Ako by mali vyzerať stavebný zákon a územné plánovanie 2.0

V blízkej budúcnosti by sa mal stavebný zákon rozdeliť na dva samostatné. Pripravuje ich už niekoľko vlád. Čo by mali nové zákony priniesť a čo zlepšiť?

„Stavebný zákon existuje od roku 1976, bol veľakrát novelizovaný, čím nedá sa udržať jeho konzistentnosť. Od jeho vzniku sa zásadne zmenili spoločenské a ekonomické pomery, na čo novely reagovali len čiastočne. Zmenili sa kompetencie samospráv a štátnej správy. Je veľa tém, ktoré sa nedarí zákonu riešiť, napríklad urýchlenie konaní. Tu sa žiada zásadná zmena, ktorú sa dlho nedarí prijať,“ vyhlásil vo štvrtok na Reality Summite Juraj Šujan, architekt a poradca primátora Bratislavy.

Stavebný zákon mal v čase svojho vzniku zmysel. Bol nastavený na iné spoločenské podmienky a pre vtedajšie tempo života postačoval. V prvom územnom konaní sa objekt umiestňuje a až v druhom konaní s podrobnejšou projektovou dokumentáciou sa posudzuje stavba samotná. Medzičasom pribudlo environmentálne posudzovanie. Tri konania sa zaoberajú príbuznou témou, len z iného pohľadu.

Podľa Juraja Dušku, člena predstavenstva VI Group, je dnes najproblematickejšia najmä zdĺhavosť povoľovacích procesov. „Zákon je definovaný veľmi komplikovane. Ak má projekt viac ako 1 000 m2 alebo viac ako 99 parkovacích miest, musíte pristúpiť najskôr k hodnoteniu EIA, územnému konaniu a potom sa žiada o stavebné povolenie. To sú tri samostatné konania a zdĺhavý proces.“

Rýchlo to však nepôjde. Podľa Branislava Kaliského, poradcu Ministerstva životného prostredia SR, dobiehajú 20 rokov zanedbaného územného plánu a to vplýva aj na stavebný zákon. Chýbajú podklady, prechodné obdobie je náročné spracovať. Po novom sa riešia aj zosuvy pôdy.

Mesto verzus mestské časti

„Čo sa týka schopnosti hlavného mesta územne plánovať, je potrebná legislatívna úprava. Čistý spočítaný legislatívny čas je zhruba 7 mesiacov, ale kým prebehnú všetky procesy, tak sa čas zdvojnásobí, častokrát aj strojnásobí. Okolité štáty majú samostatný zákon o územnom pláne v hlavnom meste. V menších mestách funguje rozdielny systém. Do úvahy tak prichádza myšlienka zrušenia jednotlivých mestských častí. Mesto by tak územne plánovalo a mestské časti by robili územné plány zón v súčinnosti s mestom,“ podotkol Ján Majerský, viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov. 

Podľa architekta Šujana však mestské časti majú svoje miesto v urbanisticko-politickej štruktúre. Kompetencie mestskej časti pokrývajú iné náležitosti, ako pokrýva svojimi kompetenciami mesto. Jednotnosť plánovania tak zaistí kompaktné mesto.

Diskutujúci hodnotia digitalizáciu dokumentácie ako prospešnú. Elektronická forma je prepracovanejšia ako tlačená. Ak však niečo chýba v elektronickej verzii, automaticky sa zamietne a stiahne. Následne je potrebné podávať žiadosť nanovo. Pri zložitejších projektoch je niekedy nutné priložiť doplňujúce informácie, a preto sa odporúča dodať ich v tlačenej forme. Často to však podávatelia ignorujú. 

Ako veľká téma sa ukazuje aj otázka, do akej miery by mal štát kontrolovať splnenie jednotlivých požiadaviek na výstavbu (hasiči, svetlotechnika) a do akej miery by mal nechať inžiniersku činnosť na projektanta (vrátane postihov). 

Na kvalitu územného plánovania sa kladie veľký dôraz. Ak je územný plán kvalitný, stavebný úrad môže návrh na základe kvality stavebných podkladov posúdiť rýchlejšie. V tomto momente však celá profesionálna obec očakáva predstavenie novej legislatívny a dúfa, že prinesie pozitívne zmeny do praxe mesta, stavebníkov aj občanov.