Unikátne domy od Ensamble studio

Stavba z betónu, skla a vody ho v žiadnom prípade nevystihuje. Casa Hemeroscopium je príbytkom, je miestom a je aj exponátom. Stelesňuje provokáciu chápania obytného priestoru. Iný fascinujúci objekt leží na útese na severe Španielska. Nenápadný kus kameňa je prístreškom pre jednotlivca a jeho rozjímanie.

Len 18 km od Madridu architekt Antón García-Abril zhmotnil svoju víziu v objekte Hemeroscopium vytvoriť jedinečné miesto, viac ako len dom. Vo výsledku mala byť neobyčajná konštrukčno-priestorová osnova oslobodená od tradičných stavebných prostriedkov, postupov a predstáv. Aby architekt umocnil vnímanie priestorových vzťahov obytnej skulptúry, zvolil ako základné stavebné jednotky veľkorozmerové nosníky infraštruktúrnych stavieb. Expresívne podpory zo železobetónu a ocele cielene vytvárajú surreálnu hru mierky týchto elementov voči človeku v jeho obytnom útočisku.

Zdanlivo nestabilné aranžmán

Gigantické prefabrikované prvky na objekte Hemeroscopium strhnú na seba pozornosť ako prvé. Šesť veľkých nosníkov sa vinie formou špirály cez tri nadzemné podlažia. Vzniknutý centrický priestor prepichuje siedmy, vykonzolovaný až do koruny stromov. Stúpajúci priebeh konštrukcie od najťažších väzníkov po najľahšie zdanlivo vzdoruje gravitácii. Sústava vrcholí v podobe 20-tonovového žulového kameňa. Slúžiac ako protiváha fyzicky, ale aj ako symbol završujúci stavbu.

Od poézie k faktom

Z funkčného hľadiska ide o dvojdom. Staršia generácia obýva menšie introvertné priestory zapustené do terénu s východom do záhrady s vlastným bazénom. Nadzemná špirála je prechodným príbytkom architekta a investora v jednej osobe. Všetky miestnosti domu sa sústreďujú okolo centrálneho patia, ktoré geometriou konštrukčného systému prirodzene vzniklo. Obytné priestory domu patio vymedzujú a rovnako svojou transparentnosťou sprostredkovávajú kontakt s okolitou prírodou. Prízemie je z dvoch strán chránené domom a zvyšné dve ostávajú voľne otvorené s horizontálnou optickou bariérou v podobe ďalšieho bazénu. Doplnené vonkajším sedením a stolovaním sa stáva priestor patia príjemným miestom oddychu. Od horúceho španielskeho slnka je chránené strechou druhého nadzemného podlažia.

Casa Hemeroscopium /2005 – 2008/
Priame použitie elementov konštrukcie zdôrazňuje ich primárne nosnú podstatu. V Ensamble studio sa takto pokúsili poukázať aj na skulpturálnu kvalitu týchto vlastne konvenčných prvkov. Silný účinok stavby pochádza zo spoluprítomnosti surovej energie betónových a oceľových väzníkov a ich delikátneho vybalansovania. Stav rovnováhy premieňa tiaž na ľahkosť a objekt opticky odhmotňuje. Takémuto dojmu napomáhajú aj presklenia cez celú výšku jednotlivých podlaží. Masívna špirála sa tak vznáša vzduchom a ponúka otvorenosť a priezory pre panoramatické výhľady na vzdialené horizonty. Voči veľkorozmerným stavebným prvkom je obytná časť domu prekvapivo neveľká. Prízemie s dennou zónou je zostavené z otvorených vzdušných izieb. Jediný uzavretý blok tvorí hygiena a šatník. Rozlohou minimálne druhé podlažie obsahuje spálňu s voľne stojacou vaňou a veľké hygienické zázemie. Sprístupnená je odtiaľto aj rozsiahla strecha nad denným obývacím krídlom. Bonbónikom horného podlažia je U-nosník, ktorý, naplnený vodou, slúži ako plavecká dráha.

Miesto: Las Rozas, Madrid, Španielsko
Foto: Ensamble studio

Ako každý dom, aj Hemeroscopium má svoje nedostatky. Od chýbajúceho vzťahu k svahovitému terénu, na ktorý dom nereaguje, cez nejasné okolnosti stavebného povolenia. Napriek možným výhradám je dom sám o sebe zážitkom. Hemeroscopium z gréckeho prekladu znamená miesto, kam zapadá slnko. Efemérne a premenné, no predsa skutočné. Ako táto stavba.

Konštrukcia za týždeň, model objektu
Konštrukčná sústava domu Hemeroscopium pozostáva z piatich železobetónových a troch oceľových nosníkov. Celý jeden rok trvalo tímu okolo Antóna Garcíu-Abrila vypočítať sily, zaťaženie a výstuž pre jej správne fungovanie. Vďaka celkovej prefabrikácii a detailne pripravenej koordinácii sa ju podarilo vystavať za jediný týždeň.
Foto: Ensamble studio

La Trufa /2006 – 2010/

Obklopený prírodou a výhľadom na Atlantický oceán splýva so svojím okolím, rešpektuje topografiu. Ťažiskom projektu „La Trufa“— čiže hľuzovky, je proces, ktorým sa táto zvláštna architektonizovaná bunka zrodila. Architekt Abril opäť experimentuje a vzniká niečo výnimočné.

Prírodné zákonitosti a zákony výstavby

Stavba sa začala výkopom jamy a vyhĺbená zemina sa nahromadila po obvode, čím vytýčila steny základného korpusu. Budúci vnútorný priestor – prázdno, bol ako pozitív následne vytvorený naukladanými balíkmi sena. Najdôležitejšia fáza bola inšpirovaná geologickým procesom mineralizácie horniny. Do medzery medzi nahromadenou zemou a senovými balíkmi sa v troch vrstvách injektoval betón bez výstuže a debnenia. Po jeho stvrdnutí sa zrodila vonkajšia forma. Táto sa naplno vyjavila po odkopaní zemného korpusu. Zem prepožičala betónu tvar, textúru, farbu, vôňu,… Nasledovali architektonické intervencie do amorfnej plastiky. Pomocou ťažkých strojov z kameňolomu sa z vyrobeného betónového balvanu odpílili otvory pre okno, dvere a komín. Zostávalo už len odstrániť 50 m³ sena.

Abrilovou základnou tézou bolo, tak, ako je to v prírode, zapojiť do spoluvytvárania architektúry geologické procesy, ale aj faunu a flóru. V tomto prípade reprezentuje nerastnú zložku betón, flóru slama a faunu teľa menom Paulina. Vnútorný priestor nastával vďaka jej postupnému spásaniu sena. Okrem zdroja poživne jej „La Trufa“ poskytla zároveň prístrešie, ktoré opúšťala už ako dospelá krava s úctyhodnými 300 kilami. V istom slova zmysle má stratégia vytvárania vnútorného priestoru vzdialenú príbuznosť s poľnou kaplnkou brata Klausa v nemeckom Wachendorfe od Petra Zumthora.

Zo zeme vykopaná hľuzovka, ktorú nezožralo divé prasa ale teľa, je inšpiratívnym ironicko-vážnym pokusom o interpretáciu činnosti živej prírody a človeka. Poetický výsledok pozostáva z neobyčajných tvarov, materiality, textúry, farby, atmosféry, ale aj radikálne neortodoxnej „technológie“ výstavby.

Bunka s výhľadom
Expresívnemu jaskynnému bunkru chýba akýkoľvek tradičný charakter mierky. Záchytným bodom sú jednotlivé balíky sena vytvárajúce reliéf vnútorných stien. Pre obytný komfort bol surový prístrešok vybavený iba základným zariadením – posteľ, sedenie, hygienická sanita a krb. Ako motív poslúžil Le Corbusierov vlastný minimalistický prázdninový dom „Le Cabanon“ vo Francúzsku. V skutočnosti tou najdôležitejšou výbavou objektu je výhľad na nekonečný horizont a premennú vonkajšiu atmosféru.

Miesto: Costa da Morte, Španielsko
Foto a dokumentácia: Ensamble studio

Balancing act na Bienále
V roku 2010 oslovila Ensamble studio Kazuyo Sejima, kurátorka vtedajšieho Bienále architektúry v Benátkach. Možnosť prezentovať sa vo vstupnej časti corderie areálu Arsenale je prestížnou úlohou. Vystavené dielo „Balancing act“ pozostáva z kompozície dvoch rozsiahlych nosníkov, jednej struny a jedného kameňa. Hra balansu a mierky je Abrilovou obľúbenou tematikou a odkazuje na viacero projektov tejto kancelárie, Hemeroscopium nevynímajúc.

Foto: Ensamble studio

Ensamble studio
Štúdio založil v roku 2000 španielsky architekt Antón García-Abril v Madride. Dnes člen Royal Institute of British Architects získaval skúsenosti u Alberta Campo Baezu či Santiaga Calatravu. V roku 2003 prichádza do ateliéru Débora Mesa Molina, ktorá sa o 7 rokov neskôr stáva vedúcim partnerom firmy. Dvojica momentálne pracuje v americkom Brooklyne, odkiaľ riadia ateliér na diaľku. Obaja sa venujú vedeckému výskumu a vyučujú na viacerých univerzitách v Massachusetts, Madride, na Harvarde či Cornell. Realizovali v Španielsku, Taliansku, Číne, Mexiku aj Rakúsku a ich architektúra bola viackrát ocenená. Ich madridské štúdio leží v tesnej blízkosti domu Hemeroscopium.
Foto: Ensamble studio

Beáta Paňáková

Foto: Ensamble studio

Článok bol uverejnený v časopise ASB.