Farby urbanizmu

Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.

Mesto predstavuje živú, neustále sa vyvíjajúcu štruktúru, obrazne pripomínajúcu harmonicky pulzujúci organizmus. Potreby ľudí sa dynamicky vyvíjajú a menia, jednotlivé mestské časti prechádzajú kontinuál­nym vývojom, rozvíjajú sa alebo strácajú na význame. Prirodzene, tento proces sa odohráva na pozadí desaťročí a jednotlivé obdobia formujú sínusoidy ekonomického vývoja štátu a svetového trhu.

Z pohľadu architektúry a urbanizmu tento proces vyvoláva potrebu neustálej regenerácie a revitalizácie daných území. Keďže už roky pôsobím ako architekt vo Veľkej Británii, počas ôsmich rokov som mal možnosť sledovať a tvoriť viacero regeneračných projektov na britských ostrovoch a v Európe. Rád by som poukázal na prevládajúci trend a jeho aplikáciu v praxi.

Monofunkčný urbanizmus verzus rôznorodosť funkcií
Veľké monofunkčné (často betónové) obytné štvrte a predmestia sú typickým príkladom urbanizmu 50. až 80. rokov, a to nielen v bývalom bloku východnej Európy, ale v celej západnej Európe, nevynímajúc Veľkú Britániu. Výsledkom rôznych modernistických teórií vrátane populárnych pásových miest sú monofunkčné obytné celky zívajúce prázdnotou v denných hodinách a počas víkendov vyľudnené business centrá. Príkladom môže byť londýnske business centrum Canary Wharf, ktoré je cez víkend prázdne, alebo, naopak, viaceré štvrte rodinných domov vznikajúce na zelených lúkach okolo Bratislavy bez adekvátnych služieb a možností sociálnej integrácie.

Doprava
Každá metropola, bez ohľadu na veľkosť, čelí problémom s neustále sa zahusťujúcou dopravou. Zmiešané funkcie mestských častí, a to na všetkých úrovniach mierky – od polyfunkčných domov, cez prestavané  či dostavané komplexy budov až po nové štvrte – znižujú požiadavky na prepravu za prácou ako aj potrebu cestovania za službami. Tento aspekt je vo svojej absolútnej podobe jedným z nástrojov ekologickej urbanistickej tvorby a adaptácie miest na udržateľnú budúcnosť.

Veľký brat sa pozerá
Polyfunkčná architektúra zvyšuje bezpečnosť spoločnosti prostredníctvom nízkeho stupňa anonymity, čo vo veľkej miere obmedzuje možnosť páchania kriminality. Takáto mestská časť pulzuje pracovným ruchom cez deň, keď jej obyvatelia využívajú obchody, kaviarne, reštaurácie či iné služby v dennej prevádzke. Večer zas ožijú svetlá domov a zariadení na oddych a voľný čas. Keďže štvrť takmer nikdy nezíva prázdnotou, pravdepodobnosť vykradnutia kancelárie alebo bytu je podstatne nižšia.

Prirodzená kontinuita a definícia prostredia
Pomerne náročnou problematikou je integrácia nových častí do existujúceho kontextu sídla. Je náročná z hľadiska jednotlivých projekčných fáz. Postupne vrstvená aplikácia chýbajúcich častí trhu však eliminuje riziká developmentu a môže sa chápať ako protipól extenzívneho investičného výstrelu do tmy, akým je výstavba mamutieho a čisto monofunkčného celku.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou kvalitného urbanistického priestoru je jeho zreteľné definovanie. Polyfunkčné prostredie umožňuje jednoduchšiu orientáciu – napríklad výškovou diverzitou. Administratívne objekty, často stavané ako výškové budovy, vytvárajú dominanty, kontrastujúce s nižšou výškou a odlišnou mierkou štruktúry bytovej výstavby, a tým viditeľné a rozpoznateľné aj z viacerých bodov v rámci konkrétnej lokality.

Aplikácia v praxi
V západoeurópskych metropolách existuje množstvo príkladov, v ktorých sa úspešne aplikovali princípy trvalo udržateľného rozvoja – napríklad projekt mestskej regenerácie v Angel Waterside v Londýne. Ako modelový príklad regenerácie štruktúr mestských častí možno uviesť aj projekt Zagrepcanka, ktorý sa zrealizuje v širšom centre chorvátskeho Záhrebu. V rámci projektu sa obnovuje funkcia územia okolo opustenej mäsovýroby a priľahlých pozemkov.

Transformáciu existujúcej štruktúry mesta iniciovala najmä potreba vytvoriť miesto, ktoré vzbudí záujem a ponúkne viacero možností využívania počas celého dňa. Nová štruktúra bude akýmsi katalyzátorom širšieho centra Záhrebu a bude pozostávať z moderných apartmánov, priestranných kancelárskych priestorov, reštaurácií, kaviarní, obchodného centra a zariadení na mnoho iných aktivít. Rôznorodosť a prepojenie viacerých funkcií vytvára novú a prirodzene pulzujúcu časť mesta.

Vizualizácia projektu Zagrepcanka	Projekt Zagrepcanka – letecká snímka umiestnenia projektu

Srdcom projektu je existujúca budova mäsovýroby Zagrepcanka – kedysi dôležitý výrobný podnik. Budova si dodnes zachovala pôvodný charakter a časti jej fasády sú pamiatkovo chránené. V projekte sa integruje historická fasáda do novej štruktúry tak, aby vytvorila vstupný portál nákupného centra. Staronové priečelie je účelovo vsadené do námestia, kde sa odohráva rušný verejný život. Vertikálne hmoty administratívnych budov obkolesujú priestor a privádzajú doň pulzujúci život aj počas pracovného času. Súčasťou projektu je bývanie poskytujúce domov asi tisícke rodín. Vyššie obytné domy plynule prechádzajú do nižšej zástavby mestských rodinných radových domov a malopodlažnej bytových domov, čím pomaly splývajú s existujúcou 3- a 4-podlažnou okolitou zástavbou.

Polyfunkčný urbanizmus by mal mať široké uplatnenie aj v slovenských mestách. Spomenuté miestotvorné princípy architektonickej tvorby sú aplikovateľné na každej úrovni a pri všetkých veľkostiach projektov, počnúc zapojením konkrétnej stavby do existujúcej štruktúry cez regenerácie uličných blokov až po novovytvorené vízie, realizované na zelených lúkach prímestských štvrtí.

Originál projektu Zagrepcanka – funkčný diagram	Originál projektu Zagrepcanka – diagram dopravného prepojenia

Zagrepcanka City Centre
Miesto: Záhreb, Chorvátsko
Investor: Capstone Real Estate, British ­Virgin Islands
Architekt: Milieu Architects
Administratíva: 120 000 m²
Obchod: 120 000 m²
Bývanie: 110 000 m²
Kultúra: 2 500 m²
Náklady: 250 miliónov € (8,3 miliardy Sk)

Peter Lunter
Foto a vizualizácie: Milieu Architects

Autor je architektom a partnerom architektonického ateliéru Milieu architects, pôsobiaceho v Londýne a v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.