Mestský cintorín v Prešove-Šváby bude lesopark

V roku 2003 mesto Prešov vypísalo celoslovenskú anonymnú súťaž urbanistických návrhov, ktorú jednoznačne vyhral „domáci“ tím. Po štrnástich rokoch a archeologickom výskume sa Prešovčania dočkali nového cintorína. O jeho kvalite hovorí aj nominácia na Grand Prix – Big See Architecture Award 2019.

Miestam posledného odpočinku je vo svete venovaná veľká pozornosť. Zdá sa, že sa jej dočkali aj tie u nás. Nový mestský cintorín v Prešove sa nachádza na juhovýchodnom okraji mesta vo vyvýšenej polohe. Pohrebisko je situované medzi štvrťou Solivar a sídliskom Šváby, pričom priamo nadväzuje na južnú časť staršieho cintorína Solivar.

Cintorín ako park

„Hlavnou ideou konceptu bolo vytvorenie miesta posledného odpočinku vo forme lesoparku. Priestor nielen pietny, ale aj na každodenné užívanie,“ hovorí architekt Miro Macejko z ateliéru STOA architekti. Z pôvodného cintorína ostal raster betónových komunikácií v rozpätí 40 × 40 m, ktorý určuje sektory pohrebísk.

Ortogonálna sieť spevnených cestičiek je základná komunikačná a orientačná vrstva. K tejto osnove následne pribudla kontrastná vrstva vlniacich sa spevnených (tzv. mlatových) chodníkov pre peších. Na konci hlavných komunikácií sa vždy nachádza cieľ – miesto s lavičkami na zastavenie a rozjímanie.

Jedným z najobľúbenejších je jazierko v južnom cípe areálu, dnes už dokonca vďaka neznámemu darcovi aj s rybími „obyvateľmi“ – prvý dôkaz, že obyvatelia Prešova prijali toto územie. Hrobové miesta sú umiestnené v rozvoľnenej kompozícii.

Okrem klasických, detských a urnových hrobov je takmer tretina miest určená na tzv. zelené hroby bez kamennej hrobky, ktoré podporia parkový charakter pohrebiska. Na každé miesto architekti vyčlenili viac priestoru, ako je bežné, aby bola údržba jednoduchšia a nezasahovalo sa pri nej do iných hrobov.

Okrem toho si architekti dokonca naplánovali aj akési smernice na jednotnú úpravu hrobových miest pre každý sektor, s dôrazom na používanie prírodných materiálov a stanovenie spoločnej farebnosti. No ako bude fungovať ich dodržiavanie, ukáže až budúcnosť. Okrem hrobových miest sú súčasťou areálu aj urnové hroby, urnové steny, urnové stĺpy, rozptylová a vsypová lúčka či les pokoja.

Park ako cintorín

Zachovanie prírodného charakteru územia je podporené aj výsadbou vysokej i nízkej zelene. V budúcnosti bude v kontraste s plochami betónových komunikácií a jednotlivých hrobových miest. Už dnes zeleň sčasti zjemňuje atmosféru a zároveň nahrádza chýbajúce parkové plochy okolitej zástavby sídliska.

Lemujúce aleje i komponované skupiny majú vytvárať scenérie a komorné zákutia meniace sa podľa ročných období. Účelové modelovanie terénu valmi vytvára v priestore optický aj pocitový predel.

Neoddeliteľnou súčasťou návrhu i samotnej realizácie areálu bolo technické riešenie vodného systému – retenčné nádrže, studne, vybudovanie vodovodu, dažďovej kanalizácie a závlahového systému. Tak vznikol uzavretý vnútroareálový kolobeh vody. Areál je vybavený aj samostatným osvetlením a kamerovým systémom.

Park ako veda aj umenie

Podmienkou samotnej realizácie bol predchádzajúci archeologický výskum. Potvrdil, že lokalita bola osídlená od neolitu až do počiatkov uhorského štátu. Najvýznamnejšie nálezy z jednotlivých historických období sú prezentované na prehľadných infopaneloch, ktoré sa stali ďalšou vrstvou projektu.

Pietnosť miesta a prírodný charakter určili materiálové a výtvarné riešenie. Celému priestoru dominujú tri prvky: drevo, betón a cortenová oceľ, ktorú architekti chápu ako symbol postupného starnutia. Monumentálna západná brána je akoby portálom medzi dvoma svetmi.

Svet živých a svet zosnulých v blízkom, no zároveň vzdialenom kontakte. Monumentálny objekt slúži aj ako hlavný orientačný bod v území. Oplotenie z vertikálnych betónových stĺpikov pri bráne je skôr priestorovým a vizuálnym medzníkom ako ozajstnou fyzickou bariérou.

Striedme, atypicky tvarované prvky drobnej architektúry (lavičky, odpadkové koše, informačné a orientačné tabule, výtoky vody, osvetľovacie telesá…) sú v súlade s týmto konceptom. Súčasťou areálu budú v budúcnosti aj umelecké sochárske diela.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 4/2019.