Aká bude budúcnosť Devínskej Kobyly?

Devínska Kobyla je horský masív na juhozápadnom okraji Bratislavy. Je prírodnou dominantou na sútoku Moravy a Dunaja.

Z jej vrcholu je výhľad na mesto, do Rakúska a Maďarska a v prípade dobrej viditeľnosti až do Česka. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, zároveň patrí do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000 a je mimoriadne obľúbeným výletným cieľom (nielen) Bratislavčanov.

Pozoruhodné miesto s bohatou históriou

Devínska Kobyla je pozoruhodné miesto z mnohých dôvodov. Jej geografická poloha na najjužnejšom výbežku Malých Karpát z nej robí strategické prírodné i geopolitické rozhranie. Na jednej strane sa tu stretávajú biotopy dvoch odlišných oblastí – panónskej a západokarpatskej, na strane druhej bola v minulosti opakovane rozhraním aj odlišných politických celkov.

Ak v prvom prípade zo stretu vyťažila výnimočnú biodiverzitu a mimoriadne botanické, zoologické, geologické a paleontologické hodnoty, v prípade druhom jej zostalo hmotné dedičstvo v podobe rôznorodých vojenských obranných stavieb. Hrad Devín, ako historicky a turisticky významnú pamiatku, spomínať netreba. Vrchol Devínskej Kobyly však skrýva aj ďalšiu vojenskú štruktúru – z dôb železnej opony.

V osemdesiatych rokoch tu socialistická armáda vybudovala raketovú základňu ako súčasť obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Socialistický režim trpel presvedčením o nepriateľských úmysloch “imperialistického” západu a napriek pretrvávajúcemu mieru mal neustálu potrebu demonštrovať svoju vojenskú silu. Na tieto účely boli budované  “mierové” palposty na exponovaných miestach.

Armáda fungovala na raketovej základni až takmer do prelomu tisícročí. Keď v roku 1997 definitívne odišla, velenie prebrala príroda. Dnes je celý areál voľne prístupnou rekreačnou oblasťou. Pri prechádzke tu nájdeme len spustnuté betónové torzá vojenských objektov, zdanlivo náhodne roztrúsené v zeleni.

Príroda si ich pomaly uzurpuje a prekrýva závojom vegetácie, podobne ako čas kradne a prekrýva závojom zabudnutia naše spomienky na temné obdobie s nimi späté. S existenciou železnej opony je spojené množstvo tragických príbehov ľudí, ktorí v túžbe po slobode riskovali život.

Dodnes táto temná stránka histórie nemá na Slovensku dostatočnú muzeálnu prezentáciu, ktorá by miznúce spomienky živo uchovala aj pre budúce generácie. Robustné stavebné štruktúry v chránenom prírodnom území predstavujú značnú ekologickú záťaž, no zároveň majú jedinečný potenciál a poskytujú nám vzácnu príležitosť na prácu s minulosťou a budúcnosťou súčasne. 

Nová rozhľadňa “Modlivka” na Devínskej Kobyle

Prvou lastovičkou zmeny bolo rozhodnutie bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves postaviť na vrchole rozhľadňu. Mala nahradiť malú provizornú vojenskú pozorovateľňu postavenú z raketového plášťa. Zadania sa chytili architekti z ateliéru Šebo Lichý a vypracovali moderný futuristický návrh kovovej rozhľadne. Pracovali s konceptom dynamickej rotácie troch vyhliadkových plošín, z ktorých sa otvárajú nerušené výhľady na celú panorámu trojmedzia  Slovensko – Rakúsko – Maďarsko.

Rozhľadňa svojou architektonickou symbolikou reprezentuje prelínanie troch rôznych kultúr strednej Európy. Po náročnom procese prípravy a viacnásobnom posúvaní termínov dokončenia sa Bratislava nakoniec svojej novej rozhľadne vlani úspešne dočkala. Uprostred raketovej základne rozkvitla biela technokráska. Ľahká svetlá konštrukcia necháva vyniknúť špirálovitej siluete na pozadí korún okolitých stromov a zároveň ju robí neviditeľnou z diaľkových výhľadov na masív Devínskej Kobyly.

Rozhľadňa sa v okamihu stala mimoriadne obľúbenou výletnou atrakciou pre obyvateľov mesta. O jej popularite svedčí aj fakt, že sa dostala do urbánneho slovníka Bratislavčanov ako “Modlivka” – čo reflektuje jej špecifický tvar a zároveň vytvára spojenie s miestnou faunou, pre ktorú je modlivka typická.  Úspech rozhľadne akceleroval úvahy o tom, ako ďalej so zvyškom areálu.

Celý areál leží v chránenej krajinnej oblasti s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami bohatými na výskyt ohrozených, vzácnych či zákonom chránených druhov. Zároveň majú objekty a pozemky v ňom množstvo vlastníkov s rôznymi, potenciálne aj protichodnými, záujmami. Je preto dôležité, aby si mesto Bratislava v krátkej dobe premyslelo a vypracovalo pre celú oblasť plán rozvoja a regulácie, ktorý umožní zmysluplne a udržateľne využiť potenciál územia v súlade so spoločenskými, ekologickými i súkromnými záujmami. 

Príležitosť pre mladých architektov

Zámeru by mala napomôcť aj pripravovaná študentská ideová súťaž, ktorú organizujú autori novej rozhľadne, architekti z ateliéru Šebo Lichý. Prebiehať bude v termíne od 1.6. – 29.10 2021 a úlohou študentov bude navrhnúť program využitia areálu.

Budú musieť hľadať odpovede na viaceré zložité otázky. Ako aktivizovať a pritom chrániť územie? Ako prezentovať historické a ekologické témy v kombinácii fyzických artefaktov a virtuálneho zážitku? Ako synchronizovať dostupnosť a odľahlosť miesta a jeho nových funkcií? Akými nástrojmi podporiť záchranu územia a jeho nedávnu vojensko-politickú archeológiu? Ako spriateliť antagonistické záujmy prírody, pamätníka, výskumného kampusu a turizmu?

Výsledné návrhy by mali byť katalógom inšpirácií pre majiteľov nehnuteľností pri hľadaní programu a spôsobu ich využitia, zároveň by mali slúžiť ako inšpirácia pre mestskú časť na prípadné investície do infraštruktúry a napokon aj pre magistrát pri definovaní novej regulácie. 

Na záver treba spomenúť, že aj laická verejnosť bude mať príležitosť dozvedieť sa o problematike viac. Či už sa zúčastní na niektorej z plánovaných komentovaných prehliadok, alebo sa do témy raketovej základne na Devínskej Kobyle začíta v krátkej sérii pripravovaných článkov, ktoré budú vychádzať na sociálnych sieťach ateliéru Šebo Lichý.

Všetky informácie o súťaži nájdete na webovej stránke www.raketovazakladna.sk