Udržateľne, susedsky, družstevne: Návod z Nórska na bytové bývanie

Hoci sa história nórskeho mesta Stavanger píše už viac ako 900 rokov, skutočný rozmach zažila až v posledných desaťročiach. Svoju úlohu v tom zohrala neďaleká základňa NATO, ale najmä objavenie ropy v nórskych vodách. Z ospalého pobrežného mestečka sa zrazu stalo centrum nórskeho ropného priemyslu, čo so sebou prináša aj zvýšené nároky na bývanie.

Našinca pravdepodobne prekvapí, že v Nórsku neexistuje štátna podpora bývania. Na druhej strane si družstvá môžu brať spoločné úvery od bánk, vďaka čomu sa k vlastnému bývaniu môžu dostať aj ľudia s nižšími príjmami.

Bytový dom Vindmøllebakken, ktorý je výsledkom spolupráce architektov Helen & Hard a developerskej spoločnosti Kruse Smith, ukazuje, ako je možné koncipovať družstevné bývanie a vniesť doň úplne novú formu, ktorá prirodzene reaguje na všetky výzvy dneška.

V priebehu rokov sa spoločnosť Helen & Hard stretla s mnohými nedostatkami vyplývajúcimi z komerčnej výstavby bytov, a preto navrhla svoj vlastný alternatívny model spoločného bývania s názvom Gaining by Sharing (GBS), čo možno preložiť ako Prínos zo zdieľania. Je založený na škandinávskom modeli bytových družstiev, keď obyvatelia vlastnia dom spoločne, ale zámer budovania komunity sa posúva ešte ďalej, a to prostredníctvom účasti užívateľov a architektúry vhodnej na komunitný život.

Štyri prínosy pre život

Model Gaining by Sharing poukazuje na prínos v štyroch oblastiach, ak pristupujeme ku konceptu našich domovov inak: ekonomický prínos zdieľania a zmenšovania plochy (pri zachovaní všetkého pohodlia), sociálny prínos vďaka tomu, že sme súčasťou komunity, environmentálny prínos vďaka výstavbe z dreva a ekologickým riešeniam a architektonický prínos vďaka prístupu k veľkorysému spoločnému priestoru.

Vindmøllebakken bol pilotným projektom tohto inovatívneho prístupu, na ktorom sa mala životaschopnosť teoretického konceptu Helen & Hard prejaviť v praxi. V dome nájdeme 40 apartmánov, o niečo menších ako obvykle, ale plne vybavených.

Tie sú rozmiestnené okolo 500 m² spoločného priestoru, pričom všetci vlastnia rovnakú časť. Srdcom budovy sú spoločné priestory – ľahko dostupné pre každého. Niektoré priestory pozývajú na spoločenské aktivity, iné ponúkajú priestor na relax a súkromie.

Vchod vedie cez dvor do veľkorysej haly, kde rastú rastliny a bylinky, ktoré sa používajú na prípravu večere v priľahlej spoločnej kuchyni. K dispozícii je tiež jedáleň, dielne, hosťovské izby a spoločenská miestnosť. Všetko je postavené zo smrekového dreva s konopnou izoláciou, ktorá vytvára príjemnú a pokojnú atmosféru.

Amfiteáter je začiatkom otvoreného schodiska s galériou, ktorá vedie do apartmánov a ďalej do knižnice a skleníka na streche. Miestnosti sú navrhnuté tak, aby vytvárali vizuálne spojenie medzi priestormi a ľuďmi a poskytli slobodu v tom, nakoľko a kedy sa zapojiť do spoločného života.

Komunita ako prvá

Samotné byty, ktoré dodržiavajú pravidelné rozmery približne 7,5 x 7,5 m, sú čitateľné v celkovej objemovej štruktúre a dobre sa prispôsobujú malej mierke tradičných zrubových domov v okolí. Zároveň budujú obyvateľom vzťah k vlastnému bývaniu. Okrem toho si obyvatelia môžu vybrať, či budú prechádzať cez spoločné priestory, ak sa chcú zastaviť na rozhovor so susedmi, alebo to vziať skratkou z ulice, ak nemajú náladu s niekým hovoriť. Môžu si tiež vybrať, či chcú bývať v tesnej blízkosti spoločných priestorov, alebo na druhej strane dvora.

Veľmi dôležitým aspektom pri tvorbe budovy bolo zapojenie obyvateľov do fázy plánovania a rozvoja. Na začiatku boli zorganizované workshopy, na ktorých predstavili koncepciu a vyzvali na pripomienkovanie bytových jednotiek a spoločných priestorov. Predovšetkým to však bola príležitosť spoznať sa navzájom a tvorivo sa zapojiť do vytvárania svojej úlohy v budúcom spoločnom dome.

Od dokončenia domu v januári 2019 sa komunita rozrástla a prosperuje. Celkovo 69 obyvateľov, ktorí pokrývajú všetky vekové a životné situácie, spolu organizuje používanie spoločných priestorov a zariadenia. Bolo vytvorených 26 skupín zameraných na rôzne záujmy vrátane spracovania dreva, záhradkárčenia, čítania, varenia, zariaďovania, spevu, varenia piva, meditácie atď.

Existuje dokonca skupina, ktorá napomáha dobrým rozhodovacím procesom na mesačných stretnutiach. Skupiny sú miestom budovania sociálnej súdržnosti, ako aj uplatňovania ich vplyvu na životné prostredie v praxi tým, že sa spoločne zapájajú do recyklácie, opráv, výroby vegánskych potravín alebo pestovania zeleniny.

Súdržnosť komunity preverila aj dvojročná pandémia COVID-19. Koordinovanou činnosťou v rámci spoločenstva sa všetkým obyvateľom domu podarilo dobre zvládnuť toto extrémne obdobie, keď boli všetky verejné podujatia redukované.

Projekt Vindmøllebakken nadchol aj odbornú verejnosť, o čom svedčí nominácia do užšieho výberu na prestížnu cenu Mies van der Rohe, nominácia časopisu ArchDaily na Stavbu roka či cena za inováciu od Nórskeho centra dizajnu a architektúry.

Sociálni vedci sa čoraz viac zaujímajú o prínosy co-housingu. Americká Národná výskumná agentúra Cohousing Research Network zistila, že 96% opýtaných, ktorí žijú v nejakej forme co-housingu, uviedlo, že ich kvalita života sa zlepšila; 75% z nich malo pocit, že ich fyzické zdravie je lepšie ako zdravie ich rovesníkov.