Magda Ďurdíková o územnom pláne: Treba si uvedomiť, že Bratislava sa nenafúkne
Monika Voleková Hlavné mesto Slovenska pracuje na novom územnom pláne, ktorý ovplyvní rozvoj Bratislavy na dlhé roky. Jeho spracovateľom je Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Robí prípravné práce, aby získal dáta o demografii, životnom prostredí či ekonomike a vyhodnotil ich vývoj. O príprave územného plánu, po novom metropolitného územného plánu, sme sa rozprávali s Magdou Ďurdíkovou, vedúcou oddelenia územných koncepcií a analýz MIB.
Ako ste sa ako žena dostali k územnému plánovaniu, čo je technokratická práca?
Veľmi prirodzene, po ukončení štúdia architektúry na Fakulte architektúry STU som dostala svoju prvú pracovnú príležitosť v ateliéri, ktorý sa venoval čisto urbanizmu. Spracovávali sme len územné štúdie a územné plány. Tam ma to chytilo.
Na verejných prerokovaniach zmien v územnom pláne bývajú účastníci konania či verejnosť niekedy aj dosť ostrí.
Určite. Táto skúsenosť je veľmi dôležitá. Čím viac prerokovaní človek absolvuje a čím viac toho zažije, tým lepšie je pripravený na ďalšie otázky.
Za ten čas, čo ste absolvovali tieto prerokovania, sa zmenila situácia v tom zmysle, že ľudia, ktorí sú na druhej strane ako verejnosť, sa už v niečom poučili, sú skúsenejší, zmenila sa politická nálada?
Určite. Končila som v roku 2002, vtedy boli prerokovania veľmi živé, ostro sa diskutovalo. Teraz pôsobím v Bratislave a musím povedať, že je tu úplne iná nálada, spoločnosť. Ľudia, ktorí chodia na naše verejné podujatia, sú oveľa lepšie pripravení a majú zaujímavé, podnetné otázky, často sa nad tým zamýšľame. Je to fajn.
Komunikovanie s verejnosťou sa dostáva do úplne iných polôh, lebo v Bratislave sú mimoriadne silné komunity a združenia, ktoré sa venujú verejnému priestoru v meste, nevyužitým územiam, najrôznejším zložkám vstavaného územia mesta, takže je debata oveľa zaujímavejšia.
Na čo reagujú ľudia pri verejných prerokovaniach najživšie?
Záleží na tom, aký je stupeň plánovacej dokumentácie, čo sa prerokúva. S územným plánom sme ešte von nevyšli, pripravujeme ho. Priebežne sa zúčastňujem všetkých prerokovaní zmien a doplnkov, ktoré veľmi intenzívne na MIB-e spracúvame. Závisí to od témy, či sú zmeny viac verejnoprospešné, komunálne, aj také balíky zmien sme pripravovali. Často ide o konkrétnu lokalitu, tá má svoje špecifické otázky. Ťažko povedať. Závisí od témy. Vždy sa vyskytne súbor otázok podľa toho, čo sa prerokúva.
Aké zmeny a doplnky aktuálne pripravujete a prerokúvate?
Bude to práve veľmi zaujímavý balík. V roku 2024 sa nám podarilo pripraviť aj prerokovať dve zmeny. Teraz už sú v príprave a 15. januára 2025 bude veľmi zaujímavý balík zmien a doplnkov, pretože pôjde o mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy, ktorá je atraktívny projekt.
Ďalší balík je Palma, čo je bývalé priemyselné územie na Račianskej ulici, ktoré každý Bratislavčan asi pozná. Tretie sú dopravné zmeny. Každá zmena je veľmi špecifická. Prvýkrát skúsime model, že to prerokovávame naraz, aby sme rýchlejšie a flexibilnejšie vedeli tieto zmeny preniesť.
Mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy sme sa venovali aj u nás v časopise. Tá štúdia je veľmi zaujímavá, ovplyvní život na veľkom území, ktoré je sčasti zastavané, na druhej strane sa zástavba len chystá. Koľko ste dostali pripomienok?
Najprv bola mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy a druhý krok bude prerokovanie zmien a doplnkov. Na prerokovaní mestskej urbanistickej štúdie sme dostali veľa pripomienok, ale musím povedať, že keďže celý tento proces bol pilotný, bolo to od začiatku pripravované participáciou, neustále sa rokovalo s vlastníkmi v tomto území.
Povedala by som, že z tohto pohľadu proces prebiehal zozadu dopredu. Keďže všetci sa zúčastnili priamo procesu tvorby územnoplánovacieho podkladu a boli veľmi aktívni, tak už v prerokovaní veľa zmien nenastalo.
Prvé verejné stretnutie sa uskutočnilo v novembri 2024 v Slovenskej národnej galérii. Bol tam okrem vás prítomný hlavný architekt Juraj Šujan aj zástupcovia z MIB-u. Odzneli informácie, že práce na novom územnom pláne potrvajú 6 rokov. Zo zákona je čas na nový územný plán do apríla 2032. Aké sú ďalšie dôvody na to, okrem zákona, že Bratislava potrebuje nový územný plán?
Aby som priblížila, ako to v územnoplánovacej branži funguje: každý územný plán, náš bol schválený v roku 2007, sa plánuje približne na 20 rokov. Jeho platnosť je ale v podstate nekonečná, pretože sa neustále aktualizuje zmenami a doplnkami, čiže platnosť sa tým predlžuje.
Keďže máme novú legislatívu, posledná spodrobňujúca vyhláška vyšla až 1. júla 2024, teraz máme zaujímavú situáciu, že všetky nové územnoplánovacie postupy, ktoré boli stanovené a vymyslené v našom návode, v našej metodike, by sme teraz mali pretaviť do tvorby územného plánu. V Bratislave je dlhodobo dopyt po novom územnom pláne, aj keď si myslím, že dokument, ktorý platí teraz, je veľmi hodnotný a komplexný. Oceňujem, že máme zaujímavú príležitosť pracovať na tom novom.
V Košiciach už majú návrh nového územného plánu, prípravy trvali desať rokov. Budete šikovnejší ako v Košiciach?
Uvidíme, máme veľké ambície. Vediem oddelenie územných koncepcií a analýz, kde teraz intenzívne pripravujeme veľké územné štúdie, bývalé generely, tak sa to volalo kedysi. Zároveň pripravujeme územné prognózy. Sú to veľmi hodnotné podklady, ktoré napovedajú, prognózujú celkový vývoj na celom území Bratislavy a trochu aj v regióne.
Záleží na tom, ako rýchlo sa nám bude dariť spracovať tieto dokumenty. Máme však svoj plán a harmonogram. Teraz je rok 2024, do roku 2026 alebo 2027 by sme chceli mať na kôpke všetky dôležité analytické dáta, z ktorých sa nám potom už bude dať vyformovať zadanie územného plánu, samozrejme, v súčinnosti s ďalšími podnetmi, zámermi a so všetkým, čo do toho vstupuje.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
V roku 2028 by sme chceli predstaviť návrh územného plánu a v roku 2029 by sme ho chceli začať prerokovávať. V celom procese je veľa zaujímavých odbočiek a zákrut, aj keď nám teraz podľa novej legislatívy odpadá jeden stupeň v procese a to je povinnosť spracovať koncept MUPN v dvoch variantoch.
Nastáva moment, aj keď z prerokovania človek nikdy nevie, čo sa časom udeje, keď sa možno budeme vracať a znova prerokovávať, ale je to prirodzený vývoj tohto materiálu. Košice ho pripravovali desať rokov, ale teraz sa rok (2024) veľmi intenzívne snažia zahrnúť poznatky z novej legislatívy a vyšli s tým von. Pre nás je v tom veľa inšpirácie, intenzívne to sledujeme a uvidíme.
Mohli by ste na úvod predstaviť územie hlavného mesta v niekoľkých číslach?
Vždy som mala na starosti územnú štúdiu brownfieldov, tieto čísla mi idú najlepšie. Čo sa týka územného plánu a disponibilných plôch, celkový stav je asi taký, že celé katastrálne územie Bratislavy, čo je to záujmové riešenie, kde podľa starej aj novej legislatívy riešime územný plán, má 38 500 ha.
Teraz sme na našom oddelení robili veľmi zaujímavú analýzu toho, aké to územie vlastne je. Kde je zastavateľné, kde je nezastavateľné, aké sú tvrdé limity, akým spôsobom sú naplnené jednotlivé plochy navrhnutého územného plánu z roku 2007. Stav je taký, že keď si predstavíme územie Bratislavy, 54 % z neho vrátane lesov a Dunaja tvoria územia, kde sa stavať nedá.
To sú plochy ako chránené prírodné územia, chránená poľnohospodárska pôda, ochranné pásma technickej infraštruktúry, priemyslu, Slovnaft má svoje obrovské ochranné pásma. Čiže až 54 % územia nie je zastavateľného, čo predstavuje 19 835 ha. Ešte 24 % územia Bratislavy tvorí zastavateľné územie územie.
To je územie, ktoré už zastavané je, ale má aj predpoklad, že sa tam ešte stavať dá. To je okolo 9 800 hektárov. Ale rada by som tu spomenula aj zaujímavú súvislosť s veľkou sociodemografickou prognózou, ktorá sa robila vo februári 2024.
Tím expertov a odborníkov stanovil a naprognózoval predpoklad, ako sa Bratislava bude vyvíjať a ako bude rásť. Je to strašne zaujímavé, pretože spracovali tzv. nízky, stredný a vysoký scenár pre Bratislavu a aj tak sa zistilo, že Bratislava nikdy nebude miliónová metropola.
Teraz má 477-tisíc trvalo bývajúcich obyvateľov, prognóza s najvyšším scenárom, ktorá je do roku 2050, hovorí o náraste ani nie 100-tisíc obyvateľov. Treba si uvedomiť, že Bratislava sa nenafúkne. Naši kolegovia to teraz vynikajúco prepočítali, že čo sa týka disponibilných zastaviteľných plôch, máme tam ešte veľkú územnú rezervu na to, koľko bytov by bolo treba postaviť.
Keby sme tie plochy zobrali úplne schematicky a vôbec by sme sa nezaoberali tým, či sú na šport alebo na priemysel, mohlo by ísť 450-tisíc bytov. Tieto plochy už teraz majú súhlas na odňatie PPF, ale prognóza s najvyšším scenárom nárastu počtu obyvateľov v Bratislave do roku 2050 predpovedá potrebu iba 130-tisíc bytov. Rezervy verzus predpoklad, to sú zaujímavé fakty, s ktorými budeme pracovať v našom návrhu.
Koľko kilometrov majú koľajové trate a komunikácie na území mesta?
To vám neviem úplne presne povedať, pretože tento údaj nevyhodnocujeme. Tento indikátor sa vždy vykazuje na dĺžku. Neviem povedať, či kilometer, päť, alebo sto, pretože v územnom pláne v priestorových údajoch skôr rátame polygóny ako línie. Možno nejaký kolega dopravný špecialita by vedel povedať.
Kam sa v územnom rozvoji dostala Bratislava za 17 rokov od prijatia územného plánu v roku 2007? Boli naplnené jeho predstavy a potenciál?
Odpoveď na túto otázku predstavuje určite veľa zaujímavých údajov a čísel, ale trochu sme už na to odpovedali aj v predošlej odpovedi. Našimi auditmi naplnenia pôvodného územného plánu z roku 2007 sledujeme, nakoľko boli naplnené jednotlivé celkové vízie v spoločnosti. Územný plán je spoločenská dohoda.
Schválil sa v roku 2007, ale v podstate bol možno hotový v roku 2003 alebo 2004, potom nasledovala séria prerokovaní. Robíme si veľmi podrobné analýzy, najlepšie to ukazuje prepočet na bývanie, aj teraz to každého zaujíma, ten rozvoj sa tým najlepšie vyjadruje.
Dopovedala by som k svojej predošlej odpovedi to, že koľko schválených plôch máme a koľko máme disponibilných hektárov, je len nejaká predstava, do ktorej vstupuje veľa faktorov. V Bratislave je veľmi silný landbanking – veľmi roztrieštené vlastníctvo v jednotlivých lokalitách.
Dalo by sa tam stavať, je to schválené, ale realita je často trochu iná. Toto je možno aj problém, ale takýto je stav využitia jednotlivých navrhnutých oblastí v územnom pláne. Veľmi pozorne sledujeme okrem bývania aj šport, školstvo, zamestnanosť, výrobu. Veľa zaujímavých dát máme z prvej prognózy a budeme mať aj z druhej, ktorú ešte pripravujeme.
Ako sa v územnom plán prejaví, že je metropolitný?
Tu je to trochu zavádzajúce, lebo síce hovoríme, že kreslíme nový územný plán BA2050 – tak ho voláme a tak by sme ho chceli prezentovať. Je metropolitný, ale, žiaľ, v priebehu práce na územnoplánovacej metodike a celkovo vyhláške sa nepodarilo získať nejaké reálne nástroje, aby sme mohli riešiť toto záujmové územie mimo katastrálneho územia Bratislavy.
Metropolitný je o tom, že má presah. Bratislava saturuje, má obrovské dochádzkové toky za prácou; aj odchádzajúcich za prácou je veľa. To má veľký vplyv na dopravu, na nároky na dopravu, na vybavenosť, školstvo, pracovné príležitosti. Celkovo by nám dátovo aj analyticky pomohlo, keby sme mohli navrhovať v metropolitnom regióne. Žiaľ, vo vyhláške táto možnosť nie je. Volá sa to metropolitný plán, ale nemáme ešte taký nástroj, ako by sme chceli.
Prečítajte si tiež
K návrhu územného plánu, ktorý vznikne, sa môžu vyjadriť aj mestá a obce v okolí Bratislavy, respektíve je jasné, že územný plán mesta Bratislavy nemôže byť v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Ako môžu okolité mestá a obce vstúpiť do tohto procesu, napríklad aj vzhľadom na tie veľké toky dopravy, ktoré ste spomenuli?
Je to tak, ako ste to pomenovali. Územný plán samosprávneho kraja je náš nadradený územnoplánovací dokument aj podľa novej vyhlášky. Stále budeme musieť preberať územné a priestorové regulatívy z tohto veľkého územného plánu, ale už aj hlavný architekt povedal, že musíme intenzívne spolupracovať so všetkými obcami, myslím, že ich je 111, ktoré sa nachádzajú v našom regióne.
Priamo totiž ovplyvňujú aj vývoj v Bratislave, a to vďaka suburbanizácii, dochádzke, „odchádzke“. Budeme s tým dátovo aj analyticky pracovať, len nemáme legislatívny nástroj.
Aké sú hlavné princípy tvorby územného plánu mesta Bratislava?
Máme päť veľmi pekných princípov. Sú to princípy, o ktorých hovoril často aj pán hlavný architekt Juraj Šujan. Prvýkrát sa o nich písalo už v pláne BA2030, ale ja ako stará „brownfielďáčka“ sa s nimi stotožňujem, pretože jeden z prvých princípov tvorby územného plánu BA2050 sa volá kompaktné mesto. To je veľmi dôležité. Vymenujem aj tie ostatné: polycentrické mesto, dostupné mesto, zelené mesto a mesto s kvalitnými verejnými priestormi.
Tieto kategórie sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Pri kompaktnom meste je veľmi dôležité, že pracujeme aj s opustenými priestormi, s brownfieldmi. Urbanistická štúdia sa aktualizovala v roku 2022. To je potenciál mesta, kde by sme mali sústrediť nové zámery, novú aktivitu. Je to 580 hektárov, z ktorých je 355 v zastavanom území mesta a zvyšok je je mimo zastavaného územia mesta. Brownfieldy sú obrovským potenciálom mesta.
Vypracovali sme strategický materiál, ktorý sa volá Koncepcia rozvoja brownfieldov, snažíme sa vyvíjať nástroje a spôsoby, ako pomôcť s aktivizáciou tých území. Všetko je to aj práca a príprava na nový územný plán. Nástroje, ktoré sa vyvinuli v Mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy, Ekoindex, Koncepcia rozvoja brownfieldov , to sú nástroje, ktoré nám veľmi pomáhajú urobiť územný plán po novom. To je možno odpoveď na to, čo ste sa pýtali.
V Mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy ste otestovali tzv. Ekoindex, ktorý je alternatívou používaného koeficientu zelene. Použijete ho aj pri tvorbe územného plánu?
Áno. Som veľmi rada, že sme sa k tomuto dostali a že sa to objavilo v tejto debate. Je to skutočne inovatívna metóda, ktorou sa musíme pochváliť, že u nás na MIB-e vznikla. Jej autorkou je Jana Bozáňová – viedla tím, ktorý vyvinul veľmi dobrý nástroj. Ide tu o kvalitu zelene, koeficient zelene ako nástroj v územnom plánovaní sme nevedeli efektívne použiť, neustále sme bojovali s nepriepustnými, priepustnými povrchmi, dažďovou vodou, adaptáciou na zmeny klímy.
To sú dôležité veci, ktoré musí nový územný plán doriešiť. Index zelene je veľmi zaujímavý nástroj, kde sa započítavajú aj vertikálne plochy, na ktorých môže byť zeleň, všetka priepustnosť, naozaj ide o dosiahnutie kvality v súlade so všetkými novými opatreniami, ktoré potrebujeme do toho dokumentu dostať.
