Chandigarh – história jednej predstavy

Otázka autorstva

Do procesu plánovania sa zapojili dva tímy. Prvý viedol americký architekt a urbanista Albert Mayer, druhý švajčiarsko-francúzsky architekt Le Corbusier. Do hry vstúpil aj ministerský predseda Jawaharlal Nehru, ktorý pokladal Mayera za spriazneného s indickým prostredím (rozvíjal projekty pre Kanpur, Bombaj a Dillí) a veril, že vytvorí mesto podľa jeho predstáv. Začiatkom roku 1950 bolo plánovanie zverené Mayerovi, avšak o pol roka neskôr tragicky zahynul jeho blízky spolupracovník Maciej Nowicky. Tentoraz zasiahli oficiálni predstavitelia Pandžábskej vlády, ktorí chceli vytvoriť projekt zodpovedajúci predstavám moderného európskeho mesta a zároveň veľkolepé monumentálne mesto budúcnosti, symbol nezávislosti a indickej demokracie. Vo februári v roku 1951 prišiel do Chandigharu Le Corbusier a spolu so svojimi spolupracovníkmi (Pierre Jeanneret, Maxwell Fry a Jane B. Drew) v rekordne krátkom čase upravili Mayerov plán a prevzali architektonickú kontrolu nad výstavbou nového mesta.

Mayerov plán vychádzal z princípov záhradného mesta. Mesto v jeho návrhu tvoria decentralizované sebestačné štvrte obkolesené zeleným pásom, obsahuje citlivo zakomponované rezidenčné, obchodné, priemyselné a poľnohospodárske zóny. Le Corbusierov koncept je hybridom princípov funkcionalistického urbanizmu a záhradného mesta. Samotný proces plánovania nemalou mierou ovplyvnili aj nacionalisticky naladení politickí lídri krajiny a pandžábski štátni činitelia.

Le Corbusierov koncept

Le Corbusier vyrovnal zakrivené cesty Mayerovho superbloku do tvaru obdĺžnika a štandardizoval jeho rozmer na 800 × 1 200 m, nový plán mesta tak vytváral pravidelnú mriežku. Chandigarh bol vyprojektovaný ako ideálne mesto CIAM. Základnými princípmi urbanizmu, ako ich predkladá Aténska charta (Congrès International d’Architecture Moderne, 1933), sú štyri funkcie – bývanie, práca, oddych a doprava. Plán mesta určuje štruktúru a polohu jednotlivých zón priradených k týmto štyrom funkciám. Le Corbusierov návrh vyznačuje v prvej fáze rozvoja (sektory 1 až 30) rezidenčnú zónu na severozápade. Funkciu práce tvoria štyri centrá: Capitol complex (budovy The Assembly, The Secretariat, The High Court) na severovýchode, univerzita na severozápade, mestské a obchodné centrum v srdci mesta a priemyselná zóna na juhovýchode. Oddych a relax vyznačuje na mape mestský park Leisure Valley, ktorý začína v sektore 1 a tiahne sa južným smerom až k sektoru 53. Leisure Valley bolo koncipované ako pľúca mesta. Môže byť však ľudská aktivita striktne rozdelená do zón bývania, práce a oddychu? Je akceptovateľná v demokratickej spoločnosti, o akú sa India usilovala?

Le Corbusierov dopravný systém 7V sa v pláne predstavil ako krvný obeh, lymfatický a respiračný systém. Problémy dopravy, ako ich pociťovala Európa v postindustriálnej ére, neboli v prípade Chandigarhu aktuálne. India bola v tomto období prevažne poľnohospodárskou krajinou, ktorá sa dostala spod koloniálnej nadvlády. A práve tu sa stretáme vôbec s prvou aplikáciou tohto nového systému ciest. Systém 7V rozhodujúcim spôsobom determinuje esenciálnu funkciu jednotlivých sektorov. Každý sektor je uzavretá sebestačná jednotka, ohraničená po dlhšej strane cestou V3 a po kratšej strane V2.

Hlavné bulváre V2 tvoria Jan Marg (spája Capitol complex a Leisure Valley) a Madhya Marg (prechádza naprieč mestom a spája industriálnu oblasť a železnicu s univerzitou). Cesty V3 ohraničujú jednotlivé sektory a umožňujú rýchlu prepravu. V1 spája Chandigarh s inými mestami. Vnútro sektoru je chránené od hustej premávky a tvoria ho cesty V4, V5, V6 a V7. V4 predstavuje obchodnú ulicu, ktorá prepája jednotlivé sektory v horizontálnom smere, V5 je vnútorný okruh sektoru, V6 prístupová komunikácia k jednotlivým obytným budovám a V7 je cesta pre chodcov.

Betónový skelet Tower of Shadows je vyvrcholením Le Corbusierovho hľadania možností kontroly infiltrácie slnečného žiarenia do zastavaného priestoru.

Mesto bolo naprojektované pre populáciu pol milióna obyvateľov. Prvá fáza predurčovala rozvoj 30 sektorov s rozlohou 43 km² a populáciou 150 000 ľudí, druhá rozvoj sektorov 31 až 47 na ploche 70 km² s populáciou 350 000 obyvateľov. V takomto vývine objavujeme istú hierarchiu, severné sektory s dobrou infraštruktúrou a menšou hustotou osídlenia sú privilegované najvyšším úradníkom a politikom, najbohatším a najstarším rodinám v meste.

Le Corbusierov koncept mesta definuje aj architektonickú kontrolu komerčných stavieb rezidenčných domov a malých zástavieb. Mesto bolo naplánované ako administratívne sídlo Pandžábu a primárne určené pre úradníkov štátnej správy, politikov a utečencov. Le Corbusier si od začiatku rezervoval projektovanie Capitol Complexu a spolupracovníkom vyčlenil projektovanie domov pre štátnych zamestnancov (plán zahŕňal 13 typov obytných budov), škôl, nákupných centier a nemocníc.

Najväčšou stavbou v komplexe je administratívna 8 – poschodová budova The Secretariat (pôdorys 254 x 42 m), v ktorej pracuje 4000 úradníkov. Z fasády vystupuje mohutný betónový blok perforovaný malými štvorcovými oknami.

Je nepochopiteľné, prečo v tomto pláne absentuje priestor pre stavebných robotníkov, ktorí participovali na výstavbe, obchodníkov a pouličných predavačov, rikšov, holičov či obuvníkov, ktorí sú typickou súčasťou indickej spoločnosti. V porovnaní s ostatnými indickými mestami, typickými svojím čulým obchodným ruchom v úzkych, takmer nepriechodných uličkách, pripomína Chandigarh svojou prázdnotou a predimenzovanými priestormi skôr mesto duchov ako živý organizmus.

Po Corbusierovi

Pri reorganizácii štátu Pandžáb v roku 1966 sa Chandigarh stal hlavným mestom (Union Territory of Chandigarh, 114 km²) aj pre novovytvorený štát Harijána. Postupný hospodársky a ekonomický vzostup mesta vytvoril nové pracovné príležitosti a prilákal tisíce migrantov. Le Corbusierov zelený pás v šírke 16 km, ktorý mal udržať zelený charakter mesta, sa stal minulosťou – obsadili ho farmárske usadlosti. Neprehľadnú situáciu v osídľovaní mesta sa pokúsila riešiť indická vláda vytvorením komisie, ktorá mala zaručiť integrovaný rozvoj celého regiónu. V roku 1972 sa vytvorila oblasť Chandigarh Urban Agglomeration. Tvorili ju Union Territory of Chandigarh, SAS Nagar a 27 priľahlých dedín štátu Pandžáb, satelitné mesto Panchkula a 23 priľahlých dedín štátu Harijána. Celá aglomerácia sa rozdelila do niekoľkých pásiem s plánovanou hustotou osídlenia. Rast populácie prekročil plánovaný Corbusierov limit dvojnásobne. V súčasnosti žije v Chandigare približne 1,1 mil. ľudí, v súčte s mestami Panchkula a Mohali je to 1,5 mil.

Biometrický prieskum z roku 2006 identifikoval 23 000 rodín žijúcich v 18 nelegálne zriadených osadách. Migranti prevažne zo štátov Uttarpradéš, Bihár, Tamilnádu a Himáčalpradéš si stavajú jednoduché príbytky v tesnej blízkosti okrajových sektorov 26, 28 a 29 na východe mesta, sektorov 25, 38 a 39 na západe a sektorov 43 a 44 na juhu. Administratíva mesta chce riešiť tento problém výstavbou 25 000 jednoizbových bytov v hraničnom pásme a následne revitalizovať 192 akrov územia, ktoré tieto kolónie zaberajú.

V súčasnosti je Chandigarh významné kultúrne, obchodné, administratívne a vzdelávacie centrum severnej Indie, patrí k najbohatším a najdrahším mestám na celom indickom subkontinente. Z jeho rozvoja profitujú susedné štáty Harijána a Pandžáb, ktoré rozvíjajú regióny vlastných miest Panchkula a Mohali. Mesto priťahuje developerov a investorov z celej krajiny. Intenzívna výstavba komerčných a rezidenčných projektov prebieha aj v ďalších oblastiach v okolí mesta: Kharar, Zirakpur, Derra Bassi, Mani Majra a Baddi. Od roku 1976 postavil mestský stavebný podnik (Chandigarh Housing board) asi 45 000 bytových jednotiek, v ktorých žije 25 % populácie. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti všetky tri mestá vytvoria konglomerát s charakterom metropoly (Chandigarh tri-city).

Le Corbusierova koncepcia definitívneho mesta sa nám javí s odstupom času ako utópia. Mesto sa totiž nedá naplánovať za štyri dni, nemôže byť štandardizované do uniformných sektorov a nemôže byť navrhnuté pre robotov.
 

Telegram, v ktorom sa rozhodlo o angažovaní Le Corbusiera v generálnom projektovaní mesta Chandigarh
Ctihodný Barghava Predseda vlády Simla, Pandžáb, India Dokončili sme návštevy Ríma, Londýna, Paríža, Zurichu a Bruselu. V Taliansku bol živý záujem, ale odozva skúsených architektov bola pri našich finančných možnostiach nulová alebo neurčitá. V Londýne sme absolvovali rozhovory s rôznymi kandidátmi, ktorých nám odporučil vysoký komisár a Inštitút architektov. Iba Maxwell Fry, schopný a osvedčený človek, súhlasil. Vo Francúzsku sme sa zhovárali s mnohými architektmi, no väčšina z tých dobrých nebola ochotná vycestovať. Našťastie, veľký záujem prejavil Corbusier, známy francúzsky architekt s medzinárodnou reputáciou. Navrhol sa za architektonického poradcu vlády, ktorý by vykonával dozor a poradenstvo z Paríža s tým, že by navštívil Pandžáb dvakrát ročne, zakaždým na jeden mesiac. Okrem toho, dvaja dobrí architekti, menovite Maxwell Fry z Londýna a Pierre Jeanneret z Paríža, by boli našimi zamestnancami na plný úväzok, ako sa píše v našej alternatíve číslo dva. Corbusier dostane honorár dvetisíc libier šterlingov ročne počas troch rokov a tridsaťpäť libier šterlingov za každý deň pobytu v Indii do maximálnej výšky štyritisíc za rok vrátane honorára. Ostatní dvaja dostanú tritisíc libier šterlingov ročne. Keďže Corbusier je vysokopostavený architekt, netreba ho konzultovať s kýmkoľvek ďalším, v akejkoľvek záležitosti. Náklady na externé konzultácie navrhované v alternatívnej schéme číslo dva sa teda ušetria a táto úspora viac než len vykompenzuje platbu Corbusierovi. Po prediskutovaní našich požiadaviek so skúsenými architektmi, držiteľmi úradov príslušných spoločností a ministerstiev, považujeme toto riešenie za najvhodnejšie a nadšene ho odporúčame ako najlepšie a najlacnejšie…

Rose Garden (sektor 16) je súčasťou rozsiahleho mestského parku Leisure Valley.
Typická zástavba pozdĺž V3 ciest.		City Center
Obrovské kruhové objazdy oddeľujú jednotlivé sektory. V čase ich vybudovania vraj v Chandigarhe nejazdilo ani jedno auto.		Sektor ohraničuje V3 cesta.
Vidhan Sabha (The Assembly)
The Government Museum and Art Gallery (sektor 10)		Interiér múzea. Dobové fotografie Maxwella Fry a Jane B. Drew a ich realizácie.

Mgr. art. Jozef Rácik
Foto: Daniel Kurek

Autor je redaktorom internetového magazínu www.asb.sk.