Úplne nahé bistro

V rohovej budove z 19. storočia, ktorá stojí na brehu rieky v Ľubľane, sa nachádzal zabudnutý priestor. Na vyvýšenom prízemí kedysi sídlilo mäsiarstvo, vinársky veľkoobchod a rôzne spoločnosti. Nedávno sa dočkal znovuzrodenia. Investor oslovil s požiadavkou premeny prázdneho priestoru na novú funkciu architektov zo štúdia dekleva gregorič architects.

Namiesto požiadaviek ich čakalo bohaté menu

Architektov priestor upútal už od prvého momentu, podobne aj prístup investora. „Namiesto nudného zoznamu technických požiadaviek sme dostali priamo od šéfkuchára celé menu, ktoré sa malo podávať v budúcom bistre. Tento úžasný úvod nám pomohol pochopiť identitu jedla, dôležitosť jeho prípravy a zložitosť rituálu konzumácie.

Počas diskusie o použitých potravinách a zložkách od vajec až po šakšuku sme koncipovali projekt – vo vzťahu k menu šéfkuchára. Jedlo neklamalo, neskrývalo svoje zložky, naopak, skôr ich otvorene ukazovalo, a tak sme sa rozhodli podobný princíp použiť aj pri rekonštrukcii priestoru. Zničili sme desiatky rokov pribúdajúce omietky a nánosy prekrývajúce realitu a odokryli sme históriu priestoru,“ opisujú architekti inšpirujúcu skúsenosť a svoje uvažovanie.

Murivo, oceľ, mramor a nepravidelnosti

Obnažené priestory ukazujú zmiešanú konštrukciu z murovaných tehlových a kamenných prvkov. Odhalili klenby typické pre priestory v mestských domoch 19. storočia. Osvetlenie riešené prostredníctvom jednoduchých žiaroviek pripevnených na medené vedenie umocňuje atmosféru.

Špecialitou interiéru sú biele mramorové stoly navrhnuté na mieru vo forme dosky položenej na rám z čiernych oceľových tyčí. Nesú odkaz na tradičný francúzsky „bistro stôl“. Oceľ a tenké čierne štruktúry, terakotové misy s ovocím, taniere namiesto políc, nepravidelnosti otvorov v stenách definujú originálny priestor.

Skúsenosť pre všetky zmysly

Tvorcovia projektu naschvál umožnili návštevníkom „nahého“ bistra hmatovú skúsenosť – možnosť dotknúť sa rôznych povrchov, nielen moderných, ale aj obnaženej histórie. Zároveň tým chceli navnadiť návštevníkov bistra, aby si vážili starostlivo pripravené jedlo a vychutnali ho v jeho prirodzenom pôvabe, čerstvosti a chutiach.

Nebolo by čudné, keby ste pri posedení v tomto bistre vnímali štruktúru jedál, ale aj „chuť“ premeneného priestoru. Je to prostredie, v ktorom sa zmysly spájajú a vyčarujú celistvý zážitok.

Sabína Zavarská
Foto: Flavio Coddou