Ako sa rodil urbanistickรฝ koncept barcelonskรฝch superblokov?
Barcelona - jedno z najvรคฤลกรญch a najnavลกtevovanejลกรญch miest ล panielska ฤi Eurรณpy.ย Po sฤรญtanรญ obyvateฤพstva v roku 2014 sa uvรกdza, ลพe metropolu Katalรกnska obรฝva 1,63 miliรณna obyvateฤพov, ktorรญ ลพijรบ na ploche o rozlohe pribliลพne 101,9 km2.
Kvรดli tomu je Barcelona ajย jednรฝm z najhustejลกรญch a veฤพmi kompaktnรฝch miest. Negatรญvnym javom je vลกak to, ลพe sa miestne ulice preorientovali na automobilovรบ dopravu, ฤรญm odsunuli na vedฤพajลกiu koฤพaj detskรฉ hry na uliciach, susedskรฉ stretnutia, odpoฤinok, kultรบru alebo zeleล.
Politika superblokov
Reakciou na negatรญvne dopady rozvoja automobilovej dopravy bol Plรกn mobility (The Mobility Plan for Vila de Grร cia) z roku 2003. V postate iลกlo o politiku, ktorรก mala zaviesลฅ superbloky. Rozฤlenili sa nosnรฉ ulice na tie, ktorรฉ viedli dopravu, priฤom tie ostatnรฉ dostali novรฝ รบฤel. รrady na nich umiestnili prekรกลพky, ktorรฉ mali oslobodiลฅ ulice od osobnรฝch automobilov.
Mottom celej akcie bolo: 175 รกut = dva autobusy = jedna elektriฤka = 200 ฤพudรญ. Prvรฝ superblok otvoril diskusiu o tom, akรฝ typ ulรญc prinesie efektรญvnejลกiu dopravu a ฤi sa mesto mรก sรบstrediลฅ na tento typ rieลกenia alebo mรก pokraฤovaลฅ v klasickom iso tropickom modely ciest.ย
Vรฝsledkom debรกt bolo konลกtatovanie, ลพe nie vลกetky cesty sรบ si rovnรฉ. Kontinuita, konektivita, ลกรญrka a funkcie sa menia z ulice na ulicu. Aj vฤaka tomu sa Barcelona zaฤala sรบstrediลฅ na cestnรบ prioritizรกciu. Tento prรญstup pomohol k vytvoreniu novรฉho plรกnu mobility (Urban Mobility Plan), kde sรบ ulice zorganizovanรฉ uลพ do superblokov.ย
Katalรกnska metropola spojila plรกn s iniciatรญvou boja proti klimatickej krรญze, priฤom vznikol ฤalลกรญ nรกpad opรคtovnรฉho naplnenia ulรญc ลพivotom (Let’s fill streets with life). Tรกto ambรญcia sa snaลพรญ zaviesลฅ zlepลกenie prostredia verejnรฝch priestorov. Chodcov a udrลพateฤพnรบ mobility posรบva do centra plรกnovania.
รmysel oลพivenia ulรญc z roku 2016 mรก aลพ dva hlavnรฉ ciele – zlepลกenie mobility a udrลพateฤพnosti. Jeho politika reaguje na klimatickรบ krรญzu, hladinu hluฤnosti, nedostatok zelenรฝch plรดch, zneฤistenie ovzduลกia, vysokรบ dopravnรบ nehodovosลฅ, tendenciu k individualizmu a sedavosti (najmรค u malรฝch detรญ, teenegeraov a mladรฝch ฤพudรญ) a sociรกlnu izolovanosลฅ starลกรญch roฤnรญkov.ย
Podฤพa Komisie pre ekolรณgiu, urbรกnne plรกnovanie a mobilitu sa za poslednรฉ desaลฅroฤia urbรกnna funkcia ulรญc dramaticky zmenila. Celรฝ vรฝvoj je priamym dรดsledkom takmer ich รบplnรฉho preorientovania na automobilovรบ dopravu.
Aลพ ลกtvrtinu vลกetkรฝch jรกzd v Barcelone tvorilo cestovanie autom ฤi mopedom. Tieto dopravnรฉ prostriedky zaberali v uliciach skoro 50 aลพ 70 percent priestoru. Komisia preto usรบdila, ลพe je nevyhnutnรฉ prinavrรกtiลฅ uliciam ลพivot.
Implementรกcia novรฝch rieลกenรญ
Ako uลพ bolo spomenutรฉ, superbloky nie sรบ v Barcelone รบplne novรฝm konceptom. Boli predstavenรฉ uลพ v roku 2003 a v inรฝch formรกch aj v roku 1970,1993 a 2000. Pokusy o ich zavedenie pozostรกvali z odbremeลovania ciest od dopravy.
Najnovลกia verzia tohto projektu sa rozbehla v roku 2016, keฤ sa zaฤali konzultรกcie so ลกirokou verejnosลฅou a expertmi. Uskutoฤnilo sa niekoฤพko eventov a workshopov. V kaลพdom superbloku bola vytvorenรก โrozhodujรบca skupinaโ, ktorรก pozostรกvala z aktรฉrov reprezentujรบcich rรดzne zรกujmovรฉ skupiny.ย
V prvom roku boli zozbieranรฉ dรกta na implementovanie superblokov. V nasledujรบcich dvoch roฤnรฝch obdobiach sa rozhodovalo, ktorรฉ projekty sa budรบ uskutoฤลovaลฅ a v akej forme budรบ dokonฤenรฉ. V poslednom roku sa evaluoval samotnรฝ projekt, ฤi bol รบspeลกnรฝ z hฤพadiska dopadov na susedstvo.
Implementรกcia novรฝch rieลกenรญ vลกak nebola รบplne najjednoduchลกia. I keฤ sa miestne autority snaลพili ฤo najviac zapojiลฅ do rozhodovania vลกetky strany, mnoho lokรกlnych podnikateฤพov a obyvateฤพov sa cรญtilo nevypoฤutรฝch. Tรญ videli proces plรกnovania superblokov v smere โzhora doleโ a nie naopak.
ฤalลกรญ problรฉm nastal kvรดli socio-ekonomickรฝm a demografickรฝm vlastnostiam vybranรฝch oblastรญ. Viacerรฉ miesta boli v minulosti skรดr industriรกlne orientovanรฉ. Z tohto dรดvodu bolo mnoho lokรกlnych prevรกdzok zรกvislรฝch na automobilovej doprave. V niektorรฝch ฤastiach preto obyvatelia, ktorรญ nesรบhlasili s novou politikou, zaฤali protestovaลฅ.ย
Tvrdili, ลพe novรฉ pravidlรก im komplikujรบ ลพivot. Vodiฤi musia obchรกdzaลฅ celรฉ bloky, priฤom im cesta trvรก oveฤพa dlhลกie. Predmetnรก kritika znie ako relevantnรก, avลกak jednรฝm z cieฤพov politiky superblokov je prรกve odradenie obyvateฤพov od vyuลพรญvania osobnej automobilovej dopravy.ย
Podฤพa Barcelona Laboratory for Urban Environmental Justice and Sustainability, bola najdรดleลพitejลกia pre รบspeลกnosลฅ a realizรกciu projektu politickรก podpora. Implementovanie takรฝchto veฤพkรฝch zรกsahov vyลพaduje dlhodobรบ stratรฉgiu, ktorej proces je inkluzรญvny k zasiahnutรฝm stranรกm.ย
Politickรก podpora zmien
V prรญpade takรฝchto reforiem je konลกtantnรฝ boj medzi uplatnenรญm stratรฉgie a vytvorenรญm projektu, ktorรฝ bude fungovaลฅ dlhodobo, รบspeลกne a udrลพateฤพne poฤas jednรฉho volebnรฉho obdobia. Z tohto dรดvodu a aj z nesรบhlasu niektorรฝch miestnych sa v roku 2016 konalo neoficiรกlne lokรกlne referendum, kde vรคฤลกina voliฤov bola proti projektu superblokov (avลกak รบฤasลฅ bola nรญzka).ย
Implementรกcia novรฉho urbanistickรฉho rieลกenia sa v Barcelone stala otรกzkou ideolรณgie a politickรฉho kreditu. Superbloky sรบ prezentovanรฉ ako progresรญvne, preto pravicovรฉ strany nepodporujรบ potrebnรฉ reformy. Nezaoberajรบ sa tรฝm, ฤi je zmena dobrรก alebo zlรก, ide skรดr o neakceptovanie novej radikรกlnej ฤพavicovej sily.
Z vyjadrenรญ barcelonskรฉho laboratรณria vyplรฝva, ลพe politickรก polarizรกcia vytvรกra ฤalลกie rozkoly v spoloฤnosti. V kombinรกcii s problรฉmami pri manaลพovanรญ procesu zavรกdzania superblokov sa tvorรญ zloลพitรฉ prostredie pre takรฝto typ projektu. Ideolรณgia ฤasto nezohฤพadลuje dopady na ฤพudskรฉ zdravie, ekonomickรฉ vรฝsledky, kvalitu ovzduลกia a ฤalลกie benefity.
Prvรฝ โreรกlnyโ superblok bol napriek odporu lokรกlnych obchodov a vodiฤov postavenรฝ v roku 2016 v ลกtvrti Poble Nou. Podporilo ho vลกak miestni rezidenti. V sรบฤasnosti je hlavnรฝm implementujรบcim aktรฉrom celej stratรฉgie starostka mesta Ada Colau (za stranu Barcelona en Comรบ (BeC)), ktorรก podporuje progresรญvnu agendu.ย
Prรกve ona v roku 2020 rozลกรญrila pรดvodnรฝ 10-roฤnรฝ plรกn o znรญลพenie poฤtu รกut v uliciach a zmenลกenie zneฤistenia. Ambรญcia z roku 2016 chcela transformovaลฅ devรคลฅ blokov do superblokov. Podฤพa novรฉho plรกnu sa aลพ 21 ulรญc v centrรกlnom distrikte stane sรบฤasลฅou tohto urbanistickรฉho konceptu.ย
Odhaduje sa, ลพe celรฝ projekt bude stรกลฅ pribliลพne 37,8 miliรณna eur. Skompletizovaลฅ by ho mali za 10 rokov. Iniciatรญva plรกnuje zaistiลฅ kaลพdรฉmu rezidentovi prรญstup k nรกmestiu a zelenej ploche do vzdialenosti 200 metrov od domu.
V roku 2020 sa uลพ budovalo ลกesลฅ superblokov. Na konci celรฉho projektu ich vลกak mรก byลฅ pribliลพne 500. Napredovanie meniacej sa Barcelony v najbliลพลกรญch rokoch vลกak bude veฤพmi zรกvisieลฅ aj od zmien vo vedenรญ mesta a politickej podpory.