Mesto je živý organizmus

Mesto sa v dejinách ľudstva presadilo ako najprepracovanejšia forma a najkomplexnejší prejav životnej aktivity človeka i spoločnosti. Mesto je špecifická forma budovania ľudského sídla, ktorá podliehala dynamike premien svojej doby a vývinu materiálnych a duchovných nárokov spoločnosti. Napriek tomu sa mnohým mestám podarilo zachovať si kultúrne hodnoty, aj keď to väčšinou súviselo s ich materiálnym bohatstvom.

História sformovala charakter
Počas vývoja každého mesta vytvárali spoločenské formácie jeho charakteristické črty, ktoré dohromady tvorili neopakovateľnú identitu mesta ako celku, jeho fragmentov, ale aj štruktúry.

Mesto sa časom stávalo čoraz rôznorodejšie a narušenie kontinuity jeho vývoja vždy znamenalo vážny zásah do organizmu mesta a jeho schopnosť autoregenerácie tým trpela. Práve spomínaná kontinuita je najvýraznejšia v historických jadrách miest, kde aj najvýraznejšie badať postupný vývoj sídla. Novodobý osud historických jadier je každodennou témou. Odborníci neprestajne hľadajú správne postoje a riešenia či už v oblasti teórie, urbanisticko-architektonickej praxe alebo v programoch miestnych samospráv. Zmeny, ktoré v mestách prebiehajú, sú však kvalitatívne aj kvantitívne odlišné, nedajú sa generalizovať. Všeobecne však platí, že centrum mesta určuje kultúrnu a spoločenskú identitu mesta – najmä však ich sémantickú zapamätateľnosť.

Pozitívne príklady zo sveta
Hodnotu mesta v historickom kontexte si uvedomujeme hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé preto, lebo práve utváranie mesta v historickom procese ho určuje, dodáva mu charakter a atmosféru a po druhé preto, že hodnoty mesta, utvorené časom a vplyvmi, zásadne prispievajú k pozitívnej mentálnej identifikácii obyvateľstva. Existuje množstvo dobrých príkladov, ktoré ilustrujú zásady zachovania kontinuity vo vývoji mesta a jeho štruktúry. Za všetky možno uviesť pokračovanie urbanizačnej osi od Víťazného oblúka na námestí Etoile k štvrtiLa Défense v Paríži (začiatok stavby 1958). V súčasnosti sa táto štvrť rekonštruuje s cieľom ekonomizácie a efektivizácie.

Iným príkladom je napríklad mesto Frankfurt nad Mohanom. Bolo budované ako finančná metropola Európy a napriek veľkým zmenám sa dodnes v štruktúre mesta podarilo zachovať územné a kompozičné „rozkĺbenie“ zachovaných a moderných foriem (reprezentovaných najmä výškovými budovami bánk).

Daň z chýb
Priestorová štruktúra mesta odráža organický a hierarchický princíp života jeho občanov. Zjednodušene povedané, ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim fungovanie mesta je správanie sa jeho obyvateľov. Hierarchiu treba v tomto kontexte chápať ako usporiadanie všetkých zložiek vnútornej štruktúry mesta ako celostne fungujúceho organizmu. Pri hierarchizácii máme na mysli priestorové a prevádzkové odstupňovávanie jednotlivých súčastí organizmu podľa vnútorného poriadku ich čiastkovej úlohy, ich dôležitosti, významu alebo hodnoty.

Formovanie vnútorných mestských priestorov a ich prevádzky budú mať vždy „na svedomí“ samotní jeho obyvatelia. Trvalo napríklad niekoľko desaťročí, kým sme si uvedomili, aké ničivé dôsledky môže mať násilné oddeľovanie rôznych funkčných častí mesta, alebo prerušenie jeho rastu. Kým však kompetentní prišli na to, že niektoré nepremyslené kroky tohto typu môžu byť pre mestá likvidačné, mnohé ľudské sídla museli zaplatiť krutú dať – a niektoré ju platia dodnes.

Pohľad na rozvoj Bratislavy
Keďže vnímame mesto ako živý organizmus, musíme vnímať a rešpektovať to, že ako každý organizmus aj ono podlieha premenám. Hlavné mesto Slovenska má napriek tomu, že je dlhodobo protežované možno tak trocha aj na úkor ostatných častí krajiny, stále veľmi vysoký potenciál rozvoja. Je daný polohou mesta na úpätí Karpát a na vnútrozemskej delte najdlhšej európskej rieky Dunaj. Poloha oboch krídel miest na oboch stranách rieky formuje možnosť ďalšieho rozvoja a expanzie mesta, a to nielen na očakávaný východ, ale aj na západ, a teda na pravom brehu Dunaja. 

Rieka – fenomén veľkých miest
Základom fungovania mesta sú predovšetkým lineárne trasy a ich smerovania (ulice, nábrežia) a uzlové priestory (námestia, zhromažďovacie a prírodno-rekreačné priestory), kde sa realizuje mestotvorná aktivita, kontakty a komunikácia. Ony predstavujú základný mestotvorný potenciál, priestorovú a prevádzkovú komplexnosť mesta. Umožňujú uspokojovať potreby a nároky obyvateľov, viazané na mestské životné prostredie mimo vlastného bytu.

Návrat k riečnej tradícii
Komplexnú štruktúru mesta dotvára aj rieka. Práve ona často stála na začiatku založenia sídel vo vnútrozemí. Jej význam v živote obyvateľov takýchto miest je vyjadrený často aj tým, že od rieky prevzali svoje meno. Niektoré mestá vznikli na sútoku dvoch alebo viacerých vodných tokov, a tak sú ich súčasťou viaceré nábrežia. Rieky tvoria tepny miest z archetypálneho pohľadu jednoducho preto, lebo voda znamená život a obživu. Na druhej strane toky riek vždy plnili úlohu v oblasti komunikácie – znamenali spojenie s okolitým svetom. S nástupom priemyselnej revolúcie sa areály výroby sústreďovali pri riekach, v dôsledku čoho sa likvidovali nábrežné trasy v zmysle ich mestotvornej a urbanistickej funkcie. V súčasnosti však opäť zaznamenávame pozitívny trend v návrate k spoločenskej a kultúrnej funkcii nábreží.

Tak, ako si mestá pred päťdesiatimi rokmi budovali takzvané pešie zóny, dnes zasa práve prostredníctvom tvorby nábreží a nábrežných promenád dopĺňajú svoju prevádzkovú štruktúru. Okrem uspokojenia materiálnych a spoločenských potrieb prinášajú tieto priestory aj prostredie vhodné na relax, ozvláštnené práve prítomnosťou vodného toku. 

Na príklade Bratislavy zatiaľ možno poukázať na záujem najmä o ľavú časť pobrežia Dunaja.

Vec praxe
Ak chceme, aby naše mestá naozaj boli organizmami a žili, musíme sa usilovať o to, aby všetky princípy, ktoré sme uviedli, boli naplnené. A to nie je vecou teórie a akademickej diskusie, ale konkrétnych rozhodnutí a činov. Ak chceme, aby sa mesto rozvíjalo ako zdravý organizmus, musíme si nárokovať na vytváranie prirodzenej hierarchie a v tomto duchu aj uskutočňovať všetky zmeny. Urbanizmus si musí obhájiť svoju úlohu, ktorá spočíva v zmenách a ovplyvňovaní mestského priestoru. Je veľmi pravdepodobné, ba priam až isté, že naše mestá sa v najbližšom období budú rozvíjať iným tempom aj iným spôsobom, a že nebudú expandovať. Bude preto čas na to, aby riešili nahromadené problémy, na ktoré v čase najväčšej expanzie nebol čas.

Práve tieto tendencie celkom presne rámcujú úlohu architektov a urbanistov v ďalšom urbanizačnom procese miest. Mestské priestory už nikto nemôže chápať ako rezervné, nadbytočné alebo prázdne. Ich komplexné zhodnotenie musí mať presné pravidlá a na túto príležitosť aj pripravenú legislatívu v oblasti plánovania, či organizácie spravovania. Musí tiež stanoviť deľbu práce a dôsledne pripraviť podmienky na súčinnosť zúčastnených subjektov, či už politikov, hospodárov, urbanistov alebo architektov alebo obyvateľov mesta.

Doc. Ing. arch. Peter Kardoš, PhD.

Autor je odborným asistentom na Ústave urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry STU v Bratislave

Literatúra:
•    ALEXY, T.: Výstupy pre analyzovanie a valorizovanie hodnotového potenciálu vnútromestských štruktúr. In: Úlohy architektúry v súčasnom systéme rozvoja spoločnosti. Zborník vedeckej konferencie FA STU, Bratislava, 1993, s. 85 – 90.
•    HALÍK, P., KRATOCHVÍL, P., NOVÝ, O.: Architektura a město. Academia, Praha, 1996.
•    HRUŠKA, E.: K tvorbe urbanistického prostredia. ZSA – Šport, Bratislava, 1985.
•    KARDOŠ, P.: Program identity mestskej štruktúry (Identity of Urban Structure). Projekt bilaterálnej spolupráce č. 10/04/MVTS (FA STU), 2004 –2005.
•    KARDOŠ, P. Formovanie mestského prostredia z hľadiska významu, kvality a komplexnosti In: Trajektórie územného rozvoja, 2006 ROAD, Bratislava, str. 127-151.
•    KRIER, L.: Architektura – volba nebo osud. Academia, Praha, 2001.
•    KRIER, R.: Urban Space. Academy Editions, London, 1991.
•    LYNCH, K.: Das Bild der Stadt. Vieweg & Sohn, Braunschweig, 1989.
•    PRINZ, D.: Städtebauliches Gestalten. W. Kohlhammer, Stuttgart, 1992.
•    SITTE, C.: Stavba měst podle uměleckých zásad. Nakladatelství ARCH, Praha, 1995.
•    WEJCHERT, K.: Elemente der städtebaulichen Komposition. VEB Verlag für Bauwesen, Berlin, 1977.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.