Juraj Šujan: Bratislava vydáva stanoviská v zákonných lehotách
Monika Voleková 
Juraj Šujan je hlavným architektom Bratislavy a odborníkom v oblasti stavebnej legislatívy. Rozprávali sme o praxi na magistráte po novele stavebného zákona a o návrhu stavebnej legislatívy, ktorý pripravil rezort dopravy.
Ako darí mestu aplikovať novelizovaný stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní?
Hlavné mesto sa na aplikáciu novej stavebnej legislatívy postupne pripravovalo, intenzívne od schválenia príslušnej novely zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá nastavila kompetencie medzi mestom a mestskými časťami i lehoty na vydanie záväzného stanoviska.
Na poslednú chvíľu bolo potrebné zareagovať aj na novelu stavebného zákona č. 46/2024, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov dva týždne pred nadobudnutím účinnosti novej legislatívy. Tá v osobitných prechodných ustanoveniach v § 40c spodrobňuje procesné a obsahové náležitosti vydania záväzného stanoviska.
Dnes možno konštatovať, že po odstránení prvotných problémov v digitálnej aplikácii a po vykonzultovaní si nejasností so zástupcami Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ako som písal v časopise ASB č. 248, sa nám darí vydávať stanoviská v zákonom stanovených lehotách.
Prečítajte si tiež
Keďže v ich rámci nie je časový priestor predkladanú dokumentáciu upravovať a zosúlaďovať s územnoplánovacou reguláciou a požiadavkami na dopravné vybavenie územia, naďalej platí odporúčanie, že zámery s výraznejšími dôsledkami na mestskú štruktúru, občiansku vybavenosť či dopravnú infraštruktúru treba doladiť v rámci stanoviska k investičnému zámeru a až takto upravenú dokumentáciu následne podávať na záväzné stanovisko.
Výrazne sa tým zvýši šanca na získanie súhlasného stanoviska. Potrebné informácie pre architektov máme zverejnené na webstránke hlavného mesta v sekcii Životné prostredie.
Aká je komunikácia s mestskými časťami a developermi v súvislosti so záväznými stanoviskami?
Komunikáciu s mestskými časťami hodnotím ako veľmi dobrú. Referentky a referenti oddelenia usmerňovania investičnej činnosti môjho útvaru sú v sústavnom kontakte so svojimi partnermi na územnoplánovacích pracoviskách úradov mestských častí a konzultujú bežnú agendu. Prípadné zásadné rozpory v stanoviskách k jednotlivým zámerom riešim priamo so starostami, pričom sa snažíme vzájomne sa rešpektovať.
Problémy spôsobuje najmä neexistencia jednotného online formulára či aspoň spôsobu podania, čo nahrádzame vzájomným informovaním sa o podaných žiadostiach. V tejto súvislosti by som chcel opäť upozorniť stavebníkov a ich architektov, že žiadosti o záväzné stanovisko je potrebné spolu s predpísanou dokumentáciou podávať zároveň na hlavné mesto i mestskú časť, v ktorej sa navrhovaná stavba nachádza.
Na magistráte preferujeme podanie cez digitálnu službu Bratislavské konto, ktorá je na oficiálnom webe mesta, ktorá architektom poskytuje užívateľský komfort a mestu výhodu elektronického podania dokumentácie.
Akú má mesto predstavu o novej legislatíve o výstavbe, ktorú pripravuje MD SR?
Hlavného mesta sa kompetenčne týka najmä problematika územného plánovania – z vecnej stránky obstarávania a spracovania územnoplánovacích dokumentácií a súladu navrhovaných stavieb s ich záväznou časťou a požiadavkami na dopravné a technické vybavenie územia, ktorú rieši zákon o územnom plánovaní, jeho vykonávacie vyhlášky a metodiky.
Zákon o výstavbe, osamostatnený z pôvodného komplexného stavebného zákona, sa mesta dotýka nepriamo, a to jeho impaktom na kvalitu navrhovaných stavieb a tým aj kvalitu urbánneho prostredia mesta. Vyjadrím sa preto skôr za seba ako architekta pôsobiaceho v súčasnosti v štruktúre mestskej samosprávy.
Z hľadiska výslednej kvality stavieb som rozumel dvojstupňovému povoľovaniu zložitejších stavieb, keď sa v prvom stupni – územnom konaní – stavba posudzovala z hľadísk jej urbanistických, dopravných, environmentálnych, požiarnych, či svetlotechnických dosahov na okolie, v prípade významnejších stavieb vplyvu na širšiu mestskú štruktúru, dopravnú a technickú infraštruktúru, a na tomto základe sa umiestňovala.
V druhom stupni po zapracovaní úprav a predložení podrobnejšej projektovej dokumentácie stavebný úrad posudzoval jej parametre a stavbu povoľoval. Architekt tak mal šancu opakovane a s odstupom času sa venovať svojmu návrhu, postupne od celku k detailu, stavebník zas požiadať o územné rozhodnutie, kľúčové pre ďalší osud stavby, už v úvodnej fáze prípravy.
Že sa táto prax vzťahovala aj na rodinné domy a iné jednoduché stavby, ale najmä sa často zneužívala na šikanovanie stavebníkov, pričom stavebné úrady pripúšťali identické námietky v následnom stavebnom konaní, však bolo výrazným vychýlením kyvadla v neprospech stavebníkov.
Dnes platná legislatíva, umožňujúca na žiadosť stavebníka spojenie územného a stavebného konania, toto kyvadlo vracia späť a azda prispeje ku skráteniu povoľovania. Do budúcnosti však z hľadiska kvality preferujem jedno konanie o stavebnom zámere s následným dopracovaním projektovej dokumentácie a jej overením stavebným úradom tak, ako bolo pripravené v koncepcii stavebného zákona z roku 2019 a jeho neskorších klonoch.
Ste spokojný s riešením nepovolených stavieb, ktoré verejnosť nazýva „čiernymi“?
Z jednotlivostí v čerstvo predloženom návrhu zákona ma mrzí opätovné potlačenie významu vykonávacej projektovej dokumentácie, ktorá má výrazný vplyv na výslednú kvalitu zrealizovanej stavby. Zároveň sa nemôžem stotožniť s dnes uplatňovanou úpravou, prolongovanou aj v § 88 nového návrhu stavebného zákona, ktorá stanovuje, že pri preskúmaní spôsobilosti na užívanie nepovolenej stavby sa posudzuje súlad iba s regulatívmi funkčného využitia územia.
Na jej základe dnes trpne „obieľujeme“ prerastené čierne stavby a zvýhodňujeme tak aj stavebníkov zámerne nerešpektujúcich pravidlá. Legalizácia čiernych stavieb, aspoň v podmienkach hlavného mesta, by podľa mňa mala slúžiť na to, aby si mohli svoje stavby skolaudovať stavebníci, ktorí sa síce v minulosti korektne snažili získať potrebné povolenia, ale z rôznych dôvodov (nie na ich strane, spravidla v dôsledku nekonania úradov) sa im to nepodarilo.
JURAJ ŠUJAN (60)
Od roku 1987 pôsobí ako architekt. V rokoch 1989 – 2004 autorsky spolupracoval s Petrom Moravčíkom, od roku 1997 s Karolom Stasselom, v rokoch 2006 – 2022 pôsobil ako konateľ v architektonickej kancelárii šujan_stassel. Medzi jeho najvýznamnejšie realizácie patria obytné súbory ROZADOL, Karloveské rameno, Malé Krasňany, bytový dom Medický park, administratívne budovy Westend Square a Westend Plazza v Bratislave. Jeho ateliér sa podieľal na príprave viacerých v súčasnosti realizovaných projektoch vrátane novej Vydrice. V rokoch 2007 – 2013 bol predsedom SKA. Od januára 2019 do decembra 2022 pôsobil ako poradca primátora hlavného mesta SR Bratislavy pre územné plánovanie, rozvoj mesta a komunikáciu s developermi. Od decembra 2022 je hlavným architektom mesta Bratislavy.
