Jozef Štefaňák: Sme zásadne proti ďalšej výstavbe v Tatrách

Už niekoľko rokov stojí nielen mesto Vysoké Tatry ale aj štát pred dôležitými rozhodnutiami, ako sa postaviť čelom k celkovému rastu návštevníkov. S primátorom mesta Vysoké Tatry Jozefom Štefaňákom sme sa rozprávali o novej výstavbe, miestnych daniach, stavebnej uzávere, turistoch a ďalších zaujímavých témach.

Mesto Vysoké Tatry nie je typickým mestom, je skôr pragmatickým spojením 15 osád spolu s 3 500 obyvateľmi na takmer 360 km² v nadmorskej výške 1 010 m. Z nich sú zrejme najznámejšie Tatranská Lomnica, Smokovce, pre kúpeľných hostí Tatranská Polianka, Tatranské Matliare či Tatranská Kotlina a pre vážne chorých Vyšné Hágy.

Región Vysokých Tatier dávno nie je idylickým miestom z prelomu 19. a 20. storočia, za desiatky rokov prešiel intenzívnym rozvojom a je lukratívnou lokalitou. Inú chuť majú Tatry pre developera a investora do nehnuteľností v apartmánových domoch, inú pre návštevníka, ktorý zažíva víkendový nápor turistov a za tri dni dvakrát električkový spoj, v ktorom sa niečo pokazilo.

Už niekoľko rokov stojí nielen mesto Vysoké Tatry ale aj štát pred dôležitými rozhodnutiami, ako sa postaviť čelom k celkovému rastu návštevníkov, aby to príroda zvládla či k základnej potrebe domácich, ako je bývanie. Samozrejme, je tu aj otázka, kde na to vziať peniaze, pretože investičný dlh sa netýka iba tohto regiónu, ale celého Slovenska.

Je veľmi žiaduce, aby sa územie mesta rozvíjalo, modernizovala sa dopravná infraštruktúra, pribúdali kvalitné cesty pre cyklistov a i parkovacie miesta a v neposlednom rade sa postupne obnovilo 57 národných kultúrnych pamiatok. Do pásma pod pohorím v tvare polmesiaca sa zmestí mnoho funkcií a životov ľudí i prítomnosť vysokej zveri, ktorá sa pasie na verejnej zeleni v Tatranskej Lomnici. Aj takouto situáciou sa zaoberá mesto.

Dva roky ste primátorom mesta Vysoké Tatry. Čo sa za toto obdobie podarilo vašej samospráve?

Pokračujeme v rekonštrukcii Cesty slobody, pripravujeme rekonštrukciu školy v Tatranskej Lomnici a v Dolnom Smokovci. Chceli by sme urobiť v Tatranskej Lomnici na Jamách v spolupráci TANAP-om a spoločnosťou Tatry Moutain Resorts tréningové stredisko mládeže. Pevne verím, že sa na budúci rok podarí sprevádzkovať vlek v stredisku.

Rozvoj zimných športov a zapojenie sa detí a mládeže doň je pre nás veľmi dôležité. Chceme podporiť aj bežecké lyžovanie. V roku 2023 bol problém zasnežovať, ale na budúci rok bude 10. januára súťaž v konskom póle. Nie sme v tom sami, aj v stredisku San Moritz vo Švajčiarsku mali tento rok problém so snehom.

Pripravujeme rekonštrukciu verejného osvetlenia a popri tom chceme osvetliť aj bežecké trate. Máme dni, keď sa na tratiach pohybuje vyše 600 bežcov. Sme hrdí, že máme národný park, ale je to často obmedzujúce. Viacero starostov chce osloviť ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, pretože potrebujeme niektoré procesy zjednodušiť.

O čo konkrétne ide?

Máme problémy s toaletami na turistických chodníkoch. Uvoľnili sme na ich stavbu veľké peniaze, ale zákon o TANAP-e to nepovoľuje, pretože pozemky patria do lesného fondu. V Tatranských Matliaroch sa nevybuduje klietka proti medveďom v súvislosti s odpadovými kontajnermi, pretože je problém vyňať pozemok z lesného fondu.

Ako zvládate upratovať po turistoch?

V Starom Smokovci je trvalo prihlásených 40 obyvateľov. Máme štvorcové kilometre plôch, ktoré kosíme, a kilometre chodníkov, ktoré v zime pluhujeme, v lete zametáme a polievame. Máme stovky lavičiek a odpadových košov. Mesačne vyvezieme 60 ton zmesového odpadu z  malých košov. To stojí nemalé peniaze, a preto sme zvýšili daň za ubytovanie. My sme také dlhé mesto a obnova verejného osvetlenia nás bude stáť 2 milióny eur.

Pouličné lampy sú totiž pre domácich aj pre hostí. Rozloha mesta je takmer 360 km². Na porovnanie: Prešov má necelých 70 km² a 90-tisíc obyvateľov, my máme vyše 3 500 obyvateľov. Z jedného konca mesta na druhý je 65 km. Domácich 40 obyvateľov v jednej osade nemôže doplácať na turizmus. Oni platia dane, aby mali školstvo, sociálne veci, nie za vyvážanie 60 ton odpadu.

Nová výstavba vo Vysokých Tatrách má svojich zástancov a odporcov. Aká je vaša pozícia?

My sme zásadne proti stavaniu ďalších objektov. Máme tu nevyužité budovy vo veľmi zlom technickom stave, nech sa najprv obnovia tieto. Je pre nás neprijateľné, aby sme zastavali zelenú lúku. Toto územie je príliš vzácne, aby sme experimentovali s novými stavbami. Je nezmysel zastavať nádhernú prírodu ďalšími budovami. Preto sa snažíme čo najmenej otvárať územný plán, aby do zmien išli iba nevyhnutné budovy, rekonštrukcie a objekty vo verejnom záujme.

Ak príde majiteľ pozemku a povie, že chcem stavať, a je to v súlade s územným plánom (ÚP), viete ho zastaviť?

Bohužiaľ, nie. Viete, že nie je šanca, keď to naši predchodcovia dali do územného plánu. Malo by to také finančné dôsledky, že si to neviem predstaviť.

Ako sa spolupracuje mestskému úradu s developermi?

Je to o komunikácii, snažíme sa s nimi korektne komunikovať a usmerňovať, podnecujeme k tomu, aby sa pri projektoch myslelo na okolie, peších a cyklistov, verejné priestory, zeleň, aby priniesli ponuku služieb aj obyvateľom, aby boli objekty polyfunkčné, nie verejnosti neprípustné rezorty.

Ako hodnotíte novšie projekty v regióne Tatier. ako napríklad rezort Hrebienok, rekonštrukciu hotela Lomnica, veže Štrbskom Plese, areál Bachledka SKI SUN, Three Elements?

Každá z tých stavieb má svoju históriu, z ktorej si môžeme vziať to, čo sa podarilo, aj to, čo sa nepodarilo, z hľadiska objemu alebo je tu nepostačujúca infraštruktúra v Bachledovej doline. Veža na Štrbskom Plese je naozaj nepochopením z nášho pohľadu, ale nie je to súčasť mesta Vysoké Tatry, nepoznáme asi všetky skutočnosti.

Koľko aktuálne posudzujete projektov v meste?

Od apríla 2024 máme asi 15 žiadostí o záväzné stanovisko. Samozrejme, má to rastúcu tendenciu. Súvisí to však skôr s prijatím novej legislatívy a vzniknutej povinnosti vydávať záväzné stanoviská, sú tam nové stavby, rekonštrukcie aj infraštruktúra.

Ako môžete presvedčiť majiteľov domov v zlom stave, aby ich zrekonštruovali?

Naším cieľom nie je pokutovať, ale snažíme sa ich presvedčiť, aby pristupovali k svojmu majetku zodpovedne. Chceli sme do nového VZN všeobecne záväzného nariadenia (VZN) dať vyššie sankcie takýmto ľuďom. Bohužiaľ, toto nariadenie nebolo schválené. Verím, že sa to zlepší. Niekedy to nie je jednoduché, napr. budova hotela Európa bola postavená za Rakúsko-Uhorska a dnes sa pri rekonštrukcii musí splniť aj podmienka parkovacích miest, to je veľmi obmedzujúce.

Kde máte v meste rozvojové plochy pre obytnú výstavbu?

Rozvojové plochy pre obytnú zástavbu (bytové a rodinné domy) sú najmä v Dolnom Smokovci a Tatranskej Lomnici, kde máme aj občiansku vybavenosť a dobrú dostupnosť hromadnou dopravou.

Rezerva sa nájde aj vo Vyšných Hágoch, na Poliankach, v Tatranskej Kotline, tu je však potrebná úprava územného plánu a problém je, že veľa pozemkov má štát v správe TANAP-u. Verím, že štát prevedie na nás ako samosprávu pozemky v obytných súboroch, pod cestami a našimi budovami, je to pre nás dôležité. Zatiaľ sa to nepohlo.

Úroveň zástavby na území mesta je rôzna. Nebolo by vhodné urobiť územné plány zón a presnejšie určiť podmienky výstavby napríklad v Smokovcoch, v Tatranskej Štrbe?

Robíme pre to všetko. Hoci všetky budovy súkromnom vlastníctve nevyzerajú tak, akoby sme si želali, je to vec, ktorú nevieme vždy ovplyvniť. Budovy v našom vlastníctve ako Flóra či Ilona, Švajčiarsky dom sme v minulosti obnovili s maximálnym citom. Bolo to náročné, ide o drevené budovy. Hotel Morava v Tatranskej Lomnici, známy z československej komédie Anděl na horách, bude obnovený, už sme vydali stavebné povolenie.

Vo Vysokých Tatrách nebola tradícia urobiť územné plány zón?

Nebola. Chceme to urobiť do budúcna, aby sme mohli spraviť stavebnú uzáveru. Môžem zopakovať, že nechceme, aby boli zastavané zelené lúky. Máme tu mnoho krásnych, ale, bohužiaľ, chátrajúcich budov. Nech tam investori upriamia svoju pozornosť.

Ak tieto budovy chátrajú, nevidím dôvod, aby sme povolili zastavať ďalšie územie na zelenej lúke. Toto územie je veľmi citlivé a dennodenne sa stretávam s tým, že turisti majú radi pokoj a solitérnu zástavbu.

Pripravujete nový územný plán do roku 2032?

Určite. ÚP bol schválený v roku 2010 a pripravoval sa 10 rokov. Ostatné zmeny a doplnky sú z roku 2022.V minulosti sa robili častejšie zmeny územného plánu, ale časovo to nebolo udržateľné ani hospodárne. Dôvodom zmien v roku 2022 nebol konkrétny stavebný zámer, ale aktualizácia ÚP podľa potreby a jeho posúdenie min. raz za 4 roky.

Teraz sledujeme skôr potrebu nájomných bytov, verejnoprospešných stavieb, aj uplatňovanie regulatívov. ÚP je živý dokument a regulatívy raz začas potrebujú posúdenie. Kedysi sa napríklad nestavalo toľko podzemných parkovísk a limit podzemných stavieb nemôže byť nekonečný. Museli sme vyregulovať, že aj časť terénu v podzemí musí ostať prírodná, pretože pod zemou je napríklad voda.

Ceny nehnuteľností v Tatrách sú vysoké. Ak by ste otvorili lokality výstavbe, mohli by klesnúť. Otvoríte ich?

V žiadnom prípade. Toto nie je iba náš problém. Toto je také vzácne územie, že ceny nehnuteľností sú také, aké sú. Podobne je to v Barcelone, Benátkach a v San Moritzi. Keby sme pustili obrovský rozvoj, mali a potom by sme tu mŕtve mesto ako v San Moritzi, kde dali priestor apartmánom. Cez sezónu je to tam ako-tak využité, ale mimo sezónu je tam mŕtvo. To by sme nechceli.

Snažíme sa to riešiť tak, že chceme stavať nájomné byty. Privatizácia bytového fondu po revolúcii bola chyba a kúpili ich ľudia nielen zo Slovenska, ale z celého sveta. Aby sme tu udržali mladých ľudí a pre starších, ktorí majú problémy s bývaním, pripravujeme nájomné byty.

Ak presadíte uzáveru, ako chcete zvýšiť dostupnosť bývania a udržať aj obyvateľov?

Vieme, že stavebná uzávera je zákaz alebo obmedzenie výstavby na nevyhnutný čas, dočasne, kým sa spracuje územný plán mesta, a nemusí byť na celom území, ale len v časti. Uvažujeme však dlhodobo a táto idea by mala byť premietnutá do územného plánu tak, že sa nebudú vytvárať nové rozvojové plochy pre veľkokapacitné ubytovacie zariadenia – ešte súčasné plochy sú nevyčerpané – takže pre toto by mal platiť akýsi stop stav.

Naopak, v súčasnom i novom územnom pláne vymedzíme nové rozvojové plochy určené na bývanie v bytových domoch, ktoré vidíme, že neboli nadimenzované dostatočne a nezohľadňovali ani majetkové pomery, čo sa ukazuje tiež ako dôležité, a potom aj plochy na prípadnú potrebnú občiansku vybavenosť. Takto chceme podporiť mesto ako sídlo pre obyvateľov, nielen ako destináciu.

Majú domáci Tatranci záujem o nájomné byty?

V Dolnom Smokovci sme mali začať výstavbu štyroch bytoviek na našich pozemkoch, ale pre pripomienky s tým budeme meškať pol roka až rok. Za môjho predchodcu Jána Mokoša bolo postavených 207 bytov, dnes máme cca 250 nájomných bytov. Máme prázdny areál v Tatranskej Lomnici, kde bude 55 bytov v štyroch bytovkách pre domácich a pre profesie, ktoré potrebujeme.

V Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch majú 50 žiadostí o byt. Chceme si udržať týchto odborníkov a plánujeme postaviť byty aj v Tatranskej kotline, na Poliankach, vo Vyšných Hágoch. Najviac bytov je postavených v Tatranskej Lomnici, ale nechceme, aby sa vyľudňovali menšie osady.

V osade Tatranská Kotlina je veľa pracovných príležitostí, ľudia tu môžu plnohodnotne žiť. Máme ako mesto Vysoké Tatry päť materských škôl, tri základné školy a kvalita bývania je výborná.

Chystáte výstavbu zariadenia pre seniorov, ktorých pribúda?

Na území mesta sú tri súkromné zariadenia pre seniorov. Prispievame na našich občanov a nechcel by som im robiť konkurenciu. Uvažujeme, že by sme v zdravotnom stredisku v Tatranskej Lomnici a v budove Centra služieb v Dolnom Smokovci urobili zopár garsónok pre seniorov.

Ste veľkým zástancom zákona o meste Vysoké Tatry, čo si od neho sľubujete?

Zákon prešiel v parlamente prvým čítaním v roku 2023, stále sa ho snažíme dostať do druhého čítania. Mestá ako Bratislava a Košice majú osobitný zákon. Územie Vysokých Tatier je hodnotné a zaslúži si pozornosť. Zákonom sledujeme aj jeho väčšiu ochranu a máme aj niektoré veci nedofinancované.

Tona ekologickej soli stojí vyše 470 eur, tona kamenného posypu 21 eur, a sme doma, ako sa hovorí. Ako mesto by sa mali správať čo najekologickejšie. Nechceme dotáciu, ale kompenzáciu. Štát nám neplatí daň za lesné pozemky v TANAP-e, lebo sú to lesy osobitného určenia, a takto prichádzame ročne o 850-tisíc eur.

V roku 2024 máte rozpočet 9,4 mil. eur. S akým objemom peňazí by ste boli spokojný?

Taký objem neexistuje. Nájdite mi starostu, ktorý má 100 mil. eur a povie, že to stačí. Máme veľa budov v zlom technickom stave, podávame projekty, ale nie všetko vyjde, ako sme chceli. Za bývalého režimu prichádzali od štátu peniaze na financovanie aj menšinových športov. Futbal vie na seba zarobiť, ale bežecké lyžovanie nie. To však neznamená, že s bežeckým lyžovaním skončíme.

Je mesto spokojné s výberom miestnych daní a poplatkov? Ktoré dane majú nízky výber?

Nie sme spokojní, o tom sme debatovali s predstaviteľmi ministerstva pre šport a cestovný ruch a rezortom financií, konkrétne s výberom dane za ubytovanie. Nemáme také “páky“ ako majú samosprávy v Chorvátsku. Privítali by sme, keby sa zlepšila kontrola ubytovania ako je Airbnb a podobne.

Snažíme sa tých ľudí presvedčiť, že ten, kto zaplatí daň z ubytovania, má zaplatené poistenie do hôr – vyše euro denne. Pripravujeme aj iné nástroje, ako motivovať ľudí tak, aby si uvedomili, že ak využívajú služby, na ne prispievať.

Od marca 2023 ste zvýšili daň z ubytovania z 2 na 3,50 eura. Mnoho ubytovateľov bolo nespokojných. Je to konečná suma?

Žiadna suma nie je nikdy konečná. Verím, že keď sa nám podarí lepšie kontrolovať výber tejto dane, budeme ju môcť znížiť. Aj okolité samosprávy, ktoré neposkytujú toľko služieb ako my, zvýšili túto daň. Zvyšujú sa náklady, musíme zvyšovať zamestnancom plat a motivovať ich, aby neodišli preč.

Od roku 2016 sa na vašom území platí poplatok za rozvoj. Na aké účely ste ho využili?

Zákon určuje účely, na ktoré môžeme vynaložiť peniaze. Väčšinou investujeme do materských škôl, opravujeme chodníky priechody pre chodcov vrátane projektovej dokumentácie.

Keď porovnáte výstavbu na poľskej a slovenskej strane, ako je na tom mesto Vysoké Tatry?

Nie sme pre nich konkurencia, to je o spolupráci. K výstavbe na poľskej strane nemám pripomienky. To, čo sa deje v podhorí v niektorých obciach, je horšie ako na poľskej strane. Samosprávy s tým začínajú mať veľký problém. U nás existencia národného parku bráni veľkým developerským aktivitám.

Je v mestskom zastupiteľstve záujem, aby ste mali hlavného architekta? V médiách odznelo, že poslanci považovali tento post za zbytočný a finančne náročný.

Snažíme sa celkovo obmedziť výstavbu. Keď sa podarí stavebná uzávera, je nám hlavný architekt zbytočný. Mali by sme sa sústrediť na prípravu nového územného plánu, aby bol dobre nastavený. Ľudia žijú v predstave, že niekto môže diktovať, ako majú stavať, ale každý má svoje práva.

Nehovorí sa o tom, že každá stavba má svojho architekta s pečiatkou. Úradník stavbu nenavrhuje. Ak architekti berú ceny za pekné dielo, mali by znášať aj názory za nepodarky, nie samospráva. Poslanci sú si vedomí, že územný plán je nástrojom územného rozvoja. Snažíme sa ľudí presvedčiť, že keď sa o 50 rokov postavia pred svoj dom, mali by povedať s hrdosťou v hlase, že dom je ich.

Ako sa na prírode podpísala klimatická kríza? Zvýšil sa záujem o peší turizmus?

Podľa zimy v minulom roku nemôžeme robiť predpovede do budúcnosti. Tatry vznikli ako letné stredisko. Pred vyše 100 rokmi neboli zimné strediská, pretože klimatické podmienky boli tvrdé a nebola vyspelá logistika ako dnes. Potom, po vzore Álp, a po zlepšení sa dopravy, bol zavedený zimný pobyt v Tatrách a lepšie zásobovanie.

Nevidím to až tak zle s globálnym otepľovaním, máme stále dosť vysokú nadmorskú výšku. Samozrejme, mali by sme sa viac zaoberať počasím a prírodou. Máme čisté životné prostredie, naša Tatranská minerálka získala v roku 2023 cenu na súťaži v Bruseli. Treba sa správať tak, ako sa správali naši predkovia, vďaka nim máme zachovanú prírodu.

V júli obletela Slovensko správa zosuve pôdy v Monkovej doline. Je to pre poslancov podnet, aby ste sa venovali s TANAP-om fyzickému stavu Tatier?

Je to aj vecou samosprávy a niektoré veci boli omylom ponechané na „samovývoj“, nie vždy to bolo vhodné. Keď si uvedomíme, kam dospel „samovývoj“ v Bielovodskej doline, tak žneme jeho plody. Keď sa rozpadá strom a jeho koreňový systém, je to problém. Zosuv chodníka je problém aj na Hrebienku. Zdravý strom zadrží určite viac vody v koreňoch, na ihličí a listoch ako strom vysušený. Udalosti v Monkovej doline sú výstražným prstom.

Koľko máte denne na území mesta turistov počas vrcholu sezóny?

Na turistických chodníkoch je denne 20-tisíc ľudí. Na Morskom oku v Poľsku majú turistov oveľa viac, naše Tatry nie sú prepchaté. Kto vyhľadáva exponované miesta a chodníky, musí počítať s tým, že tam bude viac ľudí. Ale stále si v Tatrách nájdete pokojné miesto.

Turisti majú k dispozícii 450 parkovacích miest v Tatranskej Lomnici a potom presadnú na kyvadlovú dopravu. Zmierňuje to tlak na životné prostredie?

Presviedčame ľudí, aby cestovali ekologicky a spolu s PSK sme pripravili plán udržateľnej mobility. A ten jasne hovorí o útlme individuálnej dopravy a preferencii verejnej dopravy. Mesto má 231 parkovacích miest a ďalšie sú súkromné. Podľa predpisu každé ubytovacie zariadenie musí mať parkovanie.

Robíte pilotný prieskum rezidenčného parkovania v Tatranskej Lomnici, čo si od toho sľubujete?

Dvakrát za deň sa počítajú autá a voľné parkovacie miesta. Je to na žiadosť obyvateľov. Keď sa rezidenčné parkovanie osvedčí, zavedieme ho aj iných osadách.

Vo Vysokých Tatrách je cca 300 km cyklotrás, v akom sú technickom stave?

Ako cesty – niektoré sú v lepšom stave, iné v horšom. Počítajte s tým, že cyklotrasa na Zelené pleso vedie náročným horským terénom, preto si vyžaduje špičkového cyklistu na výbornom bicykli. Máme cyklotrasy, ktoré vedú na Sliezsky dom a podobne. Stúpol nám počet elektrobicyklov a cyklistov a primerane tomu stúpa počet úrazov.

Domáci používajú bicykel aj na dopravu do práce, ale treba si uvedomiť, že toto je náročný terén, nie holandská rovina. Radi by sme mali viac cyklotrás, ale musíme brať do úvahy aj obmedzenia vzhľadom na TANAP. Cyklotrasa medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou bola povolená len mlatovým povrchom, nie s asfaltovým. Musíme sa prispôsobiť požiadavkám ochranárov.

Kde by, podľa vás, malo byť mesto Vysoké Tatry v roku 2030? Na akej úrovni?

Tam, kde si to zaslúži, na prvom mieste na svete. Mnoho ľudí odišlo do zahraničia, ale verím, že sa vrátia a pomôžu rozvoju Tatier.

Rozhovor bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2024