Keep moving alebo prečo je Viedeň stále lepšia

Najlepším miestom na život je šiestykrát po sebe austrálske Melbourne. Inšpirujme sa svetom a prinesme inšpiráciu domov. Ten svet nie je až tak ďaleko. Na druhom mieste spomedzi 140 hodnotených miest je Viedeň, ktorá je jednoducho v kvalite života topka.

Zaujímavé je tiež, že Varšava a Bratislava sú v desiatke krajín, ktoré dosiahli za uplynulých päť rokov podľa správy EIU najvýraznejšie zlepšenie životných podmienok. Do celkovej kvality života sa počíta aj kvalitný verejný priestor.

Vo všeobecnosti oceňuje spokojný obyvateľ Bratislavy najmä dve kritériá, čo sa týka bývania, a to dostupnosť a lokalitu, za zeleň (je iba jednou časťou kvalitného verejného priestoru) ,,nie je ochotný priplatiť si’’. Bratislava, čo sa týka verejných priestorov, potrebuje svieži vánok. Bez vetra sa ani lístok nepohne. Potrebujeme nespokojných idealistov odhodlaných zápasiť o to, čo by mohlo byť lepšie. Potrebujeme inšpiráciu odovzdávať, aplikovať, uvažovať v štýle ,,čo si z toho môžeme zobrať pre naše podmienky“ a vyjadrovať svoje potreby na správnych miestach. Keď začneme potrebovať viac hodnôť a menej konzumu, bude vietor, budú aj listy pred bytovkami. Jednoducho povedané, za zeleň si nebudeme musieť priplácať, pretože pochopíme, že pri novom bývaní je to štandard.

Viedeň je dnes určite vyššie na vrchole rebríčka globálneho hodnotenia kvality života oproti ostatným mestám aj vďaka rýchlemu rastu, novovybudovaným štvrtiam, ktoré sú zároveň atraktívnymi lokalitami na biznis. Jednou z takých je aj kvalitná dynamická štvrť na severovýchode Viedne Aspern Seestadt s rozlohou viac ako 590 hektárov, ktorá bola zrealizovaná pre 20 000 ľudí, čo predstavuje celkom husto osídlenú oblasť. Výsledným produktom je výrazne iné, hravé, odvážne smart bývanie s administratívou pri 4-hektárovom štrkovom jazere.

Pokúsila som sa vybrať zaujímavé momenty, koncepty najmä z tejto štvrte vhodné pre Bratislavu a v nej sa rozmáhajúcu výstavbu. Čo má Viedeň vo vzťahu k verejným priestorom, čo Bratislave chýba? Zosumarizujme si to, pretože je treba si brať príklad z toho, čo funguje, a cenných, v realite odskúšaných skúseností z Viedne stále pribúda:

Sebavedomie vo vzťahu k verejnému priestoru / alebo schopnosť vážiť si, obsadiť v našich podmienkach ,,nevyužiteľný’’ zvyškový priestor. Pozícia jedinca vo verejnom priestore je neprebádaná. Skúšame komunikovať, užívať si verejný priestor a nachádzame sa v ňom. Už len očný kontakt, po ktorom dychtí dôchodca v meste sediaci na lavičke v úzkej uličke pred miestnou kaviarňou, ma presviedča o tom, že verejný život naberá na opodstatnenosti, dôležitosti.

Taký druh kontaktu, aký dokážeme vstrebať sediac na námestí, nám štyri steny paneláka nikdy nedajú. Preto viac riskujme, identifikujme sa s univerzálnymi, globálnymi hodnotami, ktorými lavička pred bytovkou či námestie pred kostolom, teda verejný priestor, je.

Dôraz na hru / sa tu odráža v exteriéri v diverzite hracích zón. Hracie prvky aj pre staršie deti a dospelých (šmykľavka). Hojdačky na každom kroku, aj vo ,,zvyškovom“ priestore na rohu budovy. Každý m² je využitý účelne, každý z vnútroblokov je unikátny, má odlišný charakter, je špecifický iným typom vybavenia verejného priestoru. Parku v západnej časti developmentu Aspern Seestadt Yella-Hertzka-Park dominuje sviežo hravá platforma multifunkčného ihriska s amfiteátrovým sedením, inému vnútrobloku zas dominuje u nás zaznávaný asfaltový povrch dráhy pre malých cyklistov.

Čas výsadby stromov / V projekte Aspern Seestadt sa v niektorých priestoroch najprv vysadili stromy. Plán organizácie výstavby u nás by mal rátať s budúcou výstavbou najmä stromov, pretože zhutnená pôda je považovaná za jeden z najnegatívnejších faktorov, ktorý bráni ,,uchyteniu’‘ rastu stromov. Jednoducho nešetriť, nebrázdiť neuvážene miesto stavby mechanizmami.

Viac je viac / Mohol by mať ,,úspešný“ rezidenčný projekt v Bratislave viac zelene v teréne? ,,Veľmi úspešný“ rýchlo a veľa predáva. Aspern Seestadt má 50 % verejných priestorov zaodetých v zeleni a radí sa do tejto kategórie. Jednoducho, múdry investor štedro sadí a úspešne žne, pretože si je vedomý, že mestská lokalita s dobrou dostupnosťou vygeneruje zisk, ale nie meno. Kto dáva, mnohonásobne dostáva.

Organické je ľudské / A ľudské je človeku príjemné, prirodzené, pozývajúce. Zaoblené linky budov Erste Campus na mieste viedenskej starej Južnej stanice vytvárajú inšpiratívne pracovné prostredie s lepšou mikroklímou. Verejný vonkajší priestor od viedenských krajinných architektov Aubock + Kárász nekonečne plynie popri zvlnenej architektúre, neuzatvára, nepohlcuje človeka, iba je tu preňho. Tak sa dajú realizovať vízie a formovať budúcnosť, ak viete, že ju nemožno uchopiť, iba vysnívať. V takom prostredí plánujú zamestnanci jednej z vedúcich európskych spoločností poskytujúcej finančné služby.

Drahší detail / Kovové obrubníky namiesto cestných, záhradných či plastových. V drahom detaile vyzerá aj obyčajná ďatelina dobre.

Neformálne ,,lacné“ výsadby / Na čele s heslom: ,, anglický trávnik is dead’’. A sme opäť pri ďateline. Nie vždy to, čo je drahé, bude verejnosťou lepšie prijaté. Jednoducho je treba vedieť skombinovať drahé s lacným, udržateľné s priepustným. Keď prestaneme hnojiť a chemicky útočiť na aj tak neudržateľné anglické trávniky, príroda nám to stonásobne vráti. Možno bude menej alergií na brezy a znova sa vrátia do verejného priestoru.

Prechod medzi verejným a súkromným priestorom / musí byť jasný, tak pochopíme, že ho nemožno devastovať. Edges alebo hrany betónových lavičiek jasne vravia, kde sa začína pozemok toho druhého bez potreby nezmyselne oplocovať.

Vertikálna zeleň – ekológia aj ekonómia / Popínavky namiesto vegetačných stien à la Francúzsko. Sú tu všade, sú lacné a efektné. A nenáročné.

Efektívna doprava = menej parkovacích miest / Pri návšteve Aspernu som sa cítila ako v sci-fi štvrti bez áut, resp. autá tam parkovali pozdĺžne v minimálnom počte a pri parkovacích státiach absentovali akékoľvek dopravné značky, či už horizontálne značenie, alebo vertikálne. Pozrela som sa na to, ako to tam funguje, keďže u nás sa s tým problémom nevieme vysporiadať. Na začiatku zóny v Asperne boli verejné záchytné parkovacie plochy. Domáci parkovali v zjednodušených podzemných komunitných susedských garážach, čo vlastne zaručilo rovnakú vzdialenosť k zastávke MHD ako k zaparkovanému autu. Na uliciach bolo iba nutné minimum parkovacích miest. Kvalitná verejná doprava tu úplne potláča nutnosť vlastniť automobil. Pred celkovým realizovaním projektu bola predĺžená linka metra U2 a zavedená efektívna veľkokapacitná MHD, čo umožnilo zavedenie nariadenia poskytujúceho 0,7 (krásne číslo) parkovacích miest na bytovú jednotku v celom developmente. Parkovanie vo verejnom priestore sa tak výrazne znížilo v prospech každodennej kvality života a všeobecnej dostupnosti. Za 25 minút ste metrom pohodlne v centre Viedne, za 15 minút autom na viedenskom letisku.

Aj mesto ako Bratislava sa môže stať konkurencieschopnejším voči Viedni prostredníctvom kvalitných verejných priestorov. Projekt Aspern nastavuje určite vyššiu latku, bratislavské verejné priestory sú štandardné, nič naviac, ani čo sa týka detailov, výberu materiálov, množstva hracích prvkov.

V Bratislave chýbajú hojdačky, verejný priestor je vo všeobecnosti dobrou investíciou, aj keď mnohé bratislavské developmenty profitujú prevažne zo super lokality a dostupnosti. Ľudia nie sú ochotní priplatiť si za zeleň. Veď nejaká bude. Nie je to pre nich priorita.

Bratislava sa považuje za malé útulné ,,veľkomesto’’. Myslím, že jeho veľkosť by mohla spočívať v kvalite jeho parkov, promenád a námestí. Mohol by tu byť jeden nový veľký park so strážnikom v denných hodinách, s toaletami a kaviarňou. Kvalitné ihriská (a kvalitným sa nerozumie, že to musí byť nutne drahé) zamerané na rôzne druhy športu so šatňami. Detské ihriská poskytujúce možnosť hrať sa v prírodnom prostredí namiesto prílišného lipnutia na ich vybavení (hojdačky nepočítam, tie musia byť :)). Dobré udržiavané verejné priestory na neformálnu zábavu a s minimom vstupov, čo sa týka formálnych výsadieb a výbavy, kde by mohli Bratislavčania piknikovať a púšťať si šarkany.

Text: Ivana Pasečná, www.2ka.sk

Foto: Ivana Pasečná