image 100569 25 v3
Galรฉria(10)

Bratislava stรบpa do neba โ€“ v dobrom aj zlom

Kdeลพe sรบ ฤasy medzivojnovรฉho Manderlรกku, ktorรฝ sa so 45 metrami stal prvou vรฝลกkovou budovou v meste a u ฤพudรญ vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrรกstlo v Bratislave mnoลพstvo vรฝลกkovรฝch budov, priฤom ลกesลฅ z nich mรก v sรบฤasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvolรกva, ak nie zdesenie, tak urฤite rozpaky. A v developerskรฝch plรกnoch sรบ ฤalลกie vรฝลกkovรฉ budovy vyลกe 100 metrov, ktorรฉ by mali v najbliลพลกรญch rokoch tvarovaลฅ bratislavskรบ panorรกmu. Akรก je a akรก bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zรกstupcom mesta.

Hlavna VUB
Juraj Suchanek
Lucia Stasselova
Peter Gero
veziaky
Barbora Markechova
Imrich Ehrenberger
Jan Bahna

Vย poslednom desaลฅroฤรญ vyrastajรบ vรฝลกkovรฉ objekty, ktorรฉ sรบ sรบฤasลฅou developerskรฝch zรกmerov. Tie ฤasto urฤujรบ mestu svoje poลพiadavky. Lokality vรฝลกkovรฝch budov sa formujรบ bez koordinรกcie sย obrazom mesta. Akรฉ sรบ vย sรบฤasnosti centrรก vรฝstavby vรฝลกkovรฝch objektov aย ako vnรญmate tieto plรกny vรฝลกkovรฝch budov, ktorรฉ zakrรฝvajรบ bรฝvalรฉ dominanty hlavnรฉho mesta Slovenska?

 

Dipl. โ€“ Ing. PETER GERO architekt a urbanista, pรดsobil vo funkcii riaditeฤพa plรกnovania a vรฝstavby centrรกlnych ลกtvrtรญ v Hamburgu.

Dipl. โ€“ Ing. PETER GERO

architekt a urbanista, pรดsobil vo funkcii riaditeฤพa plรกnovania a vรฝstavby centrรกlnych ลกtvrtรญ v Hamburgu.

Vรฝลกkovรฉ budovy vย Bratislave vznikajรบ uลพ dlhลกie ako vย poslednom desaลฅroฤรญ. Vย statnom developerskom zรกmere 70. rokov minulรฉho storoฤia vznikla vรฝลกkovรก budova hotela Kyjev zย urbanistickรฉho hฤพadiska na veฤพmi nesprรกvnom mieste โ€“ vย hrubom, bezprostrednom dotyku sย historickรฝm centrom mesta. Bol to prvรฝ krok (keฤ nezohฤพadnรญm objekt Manderlรกku) kย zodpovedaniu otรกzky koordinรกcie vzniku vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave. Keฤลพe vรฝลกkovรฉ budovy potrebujรบ mestskรฝ kontext, pre mลˆa je vyrieลกenie osadenia vรฝลกkovej budovy do verejnรฉho priestranstva mesta prioritnรฉ. Prioritnรฉ zย hฤพadiska tvorby kvalitnรฝch novรฝch rozvojovรฝch urbanistickรฝch celkov, ale aj zย hฤพadiska komplexnรฉho pohฤพadu rozvoja mesta.

Vรฝลกkovรฉ budovy musia spฤบลˆaลฅ ลกtyri zรกsadnรฉ priority:
1. estetickรก aย funkฤnรก kvalita sย ekologickou pridanou hodnotou,
2. vzรกjomnรก akceptรกcia jednotlivรฝch vรฝลกkovรฝch budov, teda tvorba vzรกjomnรฉho reลกpektu,
3. spรกjanie jednotlivรฝch objektov sieลฅou priestorov sย kvalitnou verejnou funkciou,
4. vytvorenie zmieลกanรฝch ลกtruktรบr (tzv. mix used) ako zรกkladu ลพivรฉho mesta.

Jeden zย dรดleลพitรฝch aspektov je, samozrejme, zadefinovanie priehฤพadov na dominanty mesta. To je รบloha รบzemnรฝch plรกnov vytvรกranรฝch verejnou sprรกvou vย zodpovednom komunรกlno-politickom priestore. Keฤลพe otรกzka, ฤi mรก maลฅ Bratislava vo svojej historickej urbanistickej ลกtruktรบre vรดbec vรฝลกkovรฉ budovy, bola zodpovedanรก uลพ pred desaลฅroฤiami, vidรญm pri zachovanรญ horeuvedenรฝch princรญpov koncipovania kontextuรกlnych vรฝลกkovรฝch budov (zรกmerne tu nehovorรญm oย solitรฉroch) rozvoj ako veฤพkรบ vรฝzvu aย prรญleลพitosลฅ. Sรบฤasnรฉ rozลกรญrenie centra mesta vytvรกra aj princรญpy dalลกieho rozvoja urbanizmu pri tvorbe โ€žHafen Cityโ€œ Bratislava.

 

prof. akad. arch. Ing. arch. JรN M. BAHNA architekt, spoluautor centrรกly VรšB v Bratislave

prof. akad. arch. Ing. arch. JรN M. BAHNA

architekt, spoluautor centrรกly VรšB v Bratislave

Aktรญvne som zaลพil polstoroฤie realizรกciรญ vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave od 70. rokov minulรฉho storoฤia aลพ po dneลกok. Pracoval som na interiรฉroch hotela Kyjev, ktorรฝ bol zaฤiatkom 70. rokov najvyลกลกou budovou Bratislavy. Uลพ tam sa vynorili ลกpecifickรฉ problรฉmy vรฝลกkovรฝch stavieb vย technolรณgiรกch, poลพiarnej ochrane aย statike, na ktorรฉ nebolo naลกe stavebnรญctvo aย ani normy pripravenรฉ. Nasledovali budova ฤŒeskoslovenskej televรญzie, Dom odborov aย Press centrum ako symboly vรฝznamnรฝch inลกtitรบciรญ socialistickรฉho Slovenska. Zo sรบฤasnรฉho pohฤพadu to boli ลฅaลพkopรกdne budovy, ktorรฉ museli byลฅ skompletizovanรฉ zรกpadnรฝmi technolรณgiami klimatizรกcie, regulรกcie, vรฝลฅahov aย inรฝch uย nรกs nedostupnรฝch materiรกlov. Po zmene spoloฤenskรฉho systรฉmu sa aj vย naลกom stavebnรญctve zaฤali uplatลˆovaลฅ svetovรฉ technolรณgie aย novรฉ materiรกly. Priลกli zahraniฤnรฉ firmy aย po privatizรกcii sa tu vytvorili stavebnรฉ nadnรกrodnรฉ komplexy schopnรฉ realizovaลฅ aj najnรกroฤnejลกie รบlohy. Boli to vย prvom rade banky, ktorรฉ potrebovali rieลกiลฅ svoj priestorovรฝ deficit.

Vย roku 1994 zaฤala najvรคฤลกia zย nich, Vลกeobecnรก รบverovรก banka, pripravovaลฅ vรฝstavbu svojej centrรกly vย Bratislave vย lokalite na nรกroลพรญ Karadลพiฤovej ulice aย Mlynskรฝch nรญv. Vypรญsala architektonickรบ sรบลฅaลพ, vย ktorej vyzvala osem tรญmov, zย toho polovicu zahraniฤnรฝch. Vย sรบvislosti sย hodnotenรญm sรบลฅaลพnรฝch nรกvrhov sa otvorila diskusia oย moลพnosti ฤi potrebe vรฝstavby vรฝลกkovรฝch budov vย Bratislave. ล tyri nรกvrhy boli eลกte klasickรฉ ลกesลฅpodlaลพnรฉ aย ลกtyri predstavili vรฝลกkovรบ verziu. Vtedajลกรญ hlavnรฝ architekt mesta Peter Beลˆuลกka uลพ pripรบลกลฅal vรฝลกkovรบ alternatรญvu. Nรกvrh nรกลกho ateliรฉru splnil predstavu bankรกrov iย mesta aย sรบลฅaลพ sme vyhrali. Tak sa โ€žModrรก veลพa VรšBโ€œ po realizรกcii vย roku 1997 stala symbolom banky aย dominantou mesta. Nรกลก nรกvrh sย citom osadil na nรกroลพรญ 88 metrov vysokรบ vรฝลกkovรบ dominantu vย eliptickej forme, ktorรก dynamicky ovlรกdla urbanistickรบ situรกciu mestskรฉho okruhu vย styku sย dรดleลพitou radiรกlou. Modrรก veลพa vyrรกstla vย logickej aย zย hฤพadiska mesta strategickej polohe, ฤo sa doteraz potvrdzuje. Stala sa zรกkladom rozvoja ลกtvrte za mestskรฝm okruhom, kde zaฤali rรกsลฅ ฤalลกie developerskรฉ veลพe, ktorรฝch urbanistickรก logika ฤasto nie je prรญspevkom kย harmonickรฉmu obrazu mesta.

 

Ing. arch. BARBORA MARKECHOVร architektka, Bogle Architects, konateฤพka praลพskej poboฤky, ktorรก projektuje aj v Bratislave

Ing. arch. BARBORA MARKECHOVร

architektka, Bogle Architects, konateฤพka praลพskej poboฤky, ktorรก projektuje aj v Bratislave

Bratislava je vย porovnanรญ sย inรฝmi metropolami pomerne malรฉ mesto. Takลพe okrem chรฝbajรบcej platnej koncepcie, ktorรก by vรฝลกkovรฉ budovy regulovala, stojรญ za umiestลˆovanรญm vรฝลกkovรฝch budov vย blรญzkosti bratislavskรฉho historickรฉho jadra aj tento โ€žprovinฤnรฝโ€œ charakter. Vย sรบฤasnosti sa najvรฝznamnejลกou zรณnou vรฝลกkovej vรฝstavby stรกva Chalupkova ulica. Vรฝลกkovรฉ objekty do mesta patria, pokojne iย neฤaleko centra. Ale musia byลฅ urbanisticky skoordinovanรฉ, nesmie trpieลฅ doprava aย ani obyvatelia. Prรญkladom veฤพmi neลกลฅastnรฉho umiestnenia vysokej stavby vย rรกmci mesta je Aupark Tower, ktorรก na desaลฅroฤia pokazila vedutu Bratislavy. Vย takej tesnej blรญzkosti vรฝznamnej dominanty, ktorou Most SNP je, komerฤnรฝ objekt sย tรฝmito proporciami stรกลฅ nemal. Bratislava potrebuje rรฝchle odsรบhlasenie oficiรกlneho dokumentu, ktorรฝ zadefinuje vhodnรฉ lokality na vรฝลกkovรบ zรกstavbu vย nรกvรคznosti na MHD, jej kapacity aย naprรญklad aj koeficienty na รบpravu statickej dopravy vย centrรกlnych polohรกch.

Vย sรบฤasnosti nesie najviac zodpovednosti za obraz mesta developer aย architekt. Vรฝลกkovรฉ dominanty sรบ totiลพ viditeฤพnรฉ zย diaฤพky aย mesto dotvoria alebo pokazia na dlhรฝ ฤas. Vรฝลกkovรก budova potrebuje sprรกvne proporcie, kvalitnรบ architektรบru aย kvalitnรฉ okolie. Keฤลพe sย tรฝm nemรกme lokรกlne toฤพko skรบsenostรญ, developeri pozรฝvajรบ do sรบลฅaลพรญ aj medzinรกrodnรฝch architektov, ฤo je chvรกlyhodnรฉ. Niekedy vลกak realita aย realizรกcia aj tak podฤพahnรบ tabuฤพkรกm, zaลพitรฝm tradรญciรกm aย vyrastajรบ ฤaฤพลกie priemernรฉ budovy. Aย prรกve toto musรญ maลฅ mesto moลพnosลฅ korigovaลฅ urbanistickรฝmi podkladmi aย ideรกlne aj odbornou urbanistickou komisiou, ktorรก vย zahraniฤรญ beลพne pripomienkuje aj samotnรฝ dizajn zรกmerov.

 

Ing. JURAJ SUCHรNEK vรฝkonnรฝ riaditeฤพ Inลกtitรบtu urbรกnneho rozvoja

Ing. JURAJ SUCHรNEK

vรฝkonnรฝ riaditeฤพ Inลกtitรบtu urbรกnneho rozvoja

Vย sรบฤasnosti uลพ neplatรญ, ลพe vรฝลกkovรฉ stavby urฤujรบ, dokonca diktujรบ mestu svoje poลพiadavky. Kaลพdรก novรก stavba je postavenรก vย sรบlade sย รบzemnรฝm plรกnom mesta, kaลพdรฝ projekt musรญ zรญskaลฅ sรบhlasnรฉ zรกvรคznรฉ stanovisko magistrรกtu. Vรฝลกkovรฉ stavby teda nie sรบ jednostrannou akceptรกciou poลพiadaviek developerov, ale predstavujรบ vรฝsledok dlhรฝch diskusiรญ aย tieลพ akceptovania rรดznych podmienok zo strany mesta. Zรกroveลˆ ale vลกetci vedia, ลพe platnรฝ รบzemnรฝ plรกn Bratislavy mรก viacero chรฝb aย svojou kvalitou uลพ nezodpovedรก dneลกnรฝm poลพiadavkรกm. Urฤitou snahou oย jeho zlepลกenie, aj sย ohฤพadom na povoฤพovanie vรฝลกkovรฝch stavieb, predstavujรบ zmeny aย doplnky 04. Tieto boli pripomienkovanรฉ eลกte vย roku 2014 aย odvtedy sรบ vย schvaฤพovacom procese. Popri inรฝch zmenรกch tieลพ presnejลกie (aj keฤ nie ideรกlne) definujรบ chrรกnenรฉ pohฤพady. Prรกve jasnejลกie definovanรฉ pravidlรก mรดลพu byลฅ prรญnosom pri umiestลˆovanรญ vรฝลกkovรฝch stavieb vย budรบcnosti. Stavebnรญci budรบ maลฅ vopred jasnejลกie informรกcie oย predstavรกch mesta aย mesto dokument, oย ktorรฝ sa mรดลพe oprieลฅ pri svojom rozhodovanรญ.

Problรฉmom je ale rรฝchlosลฅ prรญpravy aย schvaฤพovania รบzemnรฝch plรกnov, ich doplnkov aย รบzemnรฝch plรกnov zรณn. Dnes je zrejmรฉ, ลพe viacero pohฤพadov uvรกdzanรฝch vย zmenรกch aย doplnkoch 04 uลพ dnes vyzerรก inak alebo budรบ inรฉ vย momente, keฤ sa dostavajรบ povolenรฉ stavby. Zmeny aย doplnky 04 tak budรบ sฤasti neaktuรกlne uลพ vย momente svojho schvรกlenia. Podobnรฝ prรญpad je aj รบzemnรฝ plรกn zรณny Chalupkova schvรกlenรฝ vย รบvode roku 2018. Vย zรณne uลพ pred schvรกlenรญm รšPZ vyrรกstli viacerรฉ vรฝznamnรฉ stavby, inรฉ boli povolenรฉ. Aj preto ho poslanci prijรญmali sย vedomรญm, ลพe zรณna nebude vย praxi totoลพnรก sย รบzemnรฝm plรกnom, za ktorรฝ hlasujรบ. Procesy รบzemnรฉho plรกnovania uย nรกs nefungujรบ ideรกlne aย moลพno je ฤas zamyslieลฅ sa nad zmenou. Moลพnosลฅou je pripravovanรฝ novรฝ zรกkon oย รบzemnom plรกnovanรญ, ktorรฝ predstavuje jedineฤnรบ prรญleลพitosลฅ nastaviลฅ procesy รบzemnรฉho plรกnovania flexibilnejลกie.

 

Ing. arch. IMRICH EHRENBERGER architekt, urbanista, podieฤพal sa na mnohรฝch urbanistickรฝch ลกtvrtiach v Bratislave

Ing. arch. IMRICH EHRENBERGER

architekt, urbanista, podieฤพal sa na mnohรฝch urbanistickรฝch ลกtvrtiach v Bratislave

Netreba pochybovaลฅ oย tom, ลพe vรฝลกkovรฉ budovy โ€“ ako vรฝraznรฝ aย ฤasto iย agresรญvny prvok urbanistickej kompozรญcie aย prevรกdzkovo-funkฤnej potencie โ€“ sa nemรดลพu (nemali by sa) po meste len tak nezรกvรคzne โ€žpotulovaลฅโ€œ. Dovoฤพujem si pouลพiลฅ tento neurbanistickรฝ vรฝraz preto, lebo sรบฤasnรก Bratislava je vย mnohรฝch prรญpadoch svedkom takรฉhoto รบkazu. โ€žKauzaโ€œ tzv. Manderlรกku zย polovice 30.โ€ฏrokov minulรฉho storoฤia sa zย dneลกnรฉho pohฤพadu javรญ ako uvรกลพlivo premyslenรฝ poฤin, ktorรฝ odvรกลพne odลกtartoval โ€žveฤพkomestskรบโ€œ รฉru Bratislavy. Zastihla sรญce mesto tieลพ nepripravenรฉ na dovtedy uย nรกs nevรญdanรฉ zdvihnutie โ€žvรฝลกky rรญmsyโ€œ, pozoruhodnรฉ vลกak je, ลพe tento stav nepripravenosti na rast zย milej, provinฤnej mierky na kapitalistickรฉ, potom socialistickรฉ aย nรกsledne opรคลฅ kapitalistickรฉ malรฉ veฤพkomesto (ฤi veฤพkรฉ malomesto?) pretrvรกva dodnes! Dvanรกsลฅ nadzemnรฝch podlaลพรญ sa vย dobe budovania panelovรฝch perifรฉriรญ sรญce stalo beลพnรฝm ลกtandardom, ten sa vลกak, naลกลฅastie, uลพ nestihol do โ€žpรดvodnej Bratislavyโ€œ prebรบraลฅ aย vtedajลกie novรฉ skutoฤnรฉ vรฝลกkovรฉ dominanty sa relatรญvne striedmo vztรฝฤili vo viac-menej akceptovateฤพnรฝch, neลกkodnรฝch lokalitรกch.

Pohroma nastala po roku 1989. Prvรฉ dve vรฝznamnรฉ โ€žvรฝลกkyโ€œ zย 90. rokov, VรšB aย NBS, sa eลกte podarilo aj napriek absencii platnรฉho zรกvรคznรฉho mestskรฉho regulatรญvu situovaลฅ iย architektonicky stvรกrniลฅ aj zย dneลกnรฉho pohฤพadu excelentne. Zย toho, ฤo sa vย  urbanizme hlavnรฉho mesta uลพ dlhรฉ roky deje, vyvstรกva dojem, ลพe โ€žotcovia mestaโ€œ aย ich poradnรฉ iย sprรกvne orgรกny nonลกalantne prehliadajรบ apely aย vรฝstrahy svetovej urbanistickej vedy, popri inom iย oย udrลพateฤพnom rozvoji, aย vytrvalo sa uลพ takmer 30 rokov venujรบ svojim bratislavskรฝm โ€žkonรญฤkomโ€œ (vรฝrub stromov, psie fekรกlie, zatvรกracie hodiny krฤiem aย ich letnรฝch terรกs, bรบranie PKO, prรญpadne eลกte aj parkovanie…) iย vzรกjomnรฉmu politickรฉmu prekรกraniu! Aย za ten ฤas mesto dostรกva moลพno iย nechcenรบ tvรกr, โ€žtetovanรบโ€œ zรกฤพahou nรกhodne roztrรบsenรฝch (trebรกrs veลพovรฝch) budov so vลกetkรฝm, prรญjemnรฝm iย neprรญjemnรฝm, ฤo na seba zรกkonite viaลพu. Stav, ลพe nie mesto vย zรกujme verejnรฉho prospechu, ale developer vย zรกujme privรกtneho zisku mรก moลพnosลฅ aลพ fatรกlnym spรดsobom ovplyvลˆovaลฅ rozvojovรฉ parametre mesta, bol aย eลกte stรกle je sรกm osebe fatรกlny! ฤŒo sa stalo, uลพ sa neodstane, ale bรกrs by sa uลพ nemohli zopakovaลฅ urbanistickรฉ fauly ako Aupark Tower, ktorรฝ arogantne โ€žznesvรคtilโ€œ najautentickejลกiu vedutu Bratislavy zย juลพnรฉho smeru, alebo hrmotnรฝ obytnรฝ veลพiak na ล ancovej vย lรญnii uliฤnej ฤiary aย natlaฤenรฝ na ikonickรบ budovu YMCA (arch. A. Balรกn, 1920), alebo iย neproporฤnรฝ River Park, bezkontextovรฝ Manhattan ฤi Vienna Gate…

Dรบfam, ลพe disciplinovanรก skupina elegantnรฝch veลพiakov zย ateliรฉru Zaha Hadid (vรญลฅaz sรบลฅaลพe), ale ani avizovanรก โ€žKorbaฤka Tourโ€œ, ktorรก mรก na predmostรญ Apollo kompoziฤnรบ oporu vo viacerรฝch predchรกdzajรบcich projektovรฝch dokumentoch (ktorรฉ tam vลพdy predpokladali vysokรฝ dom), sรบฤasnรฝ stav nezhorลกia. Na zรกver si ale nemรดลพem odpustiลฅ poznรกmku do vlastnรฝch radov. Necitlivosลฅ aลพ bezohฤพadnosลฅ kย prostrediu, do ktorรฉho mรกme vloลพiลฅ svoje dielo, absencia pokory aย koketovanie sย vรฝnimoฤnosลฅou aย mรณdnosลฅou iย za kaลพdรบ cenu patria kย ฤastรฝm โ€žslabinรกmโ€œ nรกs architektov. Mรกme sรญce hneฤ aj sebaobranu, ลพe mรบdre mesto by nemalo na svojom รบzemรญ ลพiadne (ani naลกe) fauly pripustiลฅ aย povoliลฅ… Aj keฤ… atฤ., atฤ.

 

Ing. arch. LUCIA ล TASSELOVร poslankyลˆa mestskรฉho zastupiteฤพstva hlavnรฉho mesta SR Bratislavy

Ing. arch. LUCIA ล TASSELOVร

poslankyลˆa mestskรฉho zastupiteฤพstva hlavnรฉho mesta SR Bratislavy

Vย eurรณpskych mestรกch sa charakteristickรฉ dominanty spรกjajรบ sย ich identitou, prezentujรบ ich histรณriu aย sรบ sรบฤasลฅou ich vรฝvojovรฝch etรกp. Donedรกvna bol aj vรฝvoj Bratislavy ฤitateฤพnรฝ nielen vย siluete, panorรกme aย obraze mesta, ale aj vo vรฝvoji jeho pรดdorysu aย ลกtruktรบry. Dnes sรบ sรบฤasลฅou novodobej histรณrie Bratislavy aj jej novodobรฉ dominanty ako televรญzna veลพa Kamzรญk, pamรคtnรญk Slavรญn, pylรณn mosta SNP. Tieto sa uลพ zaraฤujรบ spolu sย hlavnรฝmi historickรฝmi dominantami mesta, Bratislavskรฝm hradom, Dรณmom sv. Martina, Devรญnskym hradom, medzi hlavnรฉ symboly tvoriace identitu mesta.
Aj vรฝลกkovรฉ signรกlne body areรกlov Incheby, Slovenskej televรญzie, Presscentra sa stali akรฝmisi prirodzene vnรญmanรฝmi dominantami aย identickou sรบฤasลฅou mesta.

Na druhej strane, niektorรฉ vรฝลกkovรฉ stavby, vznikajรบce uลพ po roku 1989 vย uzlovรฝch priestoroch hlavnรฝch komunikaฤnรฝch trรกs, boli umiestลˆovanรฉ na zรกklade koncepcie stanovenej vย na seba nadvรคzujรบcich dvoch รบzemnรฝch plรกnoch Bratislavy. Naprรญklad zรณna Pribinova je zakotvenรก aj vย dnes platnom รบzemnom plรกne. Tieลพ umiestnenie vรฝลกkovรฝch stavieb Nรกrodnej banky Slovenska aย Vลกeobecnej รบverovej banky sรบ vรฝsledkom sรบลฅaลพรญ za รบฤasti zรกstupcu SKA, ale aj vรฝznamnรฝch architektov Slovenska. Avลกak vย obdobรญ pred iย po roku 1989 vznikli aj vรฝลกkovรฉ stavby, ktorรฉ nie sรบ vhodne umiestnenรฉ. ฤŒo teraz sย nimi?
Keฤลพe sรบ uลพ sรบฤasลฅou obrazu mesta aย nie je moลพnรฉ ich asanovaลฅ, mali by sme poลพadovaลฅ, aby NEMALI urฤujรบci charakter pri tvorbe novรฝch รบzemnoplรกnovacรญch dokumentov, keฤลพe metodiky tvorby โ€žmiest pre ฤพudรญโ€œ zaznamenรกvajรบ vรฝznamnรฝ posun.

Aktuรกlna โ€žUrbanistickรก ลกtรบdia oย vรฝลกkovej zonรกciiโ€œ, ktorรบ spracovalo hlavnรฉ mesto aย ktorรก je uลพ rok vย procese pripomienkovania, by teda nemala byลฅ usmerลˆovaฤom investiฤnej ฤinnosti na รบzemรญ mesta. Tรฝm skรดr, ลพe vรฝลกkovรก hladina vย รบzemnom plรกne hlavnรฉho mesta je definovanรก nejednoznaฤne aย ลกtรบdia neobsahuje analรฝzu metodiky regulรกcie vรฝลกkovรฉho zรณnovania vย รบzemnoplรกnovacej dokumentรกcii inรฝch miest doma aย  vย zahraniฤรญ so zdรดvodnenรญm, ลพe na to nebol ฤas. Ako poslankyลˆa opakovane ลพiadam mesto, aby pristรบpilo kย tvorbe novรฉho รบzemnรฉho plรกnu ako strategickรฉho dokumentu, ktorรฝ je vรฝsledkom dohody medzi jednotlivรฝmi pouลพรญvateฤพmi รบzemia. Ide vlastne oย zmluvu, ktorรก obsahuje grafickรบ aย textovรบ ฤasลฅ dohody na pravidlรกch, ako budeme รบzemie vyuลพรญvaลฅ. รšzemnรฝ plรกn je nรกstrojom ochrany hodnรดt vย รบzemรญ, nie samozvanรฝm reลกtrikฤnรฝm nรกstrojom na obmedzovanie slobรดd niekoho alebo nieฤoho.โ€œ (Podฤพa รšZEMNร PLรN: NรVOD NA POUลฝITIE, OZ EnviArch vย rรกmci projektu โ€žAplikรกcie stratรฉgie rozvoja obcรญ sย dรดrazom na udrลพateฤพnรฝ rozvojโ€œ, 2015)ย (Vรฝber zย textu, ktorรฝ je spracovanรฝ na zรกklade tvorby pripomienok kย dokumentu โ€žUrbanistickรก ลกtรบdia oย vรฝลกkovej zonรกciiโ€œ vย spoluprรกci sย Ing.โ€ฏarch.โ€ฏKropilรกkovou.)

 

Ing. arch. INGRID KONRAD hlavnรก architektka hlavnรฉho mesta SR Bratislavy

Ing. arch. INGRID KONRAD

hlavnรก architektka hlavnรฉho mesta SR Bratislavy

Niektorรฉ โ€žvรฝลกkovkyโ€œ, ktorรฉ sa vย porevoluฤnej Bratislave realizovali, dodnes na seba upozorลˆujรบ nevhodnรฝm architektonickรฝm rieลกenรญm. Aย ak sa kย tomu pridalo aj nesprรกvne urbanistickรฉ zaฤlenenie do kontextu mestskรฉho prostredia, ako je to napr. pri obytnom dome Glรณria, dostala sa nevhodne rieลกenรก budova mimo priestorov kompoziฤnรฝch uzlov, ฤo predstavuje nesรบlad so sรบฤasnรฝm รšPN zย roku 2007. Takรฉto vรฝลกkovรฉ stavby nesplnili svoju รบlohu โ€“ aktivizovaลฅ mestskรฉ prostredie, vytvoriลฅ lokรกlne centrum ฤi uvoฤพniลฅ, resp. zachrรกniลฅ zelenรฉ plochy pre verejnรฝ priestor. Nasledovala krรญza aย veฤพkรฉ plรกny investorov prvej vlny sa rozplynuli. Predaje pozemkov ฤพahko zรญskanรฝch vย prvej vlne privatizรกcie zdvihli ceny.

Od roku 2007, ako aj po zmenรกch aย doplnkoch 02 vย roku 2012 sรบ vย รบzemnom plรกne hlavnรฉho mesta definovanรฉ rozvojovรฉ zรณny โ€“ najmรค na plochรกch bรฝvalรฝch brownfieldov (zรณna Chalupkova, Bottova โ€“ Eurovea, Klingerka, Apollka…), kde sรบ zย hฤพadiska nรกroฤnosti รบpravy kontaminovanรฉho podloลพia definovanรฉ vysokรฉ indexy zastavanosti. Tieto umoลพลˆujรบ vรฝลกkovรบ zรกstavbu. Vย texte zรกvรคznej ฤasti รบzemnรฉho plรกnu je pre vรฝลกkovรฉ stavby predpรญsanรฉ posรบdenie zย hฤพadiska dokomponovania charakteristickรฝch diaฤพkovรฝch priehฤพadov aย pohฤพadov zย dรดleลพitรฝch, vย รบzemnom plรกne mesta definovanรฝch vyhliadkovรฝch bodov. Tieto sรบ od investorov vyลพadovanรฉ, navyลกe magistrรกt oslovuje architektov, ktorรญ kriticky posudzujรบ stavby svojich kolegov. Pri obytnom aย โ€žofficovomโ€œ komplexe od nedรกvno zosnulej Zahy Hadid som vyลพiadala posรบdenie od rakรบskeho architekta Rรผdigera Lainera โ€“ vย tom ฤase bol predsedom Rady pre tvorbu mesta Viedne, najdรดleลพitejลกieho orgรกnu na posudzovanie vรฝznamnรฝch stavieb aย stavebnรฝch komlexov vo Viedni. Jeho stanovisko bolo podporujรบce.

Veฤพkou chybou je podฤพa mลˆa situovanie centrรกly Nรกrodnej banky Slovenska, keฤ sa rozhodlo, ลพe to bude โ€žvรฝลกkovkaโ€œ, pretoลพe najprv ako โ€žvรฝลกkovkaโ€œ podฤพa mojich informรกciรญ plรกnovanรก nebola. Dostala sa vย rรกmci panorรกmy mesta do tesnej blรญzkosti Bratislavskรฉho hradu… Zo zรกpadnรฉho pohฤพadu na mesto sa dostala silueta budovy banky prakticky na vรฝchodnรฉ nรกdvorie hradu! Nesprรกvne situovanie vรฝborne rieลกenรฉho aย na bรฝvanie veฤพmi obฤพรบbenรฉho vรฝลกkovรฉho obytnรฉho domu Manhattan, vyplรฝvajรบce zย majetkovรฝch pomerov nรกroลพia oproti Vรฝskumnรฉmu รบstavu zvรกraฤskรฉmu, je premrhanou ลกancou na tvorbu identity tohto uzlovรฉho miesta na Raฤianskej ulici. Vรฝbornรก architektรบra na nesprรกvnom mieste. Celkovo sa zdรก, ลพe obyvateฤพom Braยญtislavy vรฝลกkovรก zรกstavba nie je cudzia ani na bรฝvanie. Pri diskusiรกch sย obฤanmi oย ฤalลกom rozvoji centrรกlnej severojuลพnej osi Petrลพalky vย sรบvislosti sย elektriฤkovou trasou boli veฤพakrรกt prezentovanรฉ nรกmety preferovaลฅ vรฝลกkovรฉ stavby pred zรกbermi zelene na nรญzkopodlaลพnรบ zรกstavbu okolo Chorvรกtskeho ramena. Iste kย tomu prispieva aj fakt, ลพe veฤพa ฤพudรญ vyrastalo alebo ลพije vo viacpodlaลพnรฝch bytovรฝch domoch na bratislavskรฝch sรญdliskรกch.

 

REDAKฤŒNร PRรPRAVA: ฤฝUDOVรT PETRรNSKY
FOTO: MIRO POCHYBA, ARCHรV

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 4/2018.

Najฤรญtanejลกie