Inštitút urbánneho rozvoja chce koordinovať stavebný rozvoj mestských sídel
V polovici apríla vznikol v Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje subjekty pôsobiace v developerskom segmente na Slovensku a súčasne chce vytvoriť partnerský vzťah medzi mestskými samosprávami, štátnymi orgánmi, verejnosťou a developermi. O ambíciách a filozofii IUR sme sa porozprávali s jeho predsedom Romanom Talašom a jedným z podpredsedov Drahanom Petrovičom.
D. Petrovič: Nosnou aktivitou je snaha o koordinovanú spoluprácu všetkých profesijných skupín pôsobiacich vo sfére výstavby mestských sídiel, v stavebnom rozvoji a krajinnej tvorbe. IUR reprezentuje svojich členov na verejnosti a bude predkladať svoje odborné názory pri rokovaniach s inštitúciami štátnej a verejnej správy. Zároveň má ambíciu zabezpečovať stály profesionálny rozvoj a kontinuálne vzdelávanie svojich členov. V rámci IUR pracujú tri komisie: komisia urbanizmu, dopravy, parkov a zelene; legislatívno-vyjednávacia a publikačno-vzdelávacia komisia.
R. Talaš: Usilujeme sa, aby vzťah medzi developerským odvetvím, verejnosťou, vládnymi inštitúciami a samosprávnymi orgánmi bol partnerský a založený na vzájomnej dôvere. Do sféry nášho podnikania chceme priniesť lepšiu kvalitu vzťahov. Spolupráca a ochota všetkých zúčastnených v danej oblasti by mala do praxe priniesť zlepšenie podnikateľského prostredia, kvalitné plánovanie, efektívny stavebný rozvoj, zhodnocujúci komerčný a priemyselný development, ako aj korektné praktiky.
Na Slovensku ide o prvý príklad organizácie tohto druhu. Má svoj vzor v zahraničí?
D. Petrovič: Názov tohto inštitútu a aj samotná myšlienka pochádza z názvu Urban Development Institute, čo je podobná organizácia profesijných skupín, ktoré sa podieľajú na developerskom odvetví v Kanade. Hybnou silou kanadského inštitútu sú developeri a podobne to je aj u nás. Chceme však, aby podobne ako v Kanade členmi inštitútu boli okrem developerov aj architekti, finančné inštitúcie, inžinieri, marketingoví odborníci, plánovači, právnici, realitné kancelárie, správcovia nehnuteľností, stavebné firmy, zamestnanci samosprávnych a štátnych orgánov. Táto široká profesijná základňa je potrebná na to, aby sa problémy odvetvia najprv riešili diskusiou medzi všetkými členmi v rámci združenia a až následne konsenzuálnymi návrhmi, ktoré sa predložia príslušným vládnym a samosprávnym orgánom a inštitúciám.
Ako sa vyvíja členská základňa?
R. Talaš: IUR momentálne eviduje 50 záujemcov o členstvo, ktorí sa postupne registrujú. Veríme, že počet členov bude narastať v závislosti od aktivít IUR. Práve na vzbudenie záujmu členov a sympatizantov sme hneď od úvodu pripravili pravidelné, mesačné, spoločensko-pracovné stretnutia. Sú dôležitou súčasťou práce celej organizácie. Zo začiatku chceme napríklad predstaviť a analyzovať developerské odvetvie a jeho princípy v rôznych krajinách sveta. Postupne, na základe diskusie v rámci inštitútu, by sme radi zo zahraničia prebrali to, čo je progresívne a v slovenských podmienkach použiteľné.
Predmetom vášho záujmu bude výlučne Slovensko?
R. Talaš: Pri riešení problémov developerského odvetvia sa zameriavame len na Slovensko. Čo sa však týka inšpirácií, ako problémy riešiť, tak, samozrejme, budeme ich čerpať hlavne v zahraničí. Napríklad sprostredkovaním názorov odborníkov zo zahraničia, organizovaním seminárov s medzinárodnou účasťou a pod. IUR však nebude suplovať činnosť iných slovenských stavovských organizácií, pretože každá z nich má vymedzenú špecifickú oblasť svojej činnosti. S týmito organizáciami však chceme nadviazať partnerský vzťah.
Prečo na Slovensku vznikla takáto organizácia až teraz?
D. Petrovič: Sami nevieme. Veď ide o odvetvie, ktoré predstavuje obrovský investičný potenciál s veľkým dosahom na zamestnanosť. Developeri sa doposiaľ snažili riešiť svoje problémy individuálnym spôsobom, čo však malo, okrem iného, za následok ich chýbajúcu spoločnú reprezentáciu navonok. Za všetky uvediem príklad, že developeri nepripomienkovali návrh nového stavebného zákona, a pritom je to niečo, čo sa ich bytostne dotýka. Preto sa snažíme vytvoriť funkčný pracovný vzťah s partnermi uvedenými v úvode a skvalitniť tak oblasť, v ktorej je čo naprávať.
Ktoré sú najdôležitejšie body v skvalitnení tohto vzťahu?
R. Talaš: Naše pôsobenie chce byť konštruktívne. Nie je založené na kritike alebo konflikte, ale na vzájomnom rešpekte a hlavne na navrhovaní konkrétnych riešení. Tie vzídu z diskusií odborných komisií pracujúcich v rámci IUR, pričom budeme citlivo vnímať aj odozvu širokej verejnosti. Na základe tohto konsenzu budú potom smerovať navonok konkrétne návrhy.
Dokážete zladiť rôznorodé záujmy jednotlivých developerských skupín?
D. Petrovič: Pevne v to veríme. Vychádzame z toho, že jasne stanovené pravidlá hry, ktoré berú do úvahy záujmy verejnosti, vládnych a samosprávnych orgánov a developerského odvetvia, v konečnom dôsledku ušetria čas a peniaze a zároveň pomôžu rýchlejšie vytvárať kvalitné životné prostredie.
R. Talaš: Je to jeden z dlhodobých cieľov IUR: nájsť spoločnú reč medzi všetkými zainteresovanými developermi. Chceme sa však zaoberať aj inými témami – napríklad pripomienkovanie územných plánov obcí, resp. územných plánov zón. V tomto, ale i ďalších procesoch, existujú detaily, ktoré sa dajú vyriešiť relatívne jednoducho. Na týchto návrhoch teraz pracujeme a v krátkom čase ich budeme aj prezentovať.
Mohli by ste ich konkretizovať?
R. Talaš: Často používam príklad cestovania do miest, ktoré sa nám páčia. Tento pocit nevieme presne pomenovať, ale obdivne chodíme cez mesto, fotíme si jeho verejný priestor, historické pamiatky, či moderné stavby. Osobne sa domnievam, že nás priťahuje príťažlivá štruktúra mesta. Asi aj preto, že tam dennodenne nebývame. Zaujímavé by bolo zistiť, ako by slovenskí návštevníci vnímali naše mestá a obce, keby sem prišli zo zahraničia. V tejto súvislosti je smutné aktuálne zistenie, že len pol percenta obyvateľov z Európskej únie by chcelo stráviť dovolenku na Slovensku. A tento nelichotivý stav by sme chceli napraviť.
Akým spôsobom?
R. Talaš: Dôležité bude nájsť také projekty, ktoré by zvýšili atraktivitu krajiny. Neďaleko bratislavského Slovnaftu sú napríklad veľké plochy zelene s miestami na korčuľovanie. Určite by sme mali hľadať a podporiť takéto miesta. Ktovie, možno že v tejto oblasti vznikne najkrajšie korčuliarske miesto v strednej Európe. Naším cieľom však nie je dávať konkrétne architektonické alebo urbanistické návrhy, ale podporovať procesy pri ich vzniku, a to aj prostredníctvom architektonických súťaží.
Kde vidíte najpálčivejšie problémy slovenského urbanizmu?
R. Talaš: Je ich viacero, jedným z najdôležitejších je však kvalitný verejný priestor. Domnievame sa, že financovanie a zabezpečenie verejného priestoru by mala zobrať do rúk obec alebo mesto a v súčinnosti s developermi ho zatraktívniť pre jeho užívateľov a návštevníkov. Najnovším príkladom s pozitívnym výsledkom je Eurovea v Bratislave, kde súkromný investor vytvoril verejný priestor na vysokej úrovni. V budúcnosti by takéto riešenia mali byť bežným štandardom.
D. Petrovič: V mnohých slovenských mestách sa v minulosti udiali také vážne a rozsiahle demolačné zásahy, že stratili časť svojho nezameniteľného charakteru. Zmizli priemyselné objekty a historická architektúra. V iných lokalitách zostali v blízkosti centier miest brownfieldy ako pozostatok po zaniknutých fabrikách. Veľkou výzvou dneška je sústrediť sa na to, čo na prázdnych miestach môže vzniknúť. Je to šanca, ktorá sa nebude opakovať – veď ide o vytvorenie nových štvrtí so správnym mixom pracovných príležitostí, bývania, obchodu a služieb, s dostatkom zelene a kvalitného verejného priestranstva. Len v Bratislave je niekoľko území, ktoré stoja za zmienku: Podhradie, Mlynské Nivy, Zóna Chalupkova, pokračovanie Eurovey či v budúcnosti Zimný prístav.
Kvalitatívna úroveň renovovaných území výraznou mierou ovplyvní budúci výzor a atraktívnosť mesta. Preto je potrebné venovať im prioritnú pozornosť, no v rámci pevne stanovených časových horizontov a bez zbytočného zdržiavania.
Nezostaňme len v Bratislave – aká náprava čaká ďalšie slovenské mestá a obce?
D. Petrovič: Slovenské mestá, či menšie alebo väčšie, sú väčšinou zrkadlom stavu našej spoločnosti, kde individuálne záujmy výrazne prevládajú nad verejnými. Príklady svetových miest, ktoré sa v rôznych prieskumoch o najlepšie mestá v kvalite života pravidelne umiestňujú na najvyšších priečkach (Viedeň, Vancouver, Zürich, Ženeva), sú dôkazom, že mestá sú úspešné, len keď existuje rovnováha medzi individuálnym a verejným. Táto rovnováha, založená na dodržiavaní vopred stanovených pravidiel hry, je v konečnom dôsledku motorom trvalého rastu mesta. Generuje príjemné životné prostredie, ktoré ľudia vyhľadávajú a za ktorým sú ochotní sa aj sťahovať. Aj pre developerov sú teda kvalitné mestá zárukou kontinuálneho biznisu, len málo ovplyvneného rôznymi krízami. Náprava stavu slovenských miest sa udeje, len ak nastane táto rovnováha.
Drahan Petrovič je absolventom Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2000 až 2007 pôsobil v kanadskom Vancouveri. Vo firmách Busby Perkins and Will a IBI Group pracoval ako architekt a projektový manažér na viacerých developerských projektoch realizovaných v Kanade, USA, Číne a Taliansku. Špecializoval sa na výškové obytné budovy. Po návrate na Slovensko sa v roku 2008 pripojil k firme Imagine Development, v ktorej dnes pôsobí ako partner. Spoločnosť je aktívna predovšetkým v oblasti rezidenčného developmentu.
Roman Talaš je absolventom Fakulty architektúry STU v Bratislave. Spočiatku svoje profesijné zručnosti prehlboval vo viacerých zahraničných architektonických štúdiách a neskôr ich obohatil i praktickými skúsenosťami z navrhovania a realizácie stavebných projektov v domácich kanceláriách a spoločnostiach (TEAM T, Atelier A2T, DR. MATA, HORNEX). V roku 2002 založil spolu s Matejom Siebertom kanceláriu SIEBERT+TALAŠ, ktorá sa zameriava na tvorbu občianskych a bytových budov, korporačných interiérov a urbanistických návrhov. Podieľal sa na realizácii administratívnych sídiel spoločností PosAm, spol. s r. o., ST, a. s., a SPP, a. s., v Bratislave, ale aj pobočky Slovenskej sporiteľne, a. s., v Piešťanoch, za ktorú získal nomináciu CE•ZA•AR 2006. V roku 2008 participoval na výstave Made in IG.
Ľudo Petránsky
Foto: IUR
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
