Udržateľná architektúra vyžaduje kvalitnejšieho investora a zručnejšieho architekta

Projektová príprava udržateľných budov je oveľa náročnejšia než u tradičných stavieb. V snahe dosiahnuť harmonický výsledok medzi funkčnými požiadavkami a estetickým riešením je zložitejšia najmä interakcia a koordinácia prác jednotlivých profesií.

Perexové foto: Bytový dom Zelené átrium v Trnave (autor: Ing. arch. M. Marko) získal certifikát pasívneho domu ako potvrdenie dosiahnutia najvyššej možnej miery energetickej hospodárnosti a zároveň má ambíciu získať v oblasti merania a certifikácie udržateľnosti certifikát LEED Platinum.  

Predpokladom spracovania projektovej dokumentácie podľa zásad udržateľnej výstavby sú kvalitne formulované požiadavky investora a zručnosti architekta. Dôležitá je rozhľadenosť v oblasti stavebnej fyziky, ako aj skorá spolupráca s odborníkmi v ostatných profesiách už vo fáze prvej štúdie. Príprava takýchto projektov je nevyhnutne spojená s väčším množstvom času a práce investovanej do projekčných príprav. To logicky vyúsťuje do väčšej požiadavky na finančné odmeňovanie. Súčasné podfinancovanie architektov, projektantov či odborne spôsobilých osôb v stavebníctve však nevytvára predpoklady na vznik takýchto budov.

U nás je zatiaľ prvou lastovičkou výstavba bytového domu Zelené átrium v Trnave (autor: Ing. arch. M. Marko), ktoré získalo certifikát pasívneho domu ako potvrdenie dosiahnutia najvyššej možnej miery energetickej hospodárnosti a zároveň má ambíciu získať v oblasti merania a certifikácie udržateľnosti certifikát LEED Platinum. Pri jeho výstavbe bola prítomná aj snaha o vytvorenie príjemného sociálneho prostredia, ktorá sa odzrkadlila aj v komunikácii s budúcimi majiteľmi, či snaha o vytvorenie priestorov na stretávanie.

Nájomné sociálne byty
V porovnaní s Nemeckom či Rakúskom je na Slovensku veľký rozdiel z hľadiska podielu trhu nájomných sociálnych bytov. Mesto alebo mestom zriadené stavebné družstvo realizujúce tieto nájomné byty ukazuje u našich západných susedov snahu hľadať trvácne a kvalitné riešenia, ktoré sú z dlhodobého hľadiska ekonomicky výhodnejšie. Súčasne sú tieto organizácie motivované hľadať inovatívne riešenia rôznymi podpornými mechanizmami, ktoré posúvajú stavebnú prax. Spomeňme rakúsky program Spolkového ministerstva pre dopravu, inovácie a techniku „Haus der Zukunft“ a „Haus der Zukunft Plus“, na základe ktorých vznikli mnohé inovatívne stavby. Príkladom môže byť sanácia bytového domu v rakúskom meste Kapfenberg od štúdia Nussmüller architekten pomocou prefabrikovaných drevených panelov.

Inovatívna konštrukcia
Projekt LifeCycle Tower One v rakúskom meste Dornbirn od architekta Hermanna Kaufmanna je postavený v pasívnom štandarde a inovatívne využíva drevobetónové stropné panely s drevenými prefabrikovanými stenami. Vďaka prefabrikácii dosiahli realizátori o 50 % rýchlejší čas výstavby ako pri železobetónových konštrukciách. Osemposchodová budova svojou novátorskou konštrukciou menej zaťažila životné prostredie pri výstavbe a súčasne je možné recyklovať veľké množstvo použitých materiá­lov. Uzatvára sa tak bezodpadový kolobeh použitia materiálov, ako ho poznáme v prírode. Odpad z jedného procesu sa stáva surovinou pre iný proces.

Súčasná stavebná prax na Slovensku len veľmi pomaly implementuje udržateľné riešenia. Na to, aby sa zmenili tieto podmienky, by bolo potrebné o nich v spoločnosti viac diskutovať a súčasne ich vyžadovať od investorov. Požiadavky na investora by mali obsahovať aj informáciu o nárokoch na prevádzku a likvidáciu budovy, respektíve recykláciu materiálov budovy. Zásadná otázka do budúcnosti znie, či aj na Slovensku dokážeme recyklovať budovu v 90-percentnej miere?

Certifikačné systémy a štandardy
V súčasnosti existuje množstvo certifikačných systémov a štandardov, ktoré hodnotia environmentálny dopad budov. Niektoré zdroje uvádzajú, že len v Európe je ich vyše 60 (prof. Natalie Essig, 2012 – audítorka nemeckého certifikačného systému DGNB). Na Slovensku sa v poslednom období začali výraznejšie presadzovať americký LEED a BREEAM vyvinutý vo Veľkej Británii. Impulzom pre ich vytvorenie bola snaha o hodnotenie vplyvu budovy na životné prostredie, zvýšenie kvality vnútorného prostredia pre užívateľov a posun výstavby k udržateľným a environmentálne menej zaťažujúcim riešeniam.

Na začiatku 90. rokov, keď tieto systémy vznikali, bolo súčasťou certifikačných systémov predovšetkým hodnotenie energetickej hospodárnosti. Táto kategória má aj v súčasnosti v mnohých systémoch dominantné postavenie, a to najmä vzhľadom na najväčšie množstvo spotrebovanej energie v porovnaní s výstavbou a odstránením budovy. Tieto certifikačné systémy sú označované ako certifikáty prvej generácie. Postupne, s klesajúcou energetickou náročnosťou, sa hodnotenia rozšírili na celý životný cyklus budovy a k pôvodným environmentálnym kategóriám sa pridávali aj kategórie procesné, ekonomické a sociálne. Takéto certifikačné systémy sú označované za certifikáty druhej generácie, tzv. udržateľné budovy. Do tejto skupiny patrí veľká väčšina súčasných certifikačných systémov.

Na Slovensku až od roku 2008
Na Slovensko dorazili tieto systémy s časovým oneskorením, predovšetkým počas finančnej krízy v roku 2008. Vo zvyšujúcom sa konkurenčnom prostredí boli developerské spoločnosti ochotné viac investovať, aby získali vyššiu konkurencieschopnosť a hodnotu na trhu s nehnuteľnosťami. V súčasnosti mnohé, najmä zahraničné firmy vyžadujú, aby ich firma sídlila v budove ohodnotenej takýmto systémom. Vedia, že poskytujú vyšší komfort vnútorného prostredia a súčasne odrážajú ich firemnú PR stratégiu.

Mnohé realizované alebo pripravované projekty, najmä administratívnych komplexov v súčasnosti ašpirujú na získanie niektorej úrovne zo spomínaných certifikačných schém. Tomu sú podmienené aj stavebnotechnické opatrenia. Oproti tomu budovy štátnej a verejnej správy patria k najhorším príkladom nielen energetickej hospodárnosti, ale aj využitia progresívnych technológií. Aj keď existujú ekologické kritériá, ktoré by sa mohli použiť ako štandardný model posudzovania ponúk vo verejnom obstarávaní (napríklad CESBA), zatiaľ sa v praxi nevyužívajú.

Požiadavka energetickej hospodárnosti budov
Európska únia sa už mnoho rokov usiluje o nastolenie princípov udržateľnej výstavby vo všetkých aspektoch. Snaha korigovať spotrebu energie budov bola zakotvená v smernici o energetickej hospodárnosti budov EPBD (2002/91ES), aktualizovaná EPBD II (2010/31ES) obsahuje štyri základné požiadavky:
• od 31. 12. 2020: všetky nové budovy budú mať spotrebu energie blížiacu sa nule, pre verejné budovy (v správe verejných inštitúcií) táto požiadavka platí už od roku 2018,
• do roku 2020 znížia členské štáty spoločne produkciu skleníkových plynov min. o 20 %,
• do roku 2020 zvýšia členské štáty spoločne energetickú účinnosť o 20 %,
• do roku 2020 zvýšia členské štáty spoločne podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % spotreby.

Z tejto smernice vychádza aj vypracovanie energetického štítku budovy, ktoré stanovuje od začiatku tohto roku úroveň energetickej hospodárnosti A1 a od roku 2020, respektíve 2018 pre verejné budovy úroveň A0 – budova s takmer nulovou spotrebou energie. Z dôvodu chýbajúcej celospoločenskej osvety a pomaly sa rozbiehajúcej finančnej podpory zo strany štátu je tento proces vnímaný skôr negatívne. Napríklad v Českej republike výrazne zvýšila záujem o energetickú hospodárnosť či výstavbu pasívnych domov podporná schéma Nová zelená úsporám. Tieto mechanizmy okrem iného prinášajú spätné príjmy do štátneho rozpočtu (DPH, Daň z príjmu, podpora zamestnanosti či nárast kúpyschopnosti obyvateľstva, zníženie energetickej závislosti štátu). Vzorovú úlohu by v tomto vedel zohrať štát demonštrujúc na svojich budovách príkladné riešenia s dlhodobou životnosťou. Vo verejnom obstarávaní by bolo potrebné zaviesť ako kritérium výberu garantované nízke prevádzkové náklady minimálne počas obdobia prvých piatich rokov prevádzky, a nielen úroveň deklarovanej energetickej triedy.

Text: ING. ARCH. LORANT KRAJCSOVICS, PhD.

Lorant Krajcsovics sa špecializuje na oblasť udržateľnosti vo výstavbe a certifikáciu pasívnych domov. Pôsobí na Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry STU a je podpredsedom Inštitútu pre energeticky pasívne domy.  

Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2016.