Uniformite sa dรก vyhnรบลฅ dobrรฝm urbanistickรฝm konceptom
Galรฉria(8)

Uniformite sa dรก vyhnรบลฅ dobrรฝm urbanistickรฝm konceptom

Partneri sekcie:

Administratรญvne budovy sรบ prรญliลก ลกirokรฝm pojmom pre veฤพmi rรดznorodรบ ลกkรกlu stavieb od รบradov aลพ po banky. Prรกve budova ฤŒSOB od Josefa Pleskota sa stala dรดleลพitรฝm mรญฤพnikom svojim demokraticky usporiadanรฝm vnรบtornรฝm priestorom s vรฝrazne mestotvornรฝmi prvkami. Obrรกtili sme sa na autora tejto banky, aby sme na jej prรญklade sledovali posun tohto typologicky aj investorsky vฤaฤnรฉho druhu stavieb.



V akรฝch hlavnรฝch rysoch sa obecne lรญลกi dneลกnรฝ koncept administratรญvnych budov (AB) od 80. ฤi 90. rokov minulรฉho storoฤia?

Typolรณgia administratรญvnych budov sa zas tak prรญliลก nemenรญ, aj keฤย  je stรกle veฤพmi ovplyvnenรก ergonรณmiou ฤloveka. Rozstupy nรกbytku medzi sebou, zรกkladnรฉ veฤพkosti stolov, ลกรญrka uliฤiek, chodieb ostรกvajรบ dlhรฉ roky prakticky rovnakรฉ. Napriek tomu sa administratรญvne budovy premieลˆajรบ pรดsobenรญm elektronickรฝch a telekomunikaฤnรฝch mรฉdiรญ. Vnรบtornรฉ usporiadanie administratรญvnych budov nezmenili iba poฤรญtaฤe, ale moลพno viac mobilnรฉ telefรณny, ani nie tak v ich primรกrnej funkcii, ale ako prostriedok zรญskavania a spracovรกvania informรกciรญ. Ak je ฤlovek vฤaka nim odpรบtanรฝ od miesta, stรกva sa aj priestor administratรญvnych budov flexibilnejลกรญ a variantnejลกรญ. Administratรญvny priestor zรญskava stรกle viac spoloฤenskรบ dimenziu, a nie nรกhodou sa hovorรญ o kaviarenskom type prostredia.

ฤŒo je podstatnรฉ pri tvorbe AB?

Dรดleลพitรก je modulรกcia, ktorรก vychรกdza z ฤพudskรฉho rozmeru a zo spoloฤenskej dimenzie, ale dnes sa modulovรก osnova nutne tรฝka aj รกut, ktorรฉ musia obsiahnuลฅ, aby sa dokรกzali racionรกlne zmestiลฅ s ฤพuฤmi do jednej budovy. A samozrejme je nutnรก ekonomika. Tieto tri aspekty, ฤพudskรฝ rozmer (vrรกtane spoloฤenskรฉho rozmeru), technika a ekonomika sรบ faktory, ktorรฉ ovplyvลˆujรบ rozmer priestorovej jednotky s rozumnou deliteฤพnosลฅou.

A kde je tรก miera rozumnosti?

Naprรญklad v prรญpade ฤŒSOB sme dospeli po dlhom ฤase k pravidelnรฉmu rastru 8, 1 x 8, 1 m, ktorรฝ je deliteฤพnรฝ na 3 x 2, 7. Osovรก ลกรญrka jednรฉho eventuรกlneho modulovรฉho prvku, ktorรฉmu by sa dalo povedaลฅ miestnosลฅ, je 2, 70 m. Niektorรญ tvrdia, ลพe rozumnรก miera je skรดr 9 x 9 m, v takom prรญpade je rozmer jednotkyย  3 m, niekto sa ale priklรกลˆa aj k tomu, ลพe staฤรญ 7, 5 m alebo 7, 8 m, ale my sme dospeli k 8, 1 m. Ako nรกhle sa ide cez 9 m, zhorลกuje sa dosลฅ vรฝrazne ekonomickรก zloลพka. Znamenรก to totiลพ hrubลกie, a teda aj drahลกie stropnรฉ konลกtrukcie. Je ale potrebnรฉ individuรกlne a vลพdy veฤพmi starostlivo uvรกลพiลฅ a vybraลฅ podฤพa veฤพkosti miesta a podฤพa typu kancelรกrskej budovy jej vhodnรฝ modul.

Do akej miery je dรดleลพitรฉ neprekroฤiลฅ rozpoฤet stavby? Respektรญve do akej miery je pre architekta zvรคzujรบci rozpoฤet?

V prรญpade ฤŒSOB bol rozpoฤet stanovenรฝ hneฤ na zรกklade ลกtรบdie a nemohol sa prekroฤiลฅ. Riziko niesol v tomto prรญpade developer Skanska, ale my sme zodpovednosti rozhodne zbavenรญ neboli. Skanska mala pochopiteฤพnรฝ zรกujem veฤพmi ลกetriลฅ a ฤŒSOB mala naopak mechanizmy, ako zรญskavaลฅ parametre, ktorรฉ si zadala.

Stavba mala rozpoฤet necelรฉ dve miliardy a nakoniec bol prekroฤenรฝ asi o 200 miliรณnov, ale to bolo investรญciami navyลกe. My sme sa uลพ v architektonickom koncepte rozhodli, ลพe k tomu, ฤo banka chce, musรญme zรญskaลฅ urฤitรฉ objemy, ale nepotrebujeme uplatลˆovaลฅ obzvlรกลกลฅ drahรฉ materiรกly. To nie ani tak preto, ลพe by na to banka nemala, ale podobne, ako zrelรฝ ฤlovek usรบdila, ลพe nepotrebuje prvoplรกnovo deklarovaลฅ bohatstvo.

Ako ste v prรญpade ฤŒSOB pracoval so svetlom, keฤ tam neexistuje pevnรก vรคzba pracovnรญk โ€“ miesto?

On mรก svoje miesto pridelenรฉ. Na svojom stole musรญ maลฅ normovรฉ hodnoty, ktorรฉ sรบ striktne danรฉ naลกimi hygienickรฝmi predpismi. Ale usilovali sme sa o to, aby budova bola celkovo svetlรก. Akonรกhle chcete, aby budova bola vลกade svetlรก, tak po jej obvode sรบ miesta prรญliลก presvetlenรฉ. Tรกto disproporcia sa musรญ vyvรกลพiลฅ umelรฝm svetlom a tieลพ vhodnรฝm zatienenรญm.ย  V niektorej ฤasti miestnosti mรกte pocit tmy, pretoลพe priestor pri okne je presvetlenรฝ. A tento rozdiel vnรญmate ako veฤพkรฝ kontrast, ktorรฝย  spรดsobuje to, ลพe sprรกvne osvetlenรฉ miesto vnรญmate ako tmavรฉ. Vyvaลพovanie kontrastov je jedna z dรดleลพitรฝch vecรญ. Rรกd hovorรญm o harmonizovanรญ, vyvaลพovanรญ prostredia. Zvoliลฅ sprรกvne umelรฉ osvetlenie, aby ste vรดbec nevnรญmal jeho pรดsobenie, bolo veฤพkรฝm problรฉmom. Je v tom urฤitรฝ primรกt, ลพe sme zvolili vรคฤลกinovรฉ osvetlenie pomocou stojacรญch lรกmp a 90 percent svietenia cez biely strop.

Je AB kompromisom medzi poลพiadavkami manaลพmentu investora (ฤi uลพรญvateฤพa, ak nie je totoลพnรฝ s investorom) a zamestnancov na niลพลกiu funkฤnรบย  hierarchiu alebo plnรญ zadanie investora, bez toho aby zohฤพadลˆovala vลกetkรฝch, ktorรญ budรบ budovu vyuลพรญvaลฅ?

Vลพdy ide o urฤitรฝ kompromis. Kompromis nepovaลพujem za รบstupok, ale za bezchybnรฝ inลกtitรบt dohovoru medzi ฤพuฤmi. Vรดbec som nezaznamenal, ลพe by sa klient usiloval o znรญลพenie kvality alebo o neposkytnutie toho, ฤo komu patrรญ na niลพลกej รบrovni. Vlastne nemรกm ลพiadnu zรกsadne zlรบ skรบsenosลฅ. Nemรดลพem potvrdiลฅ novinรกrske ฤlรกnky, ktorรฉ hovoria, ลพe plรกnovanie administratรญvneho priestoru je namierenรฉ proti zamestnancom a vลกetko je zameranรฉ v prospech manaลพรฉrov. Niekto to mรดลพe tak pociลฅovaลฅ, ale cez moju etickรบ lรญniu sa to zatiaฤพ nikdy nedostalo.ย 

Existuje nejakรก neprekonateฤพnรก kolรญzia, aj v prรญpade ideรกlne harmonickรฝch vzลฅahov zadรกvateฤพ โ€“ autor, medzi poลพadovanรฝm vรฝrazom, ktorรฝ architekt povaลพuje pre konkrรฉtnu stavbu za โ€žnutnรฝโ€œ, a zadรกvacรญmi podmienkami?

Ani o takejto kolรญzii naozajย  niฤ neviem, nehฤพadiac na to, ลพe v prรญpade administratรญvnej budovy je urฤitรก nutnosลฅ vรฝrazu dosลฅ nadnesenรฝm pojmom. Nutnosลฅ pouลพitia technickรฝch fasรกdnych prvkov, to รกnoโ€ฆ Ide o tieniace systรฉmy, kvalitnรฉ sklรก a podobne. O tรฝchto veciach sa vลพdy vedรบ dohady.

Do akej miery bรฝva koneฤnรฝ produkt โ€“ AB โ€“ vรฝsledkom kompromisu medzi autorom a investorom? A kde je hranica, za ktorou by uลพ autor nemal ustupovaลฅ v prรญpade neakceptovateฤพnรฝch poลพiadaviek investora?

Dielo by malo byลฅ vรฝsledkom kompromisu, a ฤiลพe aj spoluprรกce. Preto takรบ vรกhu prikladรกm poลพiadavkรกm a premyslenรฉmu zadaniu investora. Keฤ mi poviete, ฤo chcete, ja prรญdem na to, ako to mรกm urobiลฅ. V takejto situรกcii ลพiadna hranica neexistuje. Na hranici mรดลพeme naraziลฅ iba v prรญpade, ลพe investor poลพaduje nieฤo neetickรฉho. Akonรกhle by chcel, aby budova ลกkodila nadmieru inรฝm, uberala prรญliลก svetla, obmedzovala prevetrรกvanie a podobne, uลพ by tรบ hranicu ฤlovek nemal prekraฤovaลฅ. Keฤ by chcel niekto porรบbaลฅ les kvรดli novostavbe administratรญvnej budovy, tak by som takรบ zรกkazku neprijal.

Ak je navrhovanรฝ pre urฤitรบ รบzemnรบ enklรกvu celรฝ sรบbor AB, ak sa moลพno najlepลกie vyhnรบลฅ uniformite?

Uniformite sa ฤlovek ลฅaลพko vyhรฝba tvarovรฝmi kreรกciami. Uniformnรฉmu pรดsobeniu sa moลพno vyhnรบลฅ jedine dobrรฝm urbanistickรฝm konceptom a veฤพkรฝm podielom prรญrodnรฝch prvkov. Keฤ je urbanistickรฝ koncept v poriadku, mรดลพe odpadnรบลฅ individualistickรฉ alebo extravagantnรฉ poลˆatie jednotlivรฝch domov. O dobe klasicizmu alebo o architektรบre 19. storoฤia mรดลพeme pokojne hovoriลฅ ako o uniformnรฝch ลกtรฝloch. A napriek tomu ich tak nevnรญmame, aj keฤ vlastne nevieme preฤo. Mojou jedinou odpoveฤou je, ลพe je v poriadku โ€žpodlahaโ€œ mesta, to znamenรก vzลฅahy v pรดdorysoch a ich vyhotovenie do priestoru, sprรกvny podiel zelene, kompaktnรฉ parky, sprรกvny vyznenie prรญrodnรฝch prvkov ako sรบ rieka, les, kopce, morfolรณgia, topografia. Tieto prvky dokรกลพe modernรฝ urbanizmus veฤพmi niฤiลฅ. ลฝiadna doba nikdy nepremiestลˆovala takรฉ mnoลพstvo zeminy a nepreskupovala toฤพko materiรกlu ako tรก naลกa. Je lepลกie, ak sa s terรฉnom prรญliลก veฤพa nehรฝbe. Keฤ vytvรกrame umelรฉ kopce a doliny, tak strรกcame pevnรบ pรดdu pod nohami.

Akรฉ boli ลกpecifikรกย  ฤŒSOB vo vzลฅahu k ลกirลกiemu prostrediu?

Rozhodli sme sa postaviลฅ ju nad stanicou metra. Informรกcie o tom, ลพe sme zniฤili lรบku, boli veฤพmi zavรกdzajรบce, pretoลพe iลกlo o vyลฅaลพenรบ hluลกinu z hฤบbenia metra, a keby ฤพudia videli, ฤo vลกetko tรกto navรกลพka obsahovala, tak by stratili ilรบzie o nejakej lรบke. Prรกve z tohto dรดvodu zbiera ฤŒSOB body v ekologickรฝch hodnoteniach, pretoลพe sme stavali na predtรฝm stavbou zneฤistenom mieste. Nadviazali sme aj na dรกvne osรญdlenie, ako ukรกzal archeologickรฝ prieskum.ย  Budovu sme koncipovali ako mohutnรฝ nรญzky monoblok nadvรคzujรบci na podobnรฉ objemy valiace sa Radlickรฝm รบdolรญm od Waltrovky aลพ po toto miesto. ฤŽalej smerom k Smรญchovu uลพ ale pokraฤovaลฅ nemรดลพu, duch miesta sa tu menรญ. Nรญzka stavba so zelenou strechou mรดลพe do okolitej prรญrody dokonale vrรกsลฅ.

V akรฝch hlavnรฝch charakteristikรกch sa lรญลกi AB od inรฝch typologicky prรญbuznรฝch budov (naprรญklad ลกkรดl, nemocnรญc atฤ.)?

Ak nerรกtam radnice alebo ministerstvรก, tak hlavnรฝ rozdiel je v tom, ลพe sa administratรญvne budovy nezaobstarรกvajรบ z verejnรฝch prostriedkov. A moลพno to povedaลฅ aj obrรกtene โ€“ ลกkoly a nemocnice sa budujรบ hlavne z verejnรฝch prostriedkov. Tento rozdiel sa potom premieta aj do ich celkom odliลกnรฉho spรดsobu vyuลพรญvania.

ฤŒo je pre vรกs najvรคฤลกรญm kameลˆom รบrazu medzi stavbami typologicky podobnรฝmi administratรญvnym budovรกm?

Hrรดzu mi nahรกลˆa, keฤ sa povie komerฤnรก alebo komerฤnรฉ administratรญvne centrum. To je prรญklad ฤudnรฉho zmonolitลˆovania funkciรญ, ktorรฉ mi celkom nesedia. Viem, ลพe sa uลพ trochu postรบpilo ฤalej, ลพe sa uลพ predsa len darรญ opรบลกลฅaลฅ tie vypoฤรญtavรฉย  kapitalistickรฉ maniere: jedna kancelรกria vedฤพa druhej, ale stรกle ma to desรญ.

Moลพno odovzdรกvaลฅ ลกtudentom nejakรฉ obecnรฉ typologickรฉ postupy?

Je veฤพa vecรญ, ktorรฉ sa menia mรกlo a o ktorรฝch je potrebnรฉ vedieลฅ. Naprรญklad urฤitรฉ ergonometrickรฉ danosti, z ktorรฝch vyplรฝva celรฝ rad priestorovรฝch dimenziรญ. Samozrejme odovzdรกvaลฅ sa dajรบ aj skรบsenosti z techniky prostredia. Dรก sa ale tieลพ odovzdรกvaลฅ aj presvedฤenie, ลพe stavby sa majรบ v krajine aj v mestรกch sprรกvaลฅ ohฤพaduplne a zbytoฤne neodcudzovaลฅ z verejnรฉho priestoru, ฤo odcudzenรฉ byลฅ nemusรญ.

Michal Janata
Foto: Jan Malรฝ a Tomรกลก Souฤek
ย