Magda Ďurdíková o územnom pláne: Treba si uvedomiť, že Bratislava sa nenafúkne
Monika Voleková Hlavné mesto Slovenska pracuje na novom územnom pláne, ktorý ovplyvní rozvoj Bratislavy na dlhé roky. Jeho spracovateľom je Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Robí prípravné práce, aby získal dáta o demografii, životnom prostredí či ekonomike a vyhodnotil ich vývoj. O príprave územného plánu, po novom metropolitného územného plánu, sme sa rozprávali s Magdou Ďurdíkovou, vedúcou oddelenia územných koncepcií a analýz MIB.
Tento rok (2024) ste predstavili demografickú prognózu a do konca roka to má byť prognóza životného prostredia. Čo si od nej sľubujete? Bude do konca roka hotová?
V podstate už hotová je, len to ešte potrebujeme „doťuknúť“ graficky, aby mohla vyjsť ako publikácia, obsahuje obrovské množstvo analýz a dátových podkladov. Tieto dve prognózy, sociodemografická a prognóza životného prostredia sú ohromne bohaté materiály, ktoré obsahujú veľké množstvo dát.
Musím povedať, že životné prostredie má tiež niekoľko scenárov vývoja na území Bratislavy, je to empiricky založené na číslach, výpočtoch, celý materiál robili experti zo životného prostredia. Spoliehame sa na ňu, je priamym podkladom pre návrh zaobchádzania s poľnohospodárskou pôdou v novom územnom pláne, sú to dáta pre navrhovanie v s prírodnom prostredím. Je to veľmi dôležitý materiál.
Zadávateľom prípravy návrhu územného plánu je útvar hlavného architekta a MIB je spracovateľom. Máte zadanie, čo máte robiť, čo máte overiť? Kedy vám ho pripravia?
Vždy to bolo tak, keď som pracovala na územných plánoch aj pre menšie obce, že zadanie sa pripravuje v spolupráci so spracovateľom. Všetky územnoplánovacie podklady, akými sú aj tieto štyri plánované prognózy a všetky veľké územné štúdie, sú priamym dátovým podkladom. Keď budú hotové, budú podkladom zadania. Zároveň do toho vstupujú ďalšie zámery a podnety.
V ktorom roku by malo byť to zadanie známe?
Podľa predbežného harmonogramu máme ambiciózny plán dokončiť všetky podklady do konca roku 2027, takže v roku 2028 by plánujeme Zadanie.
Čo pri tvorbe územného plánu rozhoduje o zmene funkcie v území?
Asi sa budem opakovať, ale sú to dáta. To je vlastne urbanizmus, tam sa začína tá „zábava“. Naplnenie funkcií pre dané územia musí byť absolútne perfektne podložené dátami a na základe toho sa musíme rozhodovať. Ale je tam aj veľká miera kreativity a individuálneho prístupu, lebo sme boli vybraní ako spracovateľský kolektív územného plánu, takže máme na to mandát. Kreatívne do toho vstupuje každá individualita tvorcu.
V akej etape vstúpia do príprav obyvatelia a developeri, ktorí sú majiteľmi pozemkov, a široká bratislavská verejnosť?
Tam je práve potrebná veľká miera participácie smerom na verejnosť, o čo sa snažíme aj my v MIB-e. Chceme, aby to bolo odkomunikované čo najlepšie, najskôr a čo najkvalitnejšie. Prvýkrát sa budú môcť všetci vyjadriť v prvom kole, keď sa zverejní zadanie.
Každý ho môže pripomienkovať, to je ten moment, keď všetci prídu a môžu sa vyjadriť k zadaniu územného plánu. Aj v roku 2025 plánujeme urobiť sériu stretnutí tak, ako bol v SNG v novembri 2024, sériu komunikačných stretnutí smerom k odbornej verejnosti a verejnosti všeobecne.
Je to verejné podujatie, chceme spätnú väzbu od verejnosti, aj náhľad na celý prístup k tvorbe, piliere tvorby územného plánu, aby sme si overili svoje názory. Musíme to komunikovať verejnosti. MIB talk je séria diskusií s lokálnymi a zahraničnými odborníkmi na témy, ktoré sa týkajú tvorby a pretvárania mesta pre všetkých. Diskusie o tom, ako architektúra stimuluje okolitý život prinesieme aj v roku 2025 pre všetkých fanúšikov architektúry a mestských tém v Bratislave.
Prečítajte si tiež
Bude stretnutie v každej mestskej časti alebo ich bude menej? Bude návrh zadania územného plánu zverejnený na vašom webe alebo webe mesta?
Áno. Návrh zadania podľa zákona, podľa našej vyhlášky musí byť zverejnený na webe mesta, keďže ono je objednávateľom územného plánu. Ešte si úplne nedovolím povedať, aký to presne bude spôsob, kde všade budeme chodiť a ako často, ale určite budeme toto stanovené zadanie komunikovať.
Developeri sa, samozrejme, priebežne vyjadrujú k územnému plánu, prerokúvajú sa zmeny a doplnky. Počas vášho pôsobenia na MIB-e boli nejaké vlny záujmu developerov o zmeny územného plánu?
Ani nie, záujem je kontinuálny, stále prichádzajú nové a nové podnety. Bratislava je veľmi atraktívnych 38-tisíc hektárov, čiže záujem je veľký. Je to dobrá otázka. Záujmy sa menia, ako sa mesto vyvíja, aj aký je celkovo vývoj, čo sa týka vlastníctva jednotlivých pozemkov. Keď sme minulý rok robili na koncepcii rozvoja brownfieldov, už sme mali informáciu, respektíve jeden z faktov bol, že už sa vykupujú pozemky a budovy sa plánujú vo vnútorných priestoroch mesta na brownfieldoch.
Pri rozmýšľaní o kompaktnom meste je naozaj dôležitý veľký záujem o tieto pozemky a priestory vo vnútornom meste, v atraktívnych polohách. Developeri už nakupujú aj pozemky so záťažou, s rôznymi vlastníckymi a inými limitmi. Každý pozemok má veľa svojich kritérií, ktoré môžu byť problémom pri ich využití,. Ale stav je už taký, že sú zaujímavé aj plochy brownfieldov.
Prezentovali ste štúdiu, ktorá sa venovala územiu Istrochemu, čo je jeden brownfield s obrovskou záťažou. Zároveň ste prezentovali, čo všetko by tam bolo možné postaviť, koľko bytov pre koľko ľudí. Prečo ste si vybrali práve územie Istrochemu? Komunikovali ste s majiteľmi pozemkov o tom, že takúto štúdiu pripravujete?
Aby som to uviedla na správnu mieru, na území Istrochemu nepripravujeme nijakú konkrétnu štúdiu na MIB-e, ale treba si otvorene povedať, že ide o 150 hektárov, ktoré sú priamo bývalým priestorom tohto priemyselného závodu. Ako sme uviedli aj v pilotnej schéme, toto územie sme rozšírili ďalej na východ a dokopy to predstavuje až 300515 hektárov.
Išlo tam skôr o ukážku, ako nad tými územiami uvažujeme. Jeden základný dôvod, prečo sme si vybrali toto územie, je, že je absolútne perfektne obslúžené koľajovou dopravou. Podľa nášho pôvodného a predpokladám, že aj nového územného plánu, je prvým kritériom nazerania na ekonomickú časť využitia územia, či je obslúžené koľajovou dopravou.
Je veľká škoda, že je to územie nikoho a ničoho napriek tomu, že tie radiály sú zrekonštruované. Nikto na tých zástavkách nestojí, nikto na nich nenastupuje. Naše čísla, ukazujú že toto územie by mohlo byť pre 60 000 bytov, 123 000 obyvateľov a 37 000 zamestnancov. nepamätám si presne, ale bolo to pre 50-tisíc nových obyvateľov, ukazujú.
Je to spôsob, ako nad územným plánom uvažujeme a ako ho chceme navrhovať. Chceme rozmýšľať nad územiami ekonomicky. Toto je obrovská škoda. Neviem, či nejaké hlavné európske mesto má niečo takéto. Každé veľkomesto má takéto brownfieldy v atraktívnych polohách, napríklad Brno. Ale týchto 150 hektárov, to je vyslovene „landbanking“, nulová ekonomická aktivita v tomto území, nedeje sa tam nič.
Akým spôsobom môže územný plán Bratislavy stimulovať ekonomickú aktivitu? Netýka sa to len bytov, ale aj dopravy a ďalších odvetví hospodárskej činnosti.
Nový územný plán je vždy predpokladom. Pri nových územiach, či sú na bývanie, priemysel, šport alebo logistika, vždy ide o predpoklad novej výstavby, novej investície. To je možno dôvod, že Bratislava čaká na nový územný plán. Musíme sa zamyslieť, prehodnotiť, prepočítať a vytvoriť nové predpoklady pre nové byty, nové školy, štadióny.
Ale všetko, samozrejme, v absolútnej súčinnosti so zámermi mesta, pretože v tom je práve ekonomika a rozmýšľanie o tom, čo chceme podporiť, akú oblasť v meste. O Bratislave sa dlho hovorilo, že to má byť univerzitné mesto, že treba podporiť kampusy, areály, vzdelávanie. Zo sledovania trendov však vyplýva, že teraz sa to veľmi nepodporuje, čo je škoda. Je tu však priestor na zhodnotenie všetkých podnetov a najmä na participáciu so stakeholdermi v území.
V poslednom čase sa ekonomická aktivita nielen developerov, ale aj firiem sústreďuje k rieke Dunaj. Už sú známe dva projekty, ktoré sa týkajú prístavov na Dunaji. Štátny prístav, takisto sa pripravuje súkromný prístav. Developeri sa snažia obsadiť brehy Dunaja a priniesť tam novú výstavbu a občiansku vybavenosť. Je toto ten kúsoček mozaiky, ktorú sme v minulosti v Bratislave zanedbali? Že sme sa nesústredili na rozvoj pribežných území, ktoré má Bratislava?
Neviem, možno ide o celkové nazeranie na pobyt pri rieke a na rieku. Stále tú rieku akoby ignorujeme, nevnímame. Toto je aj jedna z ambícií Juraja Šujana ako hlavného architekta, skutočne aktivizovať pobrežné územie. Vy sa pýtate na niečo trochu iné. Ťažko povedať.
Treba s tým narábať citlivo, lebo Dunaj je veľtok a má svoje inundačné územia, svoje záplavy, tisícročnú a storočnú vodu, čiže treba k tomu pristupovať veľmi opatrne. Aj v iných európskych mestách môžeme vidieť uvažovanie o narábaní s ereguláciou riek a celkovo s kontaktným územím veľtokov.
Zaujímavá je aj adaptácia na zmenu klímy. Je úžasná vec, ako veľtok ochladzuje mesto. Sú to obrovské plochy, ktoré majú výrazný vplyv na mesto. Je tu množstvo rôznych kategórií. Veľmi zaujímavým projektom je Bratislavský dunajský park, ktorý sa priamo týka tejto témy a je vo fáze rozpracovanosti.
Je to zaujímavý dokument o vylievaní sa Dunaja do mŕtvych ramien, ktoré sa plánujú zrevitalizovať. Je to veľmi zaujímavý materiál a bolo by fajn, ak by sa to projektovo podarilo potiahnuť ďalej, aby sme už pracovali s výsledkami, ktoré tento Bratislavský dunajský park navrhne.
To znamená, že by ste ich zapracovali do nového územného plánu?
Uvidíme do akej miery bude možné tento projekt prebrať do nového územného plánu, ale je to určite hodnotný podklad s ktorým budeme uvažovať.
Žijeme v časoch umelej inteligencie, internetu všemožných technologických vymožeností. Ako ich využijete pri spracovaní návrhu modernú techniku?
Dovolím si povedať, že ju využívame už teraz, lebo celý územný plán sa pripravuje v prostredí ArcGIS. Toto prostredie je veľmi široké a má veľké množstvo nástrojov, ako prezentovať výsledky našej práce, ako dávať dáta von, ako ich získavať. Nie je to len prostredníctvom najrôznejších aplikácií, ktoré o nás vznikajú, máme veľmi silné GIS oddelenie.
Nielen to, že dáta vieme dávať von absolútne interaktívnym spôsobom, dostávame aj spätnú väzbu. Takýmto spôsobom komunikujeme. Máme plán, že všetky naše analýzy, dáta a nové zistenia komunikujeme a budeme komunikovať formou tzv. story mapy, napríklad ako v prípade mestskej urbanistickej štúdie Mlynské nivy.
Je to veľmi dobrý nástroj, ktorý umožňuje priblížiť naše dáta cez príbeh. Aj veľmi zložité veci, 200-stranové prognózy, materiály plné čísel vieme komunikovať veľmi pochopiteľným spôsobom, story mapa komunikuje dáta vyslovene formou príbehu.
To sú zaujímavé veci, ktoré robíme už teraz. Čo sa budúcnosti týka, cez web Bratislava 2050, ktorý pripravujeme, budeme komunikovať všetky tieto veci, budeme tam zbierať aj spätnú väzbu od občanov.
Čo sa týka digitalizácie a využitia týchto technológií, ja, keďže som z oddelenia územných koncepcií a analýz, poviem, že teraz robíme na automatizácii dát a výpočtov, aby sme už mali nástroje pripravené na vyjadrenie sa alebo vypočítanie akejkoľvek lokality v územnom pláne. To sú nástroje, ktoré vyvíjame my. Pri komunikačnej stránke budeme využívať veľa inovatívnych spôsobov, ale o tých ešte nesmiem hovoriť.
