Ján M. Bahna: Bratislava ešte nie je mesto na mieru

Duch mesta

Tento holubičí národ znesie veľa. Je štátotvorne mladý, perspektívny. Európa si nás už nemýli so Slovinskom. Pomaly sa aj historický komplex z Maďarska zacelí. Ak budeme ekonomicky prosperujúci, bude Žitný ostrov s radosťou produkovať zeleninu pre Slovákov tak, ako to bolo za Esterházyho v prvej Československej republike. Stavebný boom, ktorý sprevádza investičnú výstavbu však našiel Slovensko nepripravené. Najextrémnejšie sa tento problém prejavuje v Bratislave. Za necelých dvadsať rokov zažila zásadné zmeny vo všetkých oblastiach života.

Bratislava, krásavica na Dunaji, narušené mesto, mesto mieru, malé veľkomesto, mesto na mieru, BA! – to je výber iba niekoľkých synonymov, ktoré charakterizujú toto mesto. Má topografické a geografické predpoklady na rozvinutie príťažlivého prostredia i obrazu. No aký je vlastne duch tohto mesta, aký je jeho génius loci? Pred štvrťstoročím sme s Vladom Šimkovičom charakterizovali Bratislavu otvorenou bránou a križovatkou kultúr. Táto otvorenosť bola od roku 1948 do roku 1989 neprirodzene prerušená. Zmena spoločenskej štruktúry, zmena štátnosti a otvorenie hraníc priblížili Bratislavu Európe a novým investíciám. Mesto mohlo prekročiť slobodne cez rieku Dunaj do Európy. Stalo sa opäť križovatkou obchodu a kultúr.

Postsocialistické delírium

Tento rýchly spád udalostí našiel Bratislavu v postsocialistickom delíriu. Napokon, nikdy v histórii nemala spracované veľkolepé vízie rozvoja. Veď devätnáste storočie ju zastihlo v hospodárskej depresii. Prvá zlatá éra Bratislavy ako hlavného mesta Uhorska trvala 250 rokov a dobudovala historické jadro mesta s hradom. Prvá Československá republika budovala väčšinou širšie centrum a zanechala dejinám významné modernistické pamiatky. Socialistická perióda histórie priniesla zasa nárast obyvateľov zo 150 000 na 450 000. To bol však iba kvantitatívny rast v obvodových sídliskách.

Socialistické plánovanie nemohlo vôbec predvídať potrebu súčasnej konzumnej spoločnosti. Mesto sa teda zväčšovalo mechanicky a kvantitatívne, s Dunajom sa narábalo iba ako s neexistujúcou nutnosťou. Prvý veľkorysejší urbanistický koncept, ktorý vychádzal z medzinárodnej architektonickej súťaže na zástavbu Petržalky z roku 1967 skončil najväčšou nocľahárňou pre 150 000 ľudí. Centrum mesta zostalo územne na úrovni začiatku 20. storočia s chátrajúcimi historickými objektmi, deštruované agresívnymi celoplošnými modernistickými zásahmi. Táto konfrontácia histórie a moderných monumentov vytvára doteraz narušený obraz mesta.

Potreby hlavného mesta

V súčasnosti sa v Európe už nezakladajú nové mestá, takže koncepčný urbanizmus sa transformoval na riešenie fragmentov miest a zlepšovanie infraštruktúry. Európske mestá sa skôr zmrašťujú a stávajú viac kompaktnými. Nové mestá vznikajú v treťom svete. Najväčšiu expanziu zažíva Čína, Perzský záliv a niektoré bývalé sovietske republiky.

Bratislava ako nové hlavné mesto postúpila do kategórie miest, ktoré plnia vedúcu úlohu v štáte i v národnej kultúre. Z tejto novej pozície vyplýva potreba budovania množstva objektov, dopravy a infraštruktúry. Mesto na to nemá peniaze. Štát a národ si neuvedomujú budovanie hlavného mesta ako prioritu rozvoja celého štátu. V Bratislave sa väčšinou stavia to, čo sa momentálne dobre predáva a prenajíma, bez hlbších analýz. Zastavujú sa plochy na sídliskách, ktoré boli určené zeleni a bezproblémové lokality. Vyprojektované sú byty pre 70 000 obyvateľov.

Keď si zrekapitulujeme stav našich strategických stavieb, zistíme, že do Bratislavy bude treba vložiť veľa miliárd eur, pretože mesto potrebuje:

• doriešiť koncepciu dopravy, vonkajší okruh, karpatský tunel, koncepciu hromadnej dopravy, novú železničnú stanicu, letisko, prístav, parkovací systém;
• doriešiť nábrežia Dunaja s podhradím a hradom;
• koncepciu rozvoja vo štvrtom kvadrante juhozápadným smerom;
• rekonštrukciu centra mesta s Námestím SNP a Kamenným námestím;
• revitalizáciu plôch bývalých fabrík a zvyškových priestorov.

Centrum mesta

V súčasnosti sa začína život s obchodom vracať do centra mesta. Tento návrat je však finančne náročný pre mestský rozpočet a vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu infraštruktúry. Aj projekt revitalizácie Námestia SNP skončil nejasným financovaním. Projekt rekonštrukcie Kamenného námestia sa zasa odkladá pre nevyjasnené územné vzťahy. Práve stretnutie týchto dvoch námestí tvorí kardinálny problém bratislavského centra. Spodné alebo južné Námestie SNP je lokalita, kde by sa mal rozvinúť plnohodnotný verejný priestor. Tento by vytvoril nástup do komplexu Kamenného námestia.

Dopravné koridory

Bratislava má jednu raritu. Rázvor električiek nie je kompatibilný so železnicou, takže nie je možné využitie týchto trás pre obidva dopravné systémy. Existujúce železničné trasy sa postupne likvidujú a zastavujú. V meste nezostáva žiadna rezerva pre líniové stavby. Vo svete sa práve v týchto koridoroch realizujú nové dopravné systémy.

Zvyškové priestory

V mestách ako Bratislava, ktoré nemajú plánované a založené uličné siete, vzniká veľa zvyškových priestorov. Nepatria nikomu a nikto sa o ne ani nestará. Pretože sú malé a nesúrodé, je problém s ich využitím. Zvyškovými priestormi za mestskými hradbami sú aj bratislavské námestia. Bratislava nemá nejaký významný verejný priestor realizovaný na základe urbanistického projektu.

Urbanizácia dunajských nábreží

Od čias, kedy sa začalo hovoriť o výstavbe sídliska Petržalka, ubehlo štyridsať rokov. Už vtedy sa vyslovovali túžobné slogany – Bratislava, mesto na Dunaji. Dolu Dunajom však pretieklo už veľa vody a Bratislava sa v skutočnosti stále nedá charakterizovať ako mesto na rieke. Nové nábrežné objekty v River parku a Ballymore možno zlepšia vzťah mesta a rieky. Druhá strana Dunaja, v časti Pečenského lesa od Aušpitzu, zostáva stále panenská. Je to vzácna plocha s priamym kontaktom na historické jadro.

Gabčíkovo a bývanie na vode

Celý svet doceňuje kvality bývania na vode alebo pri vode. U nás sa tento zámer nedá využiť. Všetky zátoky a mŕtve ramená sú zlikvidované. Vznikom Gabčíkovskej priehrady sa vytvorilo jazero, ktoré má predpoklady na takéto bývanie na vode i pri vode. Je tu šanca urobiť obytným nábrežie prostredníctvom jachtového prístavu i šanca na vybudovanie ostrovných komunít na koloch v pokojných častiach vodnej plochy mimo dopravných koridorov.

Ján M. Bahna
Vizualizácie: Krisztián Csémy, Juraj Kurpaš