyprodukuje viac než stotisíc výrobkov, distribuovaných predovšetkým dizajnovými obchodmi.
Vo viacerých ohľadoch je podobnou aj činnosť dvoch mladých dizajnérov zo Slovenska, Moniky Balagovej a Jozefa Fuggera. Módne doplnky, ale aj interiérové prvky, ako sú lampy či nábytok, vytvárajú z „bezcenných“ hmôt, predovšetkým z poškodených či zostatkových materiálov z výrobných procesov. Kolekciou Transparent z „vizuálne zaujímavého“ odpadu – priehľadného plastu – dokonale vystihli účinné spojenie elegantnej módnosti s etickým postojom k prírode. Podstatné je, že miera ich recyklácie dosahuje pri jednotlivých výrobkoch osemdesiat až sto percent, čo je v podobných prípadoch veľmi neobyčajné. Ich stále aktuálnou a inšpiratívnou výzvou je vrátiť materiál zo smetiska do kolobehu života. Oba prípady tak dokazujú, že zapojenie eticky viazaných tém do mašinérie deformovaného ponímania dizajnu môže byť obojstranne úspešné, i keď za cenu istých kompromisov. Ale je to určite lepšie, než blúdiť v uzavretom kruhu.
Text: Michal Lalinský
Foto: Anna Lönnerstam (Front), Julian Lwin, Martin Varholík (Trihand), Tobias Madörin (FREITAG), 366CM