Hausbótová osada De Ceuvel

Opustené továrne, staré výrobné haly, zarastené lodenice a romantická krajina plná hrdze – fenomén „brownfields“ sa azda nezaobíde bez postapokalyptického, nostalgického zážitku.

Ako sa k našej priemyselnej minulosti správať a ako ju sanovať, je v poslednom období tak často prepieranou témou, že sa len ťažko dá v hromadách starých plechov nájsť niečo nové. Nie je to však nemožné – projekt De Ceuvel v Amsterdame tvorí výnimku a skúma pravdepodobne doposiaľ neobjavený prístup. Ak sa rozhodnete navštíviť toto miesto, nenechajte sa odradiť prostredím priemyselnej zóny Buiksloterham v severnej časti Amsterdamu, v ktorom sa projekt nachádza.

De Ceuvel je totiž bývalá lodenica, na ktorú sa mesto po jej zrušení rozhodlo v roku 2010 vypísať súťaž. Zadaním bola otázka, ako dočasne využiť priestor lokálne kontaminovanej zeminy.

Zadaním súťaže bola otázka, ako dočasne využiť priestor lokálne kontaminovanej zeminy. Ateliér space&matter prišiel s neobyčajným nápadom – squatterským urbanizmom.

Squatterský urbanizmus

Ateliér space&matter prišiel s neobyčajným nápadom. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že ide až o „squatterský“ urbanizmus. Otázku dočasnosti architekti elegantne vyriešili prácou so starými hausbótmi, ktoré voľne rozmiestnili do priestoru a organicky prepojili so zakrúteným haťovým chodníkom. Jeho funkcia sa však nekončí iba pri komunikácii. Aby dostal návštevníkov k vstupu do útrob areálu, na pohľad uzavrených, slúži aj ako okružný náučný chodník. Po jeho obvode sa môžeme z malých tabuliek dočítať o histórii lodenice, postupe práce jeho tvorcov a predovšetkým o ekologickom význame tohto projektu.

Tento projekt priamo nadväzuje na lodiarsku tradíciu.

Okrem iného sa dozvieme, že do zvyšného priestoru navrhol ateliér DelvaLandscapeArchitects špeciálne traviny, ktoré čistia zanesenú zeminu. Tento ojedinelý „low-tech“ hausbótový súbor tak zabíja dve muchy jednou ranou – je šetrný k životnému prostrediu a je udržateľný, pretože, ako popísali autori svoj prístup, „… vytvára z odpadkového bývania a odpadkovej zeminy niečo hodnotné…“. Tento projekt pritom priamo nadväzuje na lodiarsku tradíciu.

Alternátori

Priznajme si, že málokedy sa podarí ekológiu spojiť s pamäťou miesta. Posúďte sami, ako sa zachoval výrobný duch starej lodenice, keď si budete vychutnávať kávu v miestnej kaviarni na pôvodnej betónovej ploche s koľajnicami, ktorá dominuje celému areálu. Okrem všadeprítomného neporiadku vám totiž bude robiť spoločnosť aj rezanie, tlkot a fučanie alternatívneho umelca, ktorý v neďalekej dielni vyrába objekty z pneumatík a lavičky z pramíc. Človek sa tak nemôže ubrániť pocitu, že priemyselnú atmosféru príjemne obohacujú miestni intelektuáli, ktorí žijú, pracujú a tvoria v drevených búdkach na pontónoch a ktorí tu vedú kurzy a pripravujú kultúrne akcie.

Re-bývanie?

Nad projektom však visí mnoho otáznikov. Aj keby sa rozhodlo, že sa zachová aj po pôvodne navrhovaných desiatich rokoch, keď by už mala byť zemina čistá, zostáva otázkou, ako sa bude meniť okolie a charakter priemyselnej zóny, od ktorej je atmosféra De Ceuvelu do určitej miery závislá. Či si miesto vybuduje dostatočne silného genia loci a či aj po rokoch bude schopné pripomínať svoju matku-lodenicu. Aj napriek tomu je už dnes prínos projektu zásadný v otázkach, ktoré vyvoláva. Sme schopní recyklovať naše bývanie? Obídeme sa bez vysokých finančných obnosov, aby sme dokázali zmeniť okolité prostredie? A predovšetkým – dokážeme žiť na špine, ktorú po sebe zanechávame? Odpoveďou je a bude De Ceuvel.

Squatterský urbanizmus – otázku dočasnosti architekti elegantne vyriešili prácou so starými hausbótmi a organicky prepojili so zakrúteným haťovým chodníkom.

AMSTERDAM, HOLANDSKO

TEXT: MICHAEL ŠVEC; FOTO,
VIZUALIZÁCIE: SPACE&MATTER

Článok bol uverejnený v časopise ASB.