Anketa: Majú brownfieldy na východnom Slovensku potenciál?
Broňa Tarnócy Brownfieldy predstavujú významný potenciál pre udržateľný rozvoj miest a efektívne využitie existujúcich území. Namiesto rozširovania urbanizovaných plôch do krajiny umožňujú recykláciu nevyužívaných priemyselných či infraštruktúrnych oblastí a ich premenu na funkčné a hodnotné mestské priestory.
Príklady úspešnej revitalizácie, ako Kasárne/Kulturpark v Košiciach, dokazujú, že vhodná konverzia brownfieldov dokáže oživiť mestský život a podporiť ekonomický aj sociálny rozvoj. Na Slovensku však stále chýba systematický prístup k riešeniu brownfieldov, či už zo strany samospráv, štátu alebo finančných inštitúcií. Ak chceme naplno využiť ich potenciál, potrebujeme jasné legislatívne mechanizmy, podporu zo strany štátu a aktívnu spoluprácu medzi architektmi, developermi a verejným sektorom.
Lukáš Grasse, gogolák+grasse: Brownfieldy vo všeobecnosti sú hodnotným územiami, ktoré nezaťažujú rozvojom novej plochy v krajine. Naopak, využívajú sa územia „vymiestnených“ funkcií alebo územia s pôvodnou produkčnou záťažou a recyklujú sa do niečoho, čo môže priniesť hodnotu pre územie v podobe užívania obyvateľmi, zlepšenie odolnosti či zlepšenie funkčnosti celých miest a obcí.
Je to tak, najmä keď ide o brownfieldy v centrálnych alebo hodnotných častiach nášho prostredia. Tu sa potom dajú jednoducho aplikovať súčasné princípy udržateľného urbanizmu, ktoré sú architekti profesijne zaviazaní používať.
Príkladom z východného Slovenska môže byť aj náš projekt Nové mestské centrum Hornád Košice, ktorý hľadá v súčasnosti svoju podobu v pripravovanom územnom pláne. Územné štúdie riešia práve územie brownfieldu i odstavných plôch železničného uzla (protipovodňová ochrana, nové parkové priestranstvo, zvýšenie biodiverzity a možností v území) a vznik nového mestského subcentra na hlavnej stanici v Košiciach.
Tomáš Boroš, vedúci Katedry architektúry a urbanizmu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach: Krajina, mestská či tá pôvodná, ktorá zažila okupáciu priemyslom, potrebuje nutnú renaturalizáciu, ktorá pomôže nám ľuďom k rehumanizácii.
To, čo dlhodobo naši predkovia budovali na krehkom vzťahu človeka a prírody, bolo nahradené strojom na instantný zisk. Tieto miesta však výborne poslúžia ako príležitosť začať odznova a tentokrát lepšie. Naskytá sa mnoho možností, čím toto prázdno miest „okupovať“. Okupácia ako akt privlastnenia si miest, ktoré nám boli ukradnuté, sa javí ako jedna z reálnych možností.
Môžeme okupovať prázdno miest chudobou – vytvárať prostredie na nový začiatok migrantov či domácich, ktorí prepadnú cez hranicu ekonomickej chudoby. Môžeme okupovať mestské prázdno pokojom – vytvárať priestor na nájdenie zabudnutých ciest k vnútornej rovnováhe a utíšeniu sa. No „okupovať“ prázdno miest slobodnou kultúrou je pravdepodobne jedno z najlepších riešení.
My v Košiciach sme to mali možnosť už viackrát zažiť a prinieslo to prekvapujúce výsledky. Bez jasného programu, predpisov či moderovania – postupné napĺňanie prázdnych miest slobodnou tvorivosťou premenilo miesta úpadku na miesta hľadania nových možností. Dehumanizáciu nás a denaturalizáciu týchto priestorov by mala nahradiť kreatívna spontánnosť, cit a vzrušenie z nepoznaného.
Zuzana Zacharová, DF CREATIVE GROUP: Brownfieldy s vysokým potenciálom zmysluplnej konverzie sa nachádzajú takmer všade na Slovensku. Počet dobrých príkladov s priamym návodom na riešenie je čoraz vyšší, východ nevynímajúc.
Pri poslednej návšteve Košíc som si konečne našla čas na Kasárne/Kulturpark a musím oceniť, že okrem kvalitnej konverzie jednotlivých objektov tu ide hlavne o komplexné riešenie, čiže dobrý urbanistický koncept nielen v rámci samotného areálu, ale aj jeho napojenia na mesto. Dôkazom dobrého riešenia je vždy silná návštevnosť a čulý život.
Brownfieldy však aktuálne pre krajinu predstavujú pomerne veľký problém najmä ako ekologická záťaž, a ak sa ich revitalizácia nezvýhodní, nepohneme sa dopredu. Samosprávy by mohli napríklad zapracovať na ich monitorovaní, a ak ich nevedia využiť, nech ich ponúknu na predaj za primeranú cenu.
Štát by mohol vytvoriť dotačné mechanizmy pri odstraňovaní ekologickej záťaže. Banky by mohli konečne zaradiť do programu aj iné úverové produkty, nielen tie viazané na výstavbu bytov, potom sa by pravdepodobne aj developeri začali brownfieldom náležite venovať.
Braňo Husárik, Superatelier: Brownfieldy často ponúkajú potenciál na vznik nových lokálnych centier a zároveň ide o jednu z najudržateľnejších foriem rozvoja mesta, keďže väčšina takýchto území má už kvalitne vybudovanú okolitú infraštruktúru, nevyžadujú zabratie nových území a často obsahujú hodnotné industriálne stavby a materiály.
Tieto budovy majú unikátnu historickú hodnotu a charakter, ktorý nové stavby často nedokážu nahradiť. Okrem toho, ich rekonštrukcia pomáha chrániť prírodné zdroje a znižovať ekologickú stopu, keďže sa minimalizuje potreba nových materiálov a stavebných procesov. Pre nás architektov je to vždy výzva, ktorá umožňuje kreatívne pracovať s existujúcou štruktúrou a prispôsobiť ju novým požiadavkám, čo otvára možnosti pre inovatívne riešenia.
Tieto budovy často ponúkajú unikátne prvky, ako sú vysoké stropy, otvorené priestory a industriálne materiály, s ktorými sa dá atraktívne pracovať – samotný objekt, jeho charakter akoby našepkávali, ako s ním ďalej pracovať, ako využiť jednotlivé priestory, ktoré materiály a detaily akcentovať. Je to vždy výzva a obrovská radosť. Sme radi, že téma brownfieldov čoraz viac rezonuje a uvedomujeme si ich hodnotu a potenciál.
Petra Marko, riaditeľka MIB-u: Košice ako metropola východu boli priemyselným ťahúňom regiónu. Zmenou spoločenského a ekonomického vývoja sa územia výroby stali brownfieldami v urbanizovanom prostredí. Hlavné problémy s ich transformáciou máme spoločné – rozdrobené vlastnícke vzťahy a znečistenie.
Košice zvládli úspešnú revitalizáciu bývalých vojenských kasární, dnes Kulturparku, ktorý aktivoval kreatívny a inovatívny sektor a vytvoril verejný priestor s kvalitou na medzinárodnej úrovni. Revitalizácia ďalších veľkých území ako areál magnezitky alebo transformačné územia v atraktívnom okolí rieky Hornád sú pre Košice aktuálne aj v nadväznosti na nový územný plán mesta, kde aktuálne prebieha vyhodnocovanie pripomienok.
Podobne ako nový metropolitný plán Bratislavy, ktorého prípravy sa ešte len minulý rok začali, aj Košický plán smeruje k udržateľnému rozvoju, v ktorom je rola brownfieldov v rámci územia mesta kľúčová. Tešíme sa z výmeny know-how medzi našimi mestami v strategickom plánovaní.
Teší nás aj to, že tematika brownfieldov dostáva pozornosť na štátnej úrovni – MIRRI nedávno oznámilo národný projekt, ktorý by mal mapovať brownfieldy na území celej republiky. Metropolitný inštitút má v téme bohaté skúsenosti z urbanistickej štúdie a koncepcie brownfieldov Bratislavy, ktorú sme spracovali. Koncepcia rozvoja brownfieldov v Bratislave je hotová a aktuálne čaká na prerokovanie v mestskom zastupiteľstve.
