shutterstock 1793399950

Ako sa rodil urbanistickรฝ koncept barcelonskรฝch superblokov?

Partneri sekcie:

Barcelona - jedno z najvรคฤลกรญch a najnavลกtevovanejลกรญch miest ล panielska ฤi Eurรณpy.ย  Po sฤรญtanรญ obyvateฤพstva v roku 2014 sa uvรกdza, ลพe metropolu Katalรกnska obรฝva 1,63 miliรณna obyvateฤพov, ktorรญ ลพijรบ na ploche o rozlohe pribliลพne 101,9 km2.

Kvรดli tomu je Barcelona ajย  jednรฝm z najhustejลกรญch a veฤพmi kompaktnรฝch miest. Negatรญvnym javom je vลกak to, ลพe sa miestne ulice preorientovali na automobilovรบ dopravu, ฤรญm odsunuli na vedฤพajลกiu koฤพaj detskรฉ hry na uliciach, susedskรฉ stretnutia, odpoฤinok, kultรบru alebo zeleลˆ.

Politika superblokov

Reakciou na negatรญvne dopady rozvoja automobilovej dopravy bol Plรกn mobility (The Mobility Plan for Vila de Grร cia) z roku 2003. V postate iลกlo o politiku, ktorรก mala zaviesลฅ superbloky. Rozฤlenili sa nosnรฉ ulice na tie, ktorรฉ viedli dopravu, priฤom tie ostatnรฉ dostali novรฝ รบฤel. รšrady na nich umiestnili prekรกลพky, ktorรฉ mali oslobodiลฅ ulice od osobnรฝch automobilov.

Mottom celej akcie bolo: 175 รกut = dva autobusy = jedna elektriฤka = 200 ฤพudรญ. Prvรฝ superblok otvoril diskusiu o tom, akรฝ typ ulรญc prinesie efektรญvnejลกiu dopravu a ฤi sa mesto mรก sรบstrediลฅ na tento typ rieลกenia alebo mรก pokraฤovaลฅ v klasickom iso tropickom modely ciest.ย 

Vรฝsledkom debรกt bolo konลกtatovanie, ลพe nie vลกetky cesty sรบ si rovnรฉ. Kontinuita, konektivita, ลกรญrka a funkcie sa menia z ulice na ulicu. Aj vฤaka tomu sa Barcelona zaฤala sรบstrediลฅ na cestnรบ prioritizรกciu. Tento prรญstup pomohol k vytvoreniu novรฉho plรกnu mobility (Urban Mobility Plan), kde sรบ ulice zorganizovanรฉ uลพ do superblokov.ย 

Grafika 1: V super blokoch je doprava povolenรก iba po obvode blokov a prioritizovanรก je peลกia doprava, nรญzko-rรฝchlostnรฉ zรณny a rekreaฤnรฉ a zelenรฉ plochy.
Grafika 1: V super blokoch je doprava povolenรก iba po obvode blokov a prioritizovanรก je peลกia doprava, nรญzko-rรฝchlostnรฉ zรณny a rekreaฤnรฉ a zelenรฉ plochy. | Zdroj: cities-today

Katalรกnska metropola spojila plรกn s iniciatรญvou boja proti klimatickej krรญze, priฤom vznikol ฤalลกรญ nรกpad opรคtovnรฉho naplnenia ulรญc ลพivotom (Let’s fill streets with life). Tรกto ambรญcia sa snaลพรญ zaviesลฅ zlepลกenie prostredia verejnรฝch priestorov. Chodcov a udrลพateฤพnรบ mobility posรบva do centra plรกnovania.

รšmysel oลพivenia ulรญc z roku 2016 mรก aลพ dva hlavnรฉ ciele – zlepลกenie mobility a udrลพateฤพnosti. Jeho politika reaguje na klimatickรบ krรญzu, hladinu hluฤnosti, nedostatok zelenรฝch plรดch, zneฤistenie ovzduลกia, vysokรบ dopravnรบ nehodovosลฅ, tendenciu k individualizmu a sedavosti (najmรค u malรฝch detรญ, teenegeraov a mladรฝch ฤพudรญ) a sociรกlnu izolovanosลฅ starลกรญch roฤnรญkov.ย 

Podฤพa Komisie pre ekolรณgiu, urbรกnne plรกnovanie a mobilitu sa za poslednรฉ desaลฅroฤia urbรกnna funkcia ulรญc dramaticky zmenila. Celรฝ vรฝvoj je priamym dรดsledkom takmer ich รบplnรฉho preorientovania na automobilovรบ dopravu.

Aลพ ลกtvrtinu vลกetkรฝch jรกzd v Barcelone tvorilo cestovanie autom ฤi mopedom. Tieto dopravnรฉ prostriedky zaberali v uliciach skoro 50 aลพ 70 percent priestoru. Komisia preto usรบdila, ลพe je nevyhnutnรฉ prinavrรกtiลฅ uliciam ลพivot.

Ulica Avinguda Diagonal
Ulica Avinguda Diagonal | Zdroj: Shutterstock

Implementรกcia novรฝch rieลกenรญ

Ako uลพ bolo spomenutรฉ, superbloky nie sรบ v Barcelone รบplne novรฝm konceptom. Boli predstavenรฉ uลพ v roku 2003 a v inรฝch formรกch aj v roku 1970,1993 a 2000. Pokusy o ich zavedenie pozostรกvali z odbremeลˆovania ciest od dopravy.

Najnovลกia verzia tohto projektu sa rozbehla v roku 2016, keฤ sa zaฤali konzultรกcie so ลกirokou verejnosลฅou a expertmi. Uskutoฤnilo sa niekoฤพko eventov a workshopov. V kaลพdom superbloku bola vytvorenรก โ€œrozhodujรบca skupinaโ€, ktorรก pozostรกvala z aktรฉrov reprezentujรบcich rรดzne zรกujmovรฉ skupiny.ย 

V prvom roku boli zozbieranรฉ dรกta na implementovanie superblokov. V nasledujรบcich dvoch roฤnรฝch obdobiach sa rozhodovalo, ktorรฉ projekty sa budรบ uskutoฤลˆovaลฅ a v akej forme budรบ dokonฤenรฉ. V poslednom roku sa evaluoval samotnรฝ projekt, ฤi bol รบspeลกnรฝ z hฤพadiska dopadov na susedstvo.

Barcelona
Barcelona | Zdroj: Shutterstock

Implementรกcia novรฝch rieลกenรญ vลกak nebola รบplne najjednoduchลกia. I keฤ sa miestne autority snaลพili ฤo najviac zapojiลฅ do rozhodovania vลกetky strany, mnoho lokรกlnych podnikateฤพov a obyvateฤพov sa cรญtilo nevypoฤutรฝch. Tรญ videli proces plรกnovania superblokov v smere โ€œzhora doleโ€ a nie naopak.

ฤŽalลกรญ problรฉm nastal kvรดli socio-ekonomickรฝm a demografickรฝm vlastnostiam vybranรฝch oblastรญ. Viacerรฉ miesta boli v minulosti skรดr industriรกlne orientovanรฉ. Z tohto dรดvodu bolo mnoho lokรกlnych prevรกdzok zรกvislรฝch na automobilovej doprave. V niektorรฝch ฤastiach preto obyvatelia, ktorรญ nesรบhlasili s novou politikou, zaฤali protestovaลฅ.ย 

Tvrdili, ลพe novรฉ pravidlรก im komplikujรบ ลพivot. Vodiฤi musia obchรกdzaลฅ celรฉ bloky, priฤom im cesta trvรก oveฤพa dlhลกie. Predmetnรก kritika znie ako relevantnรก, avลกak jednรฝm z cieฤพov politiky superblokov je prรกve odradenie obyvateฤพov od vyuลพรญvania osobnej automobilovej dopravy.ย 

Podฤพa Barcelona Laboratory for Urban Environmental Justice and Sustainability, bola najdรดleลพitejลกia pre รบspeลกnosลฅ a realizรกciu projektu politickรก podpora. Implementovanie takรฝchto veฤพkรฝch zรกsahov vyลพaduje dlhodobรบ stratรฉgiu, ktorej proces je inkluzรญvny k zasiahnutรฝm stranรกm.ย 

Grafika 2: Mapa navrhovanรฝch super blokov.
Grafika 2: Mapa navrhovanรฝch super blokov. | Zdroj: Changing the urban design of cities for health: The superblock model

Politickรก podpora zmien

V prรญpade takรฝchto reforiem je konลกtantnรฝ boj medzi uplatnenรญm stratรฉgie a vytvorenรญm projektu, ktorรฝ bude fungovaลฅ dlhodobo, รบspeลกne a udrลพateฤพne poฤas jednรฉho volebnรฉho obdobia. Z tohto dรดvodu a aj z nesรบhlasu niektorรฝch miestnych sa v roku 2016 konalo neoficiรกlne lokรกlne referendum, kde vรคฤลกina voliฤov bola proti projektu superblokov (avลกak รบฤasลฅ bola nรญzka).ย 

Implementรกcia novรฉho urbanistickรฉho rieลกenia sa v Barcelone stala otรกzkou ideolรณgie a politickรฉho kreditu. Superbloky sรบ prezentovanรฉ ako progresรญvne, preto pravicovรฉ strany nepodporujรบ potrebnรฉ reformy. Nezaoberajรบ sa tรฝm, ฤi je zmena dobrรก alebo zlรก, ide skรดr o neakceptovanie novej radikรกlnej ฤพavicovej sily.

Z vyjadrenรญ barcelonskรฉho laboratรณria vyplรฝva, ลพe politickรก polarizรกcia vytvรกra ฤalลกie rozkoly v spoloฤnosti. V kombinรกcii s problรฉmami pri manaลพovanรญ procesu zavรกdzania superblokov sa tvorรญ zloลพitรฉ prostredie pre takรฝto typ projektu. Ideolรณgia ฤasto nezohฤพadลˆuje dopady na ฤพudskรฉ zdravie, ekonomickรฉ vรฝsledky, kvalitu ovzduลกia a ฤalลกie benefity.

Prvรฝ โ€œreรกlnyโ€ superblok bol napriek odporu lokรกlnych obchodov a vodiฤov postavenรฝ v roku 2016 v ลกtvrti Poble Nou. Podporilo ho vลกak miestni rezidenti. V sรบฤasnosti je hlavnรฝm implementujรบcim aktรฉrom celej stratรฉgie starostka mesta Ada Colau (za stranu Barcelona en Comรบ (BeC)), ktorรก podporuje progresรญvnu agendu.ย 

Prรกve ona v roku 2020 rozลกรญrila pรดvodnรฝ 10-roฤnรฝ plรกn o znรญลพenie poฤtu รกut v uliciach a zmenลกenie zneฤistenia. Ambรญcia z roku 2016 chcela transformovaลฅ devรคลฅ blokov do superblokov. Podฤพa novรฉho plรกnu sa aลพ 21 ulรญc v centrรกlnom distrikte stane sรบฤasลฅou tohto urbanistickรฉho konceptu.ย 

Odhaduje sa, ลพe celรฝ projekt bude stรกลฅ pribliลพne 37,8 miliรณna eur. Skompletizovaลฅ by ho mali za 10 rokov. Iniciatรญva plรกnuje zaistiลฅ kaลพdรฉmu rezidentovi prรญstup k nรกmestiu a zelenej ploche do vzdialenosti 200 metrov od domu.

V roku 2020 sa uลพ budovalo ลกesลฅ superblokov. Na konci celรฉho projektu ich vลกak mรก byลฅ pribliลพne 500. Napredovanie meniacej sa Barcelony v najbliลพลกรญch rokoch vลกak bude veฤพmi zรกvisieลฅ aj od zmien vo vedenรญ mesta a politickej podpory.

Filip Glatz