Bratislava stรบpa do neba โ v dobrom aj zlom
Kdeลพe sรบ ฤasy medzivojnovรฉho Manderlรกku, ktorรฝ sa so 45 metrami stal prvou vรฝลกkovou budovou v meste a u ฤพudรญ vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrรกstlo v Bratislave mnoลพstvo vรฝลกkovรฝch budov, priฤom ลกesลฅ z nich mรก v sรบฤasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvolรกva, ak nie zdesenie, tak urฤite rozpaky. A v developerskรฝch plรกnoch sรบ ฤalลกie vรฝลกkovรฉ budovy vyลกe 100 metrov, ktorรฉ by mali v najbliลพลกรญch rokoch tvarovaลฅ bratislavskรบ panorรกmu. Akรก je a akรก bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zรกstupcom mesta.
Vย poslednom desaลฅroฤรญ vyrastajรบ vรฝลกkovรฉ objekty, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou developerskรฝch zรกmerov. Tie ฤasto urฤujรบ mestu svoje poลพiadavky. Lokality vรฝลกkovรฝch budov sa formujรบ bez koordinรกcie sย obrazom mesta. Akรฉ sรบ vย sรบฤasnosti centrรก vรฝstavby vรฝลกkovรฝch objektov aย ako vnรญmate tieto plรกny vรฝลกkovรฝch budov, ktorรฉ zakrรฝvajรบ bรฝvalรฉ dominanty hlavnรฉho mesta Slovenska?
Dipl. โ Ing. PETER GERO
architekt a urbanista, pรดsobil vo funkcii riaditeฤพa plรกnovania a vรฝstavby centrรกlnych ลกtvrtรญ v Hamburgu.
Vรฝลกkovรฉ budovy vย Bratislave vznikajรบ uลพ dlhลกie ako vย poslednom desaลฅroฤรญ. Vย statnom developerskom zรกmere 70. rokov minulรฉho storoฤia vznikla vรฝลกkovรก budova hotela Kyjev zย urbanistickรฉho hฤพadiska na veฤพmi nesprรกvnom mieste โ vย hrubom, bezprostrednom dotyku sย historickรฝm centrom mesta. Bol to prvรฝ krok (keฤ nezohฤพadnรญm objekt Manderlรกku) kย zodpovedaniu otรกzky koordinรกcie vzniku vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave. Keฤลพe vรฝลกkovรฉ budovy potrebujรบ mestskรฝ kontext, pre mลa je vyrieลกenie osadenia vรฝลกkovej budovy do verejnรฉho priestranstva mesta prioritnรฉ. Prioritnรฉ zย hฤพadiska tvorby kvalitnรฝch novรฝch rozvojovรฝch urbanistickรฝch celkov, ale aj zย hฤพadiska komplexnรฉho pohฤพadu rozvoja mesta.
Vรฝลกkovรฉ budovy musia spฤบลaลฅ ลกtyri zรกsadnรฉ priority:
1. estetickรก aย funkฤnรก kvalita sย ekologickou pridanou hodnotou,
2. vzรกjomnรก akceptรกcia jednotlivรฝch vรฝลกkovรฝch budov, teda tvorba vzรกjomnรฉho reลกpektu,
3. spรกjanie jednotlivรฝch objektov sieลฅou priestorov sย kvalitnou verejnou funkciou,
4. vytvorenie zmieลกanรฝch ลกtruktรบr (tzv. mix used) ako zรกkladu ลพivรฉho mesta.
Jeden zย dรดleลพitรฝch aspektov je, samozrejme, zadefinovanie priehฤพadov na dominanty mesta. To je รบloha รบzemnรฝch plรกnov vytvรกranรฝch verejnou sprรกvou vย zodpovednom komunรกlno-politickom priestore. Keฤลพe otรกzka, ฤi mรก maลฅ Bratislava vo svojej historickej urbanistickej ลกtruktรบre vรดbec vรฝลกkovรฉ budovy, bola zodpovedanรก uลพ pred desaลฅroฤiami, vidรญm pri zachovanรญ horeuvedenรฝch princรญpov koncipovania kontextuรกlnych vรฝลกkovรฝch budov (zรกmerne tu nehovorรญm oย solitรฉroch) rozvoj ako veฤพkรบ vรฝzvu aย prรญleลพitosลฅ. Sรบฤasnรฉ rozลกรญrenie centra mesta vytvรกra aj princรญpy dalลกieho rozvoja urbanizmu pri tvorbe โHafen Cityโ Bratislava.
prof. akad. arch. Ing. arch. JรN M. BAHNA
architekt, spoluautor centrรกly VรB v Bratislave
Aktรญvne som zaลพil polstoroฤie realizรกciรญ vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave od 70. rokov minulรฉho storoฤia aลพ po dneลกok. Pracoval som na interiรฉroch hotela Kyjev, ktorรฝ bol zaฤiatkom 70. rokov najvyลกลกou budovou Bratislavy. Uลพ tam sa vynorili ลกpecifickรฉ problรฉmy vรฝลกkovรฝch stavieb vย technolรณgiรกch, poลพiarnej ochrane aย statike, na ktorรฉ nebolo naลกe stavebnรญctvo aย ani normy pripravenรฉ. Nasledovali budova ฤeskoslovenskej televรญzie, Dom odborov aย Press centrum ako symboly vรฝznamnรฝch inลกtitรบciรญ socialistickรฉho Slovenska. Zo sรบฤasnรฉho pohฤพadu to boli ลฅaลพkopรกdne budovy, ktorรฉ museli byลฅ skompletizovanรฉ zรกpadnรฝmi technolรณgiami klimatizรกcie, regulรกcie, vรฝลฅahov aย inรฝch uย nรกs nedostupnรฝch materiรกlov. Po zmene spoloฤenskรฉho systรฉmu sa aj vย naลกom stavebnรญctve zaฤali uplatลovaลฅ svetovรฉ technolรณgie aย novรฉ materiรกly. Priลกli zahraniฤnรฉ firmy aย po privatizรกcii sa tu vytvorili stavebnรฉ nadnรกrodnรฉ komplexy schopnรฉ realizovaลฅ aj najnรกroฤnejลกie รบlohy. Boli to vย prvom rade banky, ktorรฉ potrebovali rieลกiลฅ svoj priestorovรฝ deficit.
Vย roku 1994 zaฤala najvรคฤลกia zย nich, Vลกeobecnรก รบverovรก banka, pripravovaลฅ vรฝstavbu svojej centrรกly vย Bratislave vย lokalite na nรกroลพรญ Karadลพiฤovej ulice aย Mlynskรฝch nรญv. Vypรญsala architektonickรบ sรบลฅaลพ, vย ktorej vyzvala osem tรญmov, zย toho polovicu zahraniฤnรฝch. Vย sรบvislosti sย hodnotenรญm sรบลฅaลพnรฝch nรกvrhov sa otvorila diskusia oย moลพnosti ฤi potrebe vรฝstavby vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave. ล tyri nรกvrhy boli eลกte klasickรฉ ลกesลฅpodlaลพnรฉ aย ลกtyri predstavili vรฝลกkovรบ verziu. Vtedajลกรญ hlavnรฝ architekt mesta Peter Beลuลกka uลพ pripรบลกลฅal vรฝลกkovรบ alternatรญvu. Nรกvrh nรกลกho ateliรฉru splnil predstavu bankรกrov iย mesta aย sรบลฅaลพ sme vyhrali. Tak sa โModrรก veลพa VรBโ po realizรกcii vย roku 1997 stala symbolom banky aย dominantou mesta. Nรกลก nรกvrh sย citom osadil na nรกroลพรญ 88 metrov vysokรบ vรฝลกkovรบ dominantu vย eliptickej forme, ktorรก dynamicky ovlรกdla urbanistickรบ situรกciu mestskรฉho okruhu vย styku sย dรดleลพitou radiรกlou. Modrรก veลพa vyrรกstla vย logickej aย zย hฤพadiska mesta strategickej polohe, ฤo sa doteraz potvrdzuje. Stala sa zรกkladom rozvoja ลกtvrte za mestskรฝm okruhom, kde zaฤali rรกsลฅ ฤalลกie developerskรฉ veลพe, ktorรฝch urbanistickรก logika ฤasto nie je prรญspevkom kย harmonickรฉmu obrazu mesta.
Ing. arch. BARBORA MARKECHOVร
architektka, Bogle Architects, konateฤพka praลพskej poboฤky, ktorรก projektuje aj v Bratislave
Bratislava je vย porovnanรญ sย inรฝmi metropolami pomerne malรฉ mesto. Takลพe okrem chรฝbajรบcej platnej koncepcie, ktorรก by vรฝลกkovรฉ budovy regulovala, stojรญ za umiestลovanรญm vรฝลกkovรฝch budov vย blรญzkosti bratislavskรฉho historickรฉho jadra aj tento โprovinฤnรฝโ charakter. Vย sรบฤasnosti sa najvรฝznamnejลกou zรณnou vรฝลกkovej vรฝstavby stรกva Chalupkova ulica. Vรฝลกkovรฉ objekty do mesta patria, pokojne iย neฤaleko centra. Ale musia byลฅ urbanisticky skoordinovanรฉ, nesmie trpieลฅ doprava aย ani obyvatelia. Prรญkladom veฤพmi neลกลฅastnรฉho umiestnenia vysokej stavby vย rรกmci mesta je Aupark Tower, ktorรก na desaลฅroฤia pokazila vedutu Bratislavy. Vย takej tesnej blรญzkosti vรฝznamnej dominanty, ktorou Most SNP je, komerฤnรฝ objekt sย tรฝmito proporciami stรกลฅ nemal. Bratislava potrebuje rรฝchle odsรบhlasenie oficiรกlneho dokumentu, ktorรฝ zadefinuje vhodnรฉ lokality na vรฝลกkovรบ zรกstavbu vย nรกvรคznosti na MHD, jej kapacity aย naprรญklad aj koeficienty na รบpravu statickej dopravy vย centrรกlnych polohรกch.
Vย sรบฤasnosti nesie najviac zodpovednosti za obraz mesta developer aย architekt. Vรฝลกkovรฉ dominanty sรบ totiลพ viditeฤพnรฉ zย diaฤพky aย mesto dotvoria alebo pokazia na dlhรฝ ฤas. Vรฝลกkovรก budova potrebuje sprรกvne proporcie, kvalitnรบ architektรบru aย kvalitnรฉ okolie. Keฤลพe sย tรฝm nemรกme lokรกlne toฤพko skรบsenostรญ, developeri pozรฝvajรบ do sรบลฅaลพรญ aj medzinรกrodnรฝch architektov, ฤo je chvรกlyhodnรฉ. Niekedy vลกak realita aย realizรกcia aj tak podฤพahnรบ tabuฤพkรกm, zaลพitรฝm tradรญciรกm aย vyrastajรบ ฤaฤพลกie priemernรฉ budovy. Aย prรกve toto musรญ maลฅ mesto moลพnosลฅ korigovaลฅ urbanistickรฝmi podkladmi aย ideรกlne aj odbornou urbanistickou komisiou, ktorรก vย zahraniฤรญ beลพne pripomienkuje aj samotnรฝ dizajn zรกmerov.
Ing. JURAJ SUCHรNEK
vรฝkonnรฝ riaditeฤพ Inลกtitรบtu urbรกnneho rozvoja
Vย sรบฤasnosti uลพ neplatรญ, ลพe vรฝลกkovรฉ stavby urฤujรบ, dokonca diktujรบ mestu svoje poลพiadavky. Kaลพdรก novรก stavba je postavenรก vย sรบlade sย รบzemnรฝm plรกnom mesta, kaลพdรฝ projekt musรญ zรญskaลฅ sรบhlasnรฉ zรกvรคznรฉ stanovisko magistrรกtu. Vรฝลกkovรฉ stavby teda nie sรบ jednostrannou akceptรกciou poลพiadaviek developerov, ale predstavujรบ vรฝsledok dlhรฝch diskusiรญ aย tieลพ akceptovania rรดznych podmienok zo strany mesta. Zรกroveล ale vลกetci vedia, ลพe platnรฝ รบzemnรฝ plรกn Bratislavy mรก viacero chรฝb aย svojou kvalitou uลพ nezodpovedรก dneลกnรฝm poลพiadavkรกm. Urฤitou snahou oย jeho zlepลกenie, aj sย ohฤพadom na povoฤพovanie vรฝลกkovรฝch stavieb, predstavujรบ zmeny aย doplnky 04. Tieto boli pripomienkovanรฉ eลกte vย roku 2014 aย odvtedy sรบ vย schvaฤพovacom procese. Popri inรฝch zmenรกch tieลพ presnejลกie (aj keฤ nie ideรกlne) definujรบ chrรกnenรฉ pohฤพady. Prรกve jasnejลกie definovanรฉ pravidlรก mรดลพu byลฅ prรญnosom pri umiestลovanรญ vรฝลกkovรฝch stavieb vย budรบcnosti. Stavebnรญci budรบ maลฅ vopred jasnejลกie informรกcie oย predstavรกch mesta aย mesto dokument, oย ktorรฝ sa mรดลพe oprieลฅ pri svojom rozhodovanรญ.
Problรฉmom je ale rรฝchlosลฅ prรญpravy aย schvaฤพovania รบzemnรฝch plรกnov, ich doplnkov aย รบzemnรฝch plรกnov zรณn. Dnes je zrejmรฉ, ลพe viacero pohฤพadov uvรกdzanรฝch vย zmenรกch aย doplnkoch 04 uลพ dnes vyzerรก inak alebo budรบ inรฉ vย momente, keฤ sa dostavajรบ povolenรฉ stavby. Zmeny aย doplnky 04 tak budรบ sฤasti neaktuรกlne uลพ vย momente svojho schvรกlenia. Podobnรฝ prรญpad je aj รบzemnรฝ plรกn zรณny Chalupkova schvรกlenรฝ vย รบvode roku 2018. Vย zรณne uลพ pred schvรกlenรญm รPZ vyrรกstli viacerรฉ vรฝznamnรฉ stavby, inรฉ boli povolenรฉ. Aj preto ho poslanci prijรญmali sย vedomรญm, ลพe zรณna nebude vย praxi totoลพnรก sย รบzemnรฝm plรกnom, za ktorรฝ hlasujรบ. Procesy รบzemnรฉho plรกnovania uย nรกs nefungujรบ ideรกlne aย moลพno je ฤas zamyslieลฅ sa nad zmenou. Moลพnosลฅou je pripravovanรฝ novรฝ zรกkon oย รบzemnom plรกnovanรญ, ktorรฝ predstavuje jedineฤnรบ prรญleลพitosลฅ nastaviลฅ procesy รบzemnรฉho plรกnovania flexibilnejลกie.
Ing. arch. IMRICH EHRENBERGER
architekt, urbanista, podieฤพal sa na mnohรฝch urbanistickรฝch ลกtvrtiach v Bratislave
Netreba pochybovaลฅ oย tom, ลพe vรฝลกkovรฉ budovy โ ako vรฝraznรฝ aย ฤasto iย agresรญvny prvok urbanistickej kompozรญcie aย prevรกdzkovo-funkฤnej potencie โ sa nemรดลพu (nemali by sa) po meste len tak nezรกvรคzne โpotulovaลฅโ. Dovoฤพujem si pouลพiลฅ tento neurbanistickรฝ vรฝraz preto, lebo sรบฤasnรก Bratislava je vย mnohรฝch prรญpadoch svedkom takรฉhoto รบkazu. โKauzaโ tzv. Manderlรกku zย polovice 30.โฏrokov minulรฉho storoฤia sa zย dneลกnรฉho pohฤพadu javรญ ako uvรกลพlivo premyslenรฝ poฤin, ktorรฝ odvรกลพne odลกtartoval โveฤพkomestskรบโ รฉru Bratislavy. Zastihla sรญce mesto tieลพ nepripravenรฉ na dovtedy uย nรกs nevรญdanรฉ zdvihnutie โvรฝลกky rรญmsyโ, pozoruhodnรฉ vลกak je, ลพe tento stav nepripravenosti na rast zย milej, provinฤnej mierky na kapitalistickรฉ, potom socialistickรฉ aย nรกsledne opรคลฅ kapitalistickรฉ malรฉ veฤพkomesto (ฤi veฤพkรฉ malomesto?) pretrvรกva dodnes! Dvanรกsลฅ nadzemnรฝch podlaลพรญ sa vย dobe budovania panelovรฝch perifรฉriรญ sรญce stalo beลพnรฝm ลกtandardom, ten sa vลกak, naลกลฅastie, uลพ nestihol do โpรดvodnej Bratislavyโ prebรบraลฅ aย vtedajลกie novรฉ skutoฤnรฉ vรฝลกkovรฉ dominanty sa relatรญvne striedmo vztรฝฤili vo viac-menej akceptovateฤพnรฝch, neลกkodnรฝch lokalitรกch.
Pohroma nastala po roku 1989. Prvรฉ dve vรฝznamnรฉ โvรฝลกkyโ zย 90. rokov, VรB aย NBS, sa eลกte podarilo aj napriek absencii platnรฉho zรกvรคznรฉho mestskรฉho regulatรญvu situovaลฅ iย architektonicky stvรกrniลฅ aj zย dneลกnรฉho pohฤพadu excelentne. Zย toho, ฤo sa vย urbanizme hlavnรฉho mesta uลพ dlhรฉ roky deje, vyvstรกva dojem, ลพe โotcovia mestaโ aย ich poradnรฉ iย sprรกvne orgรกny nonลกalantne prehliadajรบ apely aย vรฝstrahy svetovej urbanistickej vedy, popri inom iย oย udrลพateฤพnom rozvoji, aย vytrvalo sa uลพ takmer 30 rokov venujรบ svojim bratislavskรฝm โkonรญฤkomโ (vรฝrub stromov, psie fekรกlie, zatvรกracie hodiny krฤiem aย ich letnรฝch terรกs, bรบranie PKO, prรญpadne eลกte aj parkovanie…) iย vzรกjomnรฉmu politickรฉmu prekรกraniu! Aย za ten ฤas mesto dostรกva moลพno iย nechcenรบ tvรกr, โtetovanรบโ zรกฤพahou nรกhodne roztrรบsenรฝch (trebรกrs veลพovรฝch) budov so vลกetkรฝm, prรญjemnรฝm iย neprรญjemnรฝm, ฤo na seba zรกkonite viaลพu. Stav, ลพe nie mesto vย zรกujme verejnรฉho prospechu, ale developer vย zรกujme privรกtneho zisku mรก moลพnosลฅ aลพ fatรกlnym spรดsobom ovplyvลovaลฅ rozvojovรฉ parametre mesta, bol aย eลกte stรกle je sรกm osebe fatรกlny! ฤo sa stalo, uลพ sa neodstane, ale bรกrs by sa uลพ nemohli zopakovaลฅ urbanistickรฉ fauly ako Aupark Tower, ktorรฝ arogantne โznesvรคtilโ najautentickejลกiu vedutu Bratislavy zย juลพnรฉho smeru, alebo hrmotnรฝ obytnรฝ veลพiak na ล ancovej vย lรญnii uliฤnej ฤiary aย natlaฤenรฝ na ikonickรบ budovu YMCA (arch. A. Balรกn, 1920), alebo iย neproporฤnรฝ River Park, bezkontextovรฝ Manhattan ฤi Vienna Gate…
Dรบfam, ลพe disciplinovanรก skupina elegantnรฝch veลพiakov zย ateliรฉru Zaha Hadid (vรญลฅaz sรบลฅaลพe), ale ani avizovanรก โKorbaฤka Tourโ, ktorรก mรก na predmostรญ Apollo kompoziฤnรบ oporu vo viacerรฝch predchรกdzajรบcich projektovรฝch dokumentoch (ktorรฉ tam vลพdy predpokladali vysokรฝ dom), sรบฤasnรฝ stav nezhorลกia. Na zรกver si ale nemรดลพem odpustiลฅ poznรกmku do vlastnรฝch radov. Necitlivosลฅ aลพ bezohฤพadnosลฅ kย prostrediu, do ktorรฉho mรกme vloลพiลฅ svoje dielo, absencia pokory aย koketovanie sย vรฝnimoฤnosลฅou aย mรณdnosลฅou iย za kaลพdรบ cenu patria kย ฤastรฝm โslabinรกmโ nรกs architektov. Mรกme sรญce hneฤ aj sebaobranu, ลพe mรบdre mesto by nemalo na svojom รบzemรญ ลพiadne (ani naลกe) fauly pripustiลฅ aย povoliลฅ… Aj keฤ… atฤ., atฤ.
Ing. arch. LUCIA ล TASSELOVร
poslankyลa mestskรฉho zastupiteฤพstva hlavnรฉho mesta SR Bratislavy
Vย eurรณpskych mestรกch sa charakteristickรฉ dominanty spรกjajรบ sย ich identitou, prezentujรบ ich histรณriu aย sรบ sรบฤasลฅou ich vรฝvojovรฝch etรกp. Donedรกvna bol aj vรฝvoj Bratislavy ฤitateฤพnรฝ nielen vย siluete, panorรกme aย obraze mesta, ale aj vo vรฝvoji jeho pรดdorysu aย ลกtruktรบry. Dnes sรบ sรบฤasลฅou novodobej histรณrie Bratislavy aj jej novodobรฉ dominanty ako televรญzna veลพa Kamzรญk, pamรคtnรญk Slavรญn, pylรณn mosta SNP. Tieto sa uลพ zaraฤujรบ spolu sย hlavnรฝmi historickรฝmi dominantami mesta, Bratislavskรฝm hradom, Dรณmom sv. Martina, Devรญnskym hradom, medzi hlavnรฉ symboly tvoriace identitu mesta.
Aj vรฝลกkovรฉ signรกlne body areรกlov Incheby, Slovenskej televรญzie, Presscentra sa stali akรฝmisi prirodzene vnรญmanรฝmi dominantami aย identickou sรบฤasลฅou mesta.
Na druhej strane, niektorรฉ vรฝลกkovรฉ stavby, vznikajรบce uลพ po roku 1989 vย uzlovรฝch priestoroch hlavnรฝch komunikaฤnรฝch trรกs, boli umiestลovanรฉ na zรกklade koncepcie stanovenej vย na seba nadvรคzujรบcich dvoch รบzemnรฝch plรกnoch Bratislavy. Naprรญklad zรณna Pribinova je zakotvenรก aj vย dnes platnom รบzemnom plรกne. Tieลพ umiestnenie vรฝลกkovรฝch stavieb Nรกrodnej banky Slovenska aย Vลกeobecnej รบverovej banky sรบ vรฝsledkom sรบลฅaลพรญ za รบฤasti zรกstupcu SKA, ale aj vรฝznamnรฝch architektov Slovenska. Avลกak vย obdobรญ pred iย po roku 1989 vznikli aj vรฝลกkovรฉ stavby, ktorรฉ nie sรบ vhodne umiestnenรฉ. ฤo teraz sย nimi?
Keฤลพe sรบ uลพ sรบฤasลฅou obrazu mesta aย nie je moลพnรฉ ich asanovaลฅ, mali by sme poลพadovaลฅ, aby NEMALI urฤujรบci charakter pri tvorbe novรฝch รบzemnoplรกnovacรญch dokumentov, keฤลพe metodiky tvorby โmiest pre ฤพudรญโ zaznamenรกvajรบ vรฝznamnรฝ posun.
Aktuรกlna โUrbanistickรก ลกtรบdia oย vรฝลกkovej zonรกciiโ, ktorรบ spracovalo hlavnรฉ mesto aย ktorรก je uลพ rok vย procese pripomienkovania, by teda nemala byลฅ usmerลovaฤom investiฤnej ฤinnosti na รบzemรญ mesta. Tรฝm skรดr, ลพe vรฝลกkovรก hladina vย รบzemnom plรกne hlavnรฉho mesta je definovanรก nejednoznaฤne aย ลกtรบdia neobsahuje analรฝzu metodiky regulรกcie vรฝลกkovรฉho zรณnovania vย รบzemnoplรกnovacej dokumentรกcii inรฝch miest doma aย vย zahraniฤรญ so zdรดvodnenรญm, ลพe na to nebol ฤas. Ako poslankyลa opakovane ลพiadam mesto, aby pristรบpilo kย tvorbe novรฉho รบzemnรฉho plรกnu ako strategickรฉho dokumentu, ktorรฝ je vรฝsledkom dohody medzi jednotlivรฝmi pouลพรญvateฤพmi รบzemia. Ide vlastne oย zmluvu, ktorรก obsahuje grafickรบ aย textovรบ ฤasลฅ dohody na pravidlรกch, ako budeme รบzemie vyuลพรญvaลฅ. รzemnรฝ plรกn je nรกstrojom ochrany hodnรดt vย รบzemรญ, nie samozvanรฝm reลกtrikฤnรฝm nรกstrojom na obmedzovanie slobรดd niekoho alebo nieฤoho.โ (Podฤพa รZEMNร PLรN: NรVOD NA POUลฝITIE, OZ EnviArch vย rรกmci projektu โAplikรกcie stratรฉgie rozvoja obcรญ sย dรดrazom na udrลพateฤพnรฝ rozvojโ, 2015)ย (Vรฝber zย textu, ktorรฝ je spracovanรฝ na zรกklade tvorby pripomienok kย dokumentu โUrbanistickรก ลกtรบdia oย vรฝลกkovej zonรกciiโ vย spoluprรกci sย Ing.โฏarch.โฏKropilรกkovou.)
Ing. arch. INGRID KONRAD
hlavnรก architektka hlavnรฉho mesta SR Bratislavy
Niektorรฉ โvรฝลกkovkyโ, ktorรฉ sa vย porevoluฤnej Bratislave realizovali, dodnes na seba upozorลujรบ nevhodnรฝm architektonickรฝm rieลกenรญm. Aย ak sa kย tomu pridalo aj nesprรกvne urbanistickรฉ zaฤlenenie do kontextu mestskรฉho prostredia, ako je to napr. pri obytnom dome Glรณria, dostala sa nevhodne rieลกenรก budova mimo priestorov kompoziฤnรฝch uzlov, ฤo predstavuje nesรบlad so sรบฤasnรฝm รPN zย roku 2007. Takรฉto vรฝลกkovรฉ stavby nesplnili svoju รบlohu โ aktivizovaลฅ mestskรฉ prostredie, vytvoriลฅ lokรกlne centrum ฤi uvoฤพniลฅ, resp. zachrรกniลฅ zelenรฉ plochy pre verejnรฝ priestor. Nasledovala krรญza aย veฤพkรฉ plรกny investorov prvej vlny sa rozplynuli. Predaje pozemkov ฤพahko zรญskanรฝch vย prvej vlne privatizรกcie zdvihli ceny.
Od roku 2007, ako aj po zmenรกch aย doplnkoch 02 vย roku 2012 sรบ vย รบzemnom plรกne hlavnรฉho mesta definovanรฉ rozvojovรฉ zรณny โ najmรค na plochรกch bรฝvalรฝch brownfieldov (zรณna Chalupkova, Bottova โ Eurovea, Klingerka, Apollka…), kde sรบ zย hฤพadiska nรกroฤnosti รบpravy kontaminovanรฉho podloลพia definovanรฉ vysokรฉ indexy zastavanosti. Tieto umoลพลujรบ vรฝลกkovรบ zรกstavbu. Vย texte zรกvรคznej ฤasti รบzemnรฉho plรกnu je pre vรฝลกkovรฉ stavby predpรญsanรฉ posรบdenie zย hฤพadiska dokomponovania charakteristickรฝch diaฤพkovรฝch priehฤพadov aย pohฤพadov zย dรดleลพitรฝch, vย รบzemnom plรกne mesta definovanรฝch vyhliadkovรฝch bodov. Tieto sรบ od investorov vyลพadovanรฉ, navyลกe magistrรกt oslovuje architektov, ktorรญ kriticky posudzujรบ stavby svojich kolegov. Pri obytnom aย โofficovomโ komplexe od nedรกvno zosnulej Zahy Hadid som vyลพiadala posรบdenie od rakรบskeho architekta Rรผdigera Lainera โ vย tom ฤase bol predsedom Rady pre tvorbu mesta Viedne, najdรดleลพitejลกieho orgรกnu na posudzovanie vรฝznamnรฝch stavieb aย stavebnรฝch komlexov vo Viedni. Jeho stanovisko bolo podporujรบce.
Veฤพkou chybou je podฤพa mลa situovanie centrรกly Nรกrodnej banky Slovenska, keฤ sa rozhodlo, ลพe to bude โvรฝลกkovkaโ, pretoลพe najprv ako โvรฝลกkovkaโ podฤพa mojich informรกciรญ plรกnovanรก nebola. Dostala sa vย rรกmci panorรกmy mesta do tesnej blรญzkosti Bratislavskรฉho hradu… Zo zรกpadnรฉho pohฤพadu na mesto sa dostala silueta budovy banky prakticky na vรฝchodnรฉ nรกdvorie hradu! Nesprรกvne situovanie vรฝborne rieลกenรฉho aย na bรฝvanie veฤพmi obฤพรบbenรฉho vรฝลกkovรฉho obytnรฉho domu Manhattan, vyplรฝvajรบce zย majetkovรฝch pomerov nรกroลพia oproti Vรฝskumnรฉmu รบstavu zvรกraฤskรฉmu, je premrhanou ลกancou na tvorbu identity tohto uzlovรฉho miesta na Raฤianskej ulici. Vรฝbornรก architektรบra na nesprรกvnom mieste. Celkovo sa zdรก, ลพe obyvateฤพom Braยญtislavy vรฝลกkovรก zรกstavba nie je cudzia ani na bรฝvanie. Pri diskusiรกch sย obฤanmi oย ฤalลกom rozvoji centrรกlnej severojuลพnej osi Petrลพalky vย sรบvislosti sย elektriฤkovou trasou boli veฤพakrรกt prezentovanรฉ nรกmety preferovaลฅ vรฝลกkovรฉ stavby pred zรกbermi zelene na nรญzkopodlaลพnรบ zรกstavbu okolo Chorvรกtskeho ramena. Iste kย tomu prispieva aj fakt, ลพe veฤพa ฤพudรญ vyrastalo alebo ลพije vo viacpodlaลพnรฝch bytovรฝch domoch na bratislavskรฝch sรญdliskรกch.
REDAKฤNร PRรPRAVA: ฤฝUDOVรT PETRรNSKY
FOTO: MIRO POCHYBA, ARCHรV
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 4/2018.