Michal Sýkora: Tatry potrebujú dostavať infraštruktúru. Veľkým problémom je aj doprava

Aktuálne sa vo Vysokých Tatrách najviac rozvíja cestovný ruch, ale je tu veľa nedoriešených problémov po zmene pomerov po roku 1989. Jedným z príkladov je niekoľko rokov nedoriešená zonácia Tatranského národného parku (TANAP), tvrdí dlhoročný starosta podtatranskej obce Štrba.

Návštevníci vnímajú Vysoké Tatry skôr ako celok, ale oficiálne sú na ich území dve samosprávy – obec Štrba (tri osady) a mesto Vysoké Tatry (15 osád) – ktoré spájajú cesty a Tatranská elektrická železnica. Práve na území Štrby sa nachádzajú populárne miesta rekreácie a športu ako Štrbské pleso, Športový areál, ktorý bol postavený pri príležitosti majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní v roku 1970, lanovky, lyžiarske trate či hotely a chaty.

Región Tatier je vzácne prostredie, kde treba stále hľadať rovnováhu medzi záujmom turistov, podnikateľov, domácich obyvateľov, samosprávy a ochrany prírody. Po roku 1989 sa so zmenou režimu zmenil aj štátny tok peňazí do Tatier a športu, nastúpili veľkí i malí podnikatelia a zistili, že ide o náročné prostredie.

V nových časoch sa musela naučiť obracať sa aj miestna a regionálna samospráva, ktorá má spolu so štátom zodpovednosť voči Tatrancom a v podstate aj voči Slovensku, aby sa z Vysokých Tatier nestal v prenesenom význame slova Disneyland, ale funkčný pohraničný región.

Zároveň treba reagovať na rastúci počet domácich a zahraničných turistov, na tlak na kvalitu a rozsah dopravy a parkovania, na celkový obraz Tatier po 30 rokoch vrátane zástavby rôznej architektonickej kvality. O tom, ako sa štát správa k Tatrám, o kauze Veže snov, ako sa stavia na území našich veľhôr či ako riešiť dopravu, sme sa rozprávali so skúseným regionálnym politikom Michalom Sýkorom.

V poslednej dobe došlo na území Štrbského Plesa k zmene nájomcu Veže snov. V tejto súvislosti sa zamýšľame: bola postavená na vhodnom mieste? Projekt kritizovali niektorí odborníci a časť verejnosti. Ako by sa malo zabrániť, aby sa podobný príbeh neopakoval?

V rámci procesu územného plánovania sa k všetkým zamýšľaným stavbám a využitiu územia vyjadrujú všetky dotknuté štátne orgány a inštitúcie (je ich dnes vyše 30). Práve ony majú obhajovať a chrániť verejný záujem, aby sa do územného plánu nedostalo niečo, čo môže následne spôsobiť výstavbu stavieb, ktoré nie sú vhodné v danom území. Ešte viac, ak je to na území národného parku.

Orgány ochrany prírody sú povinné dať k takýmto stavbám záväzné stanovisko, ktoré sú pre orgán územného plánovania (obec) záväzné. A rovnako v procese územného či stavebného konania sa povinne k stavbám vyjadrujú tieto štátne orgány a inštitúcie, a to práve preto, aby v mene štátu chránili verejný záujem a dodržanie právnych predpisov. Otázka je, či ich chránia dostatočne alebo len formálne.

Ak dajú k stavbe kladné stanovisko, stavebný úrad je povinný vydať územné rozhodnutie či stavebné povolenie. Takže je veľmi dôležité, aby sa ani zo strany dotknutých štátnych orgánov nepodceňovali tieto procesy.

Bola veža postavená v zhode s územným plánom? Ako vám majiteľ zdôvodnil, že tam nebude aj Múzeum TANAP-u, ale reštauračné služby?

Veža bola postavená v tom čase v súlade s platným územným plánom a so súhlasom štátnych orgánov a inštitúcií. Pri výstavbe veže investor nezdôvodňoval obci, ale stavebnému úradu a príslušným štátnym orgánom zmenu funkčného riešenia prízemia veže. Táto zmenanebola z hľadiska stavebného úradu podstatnou zmenou, preto ju príslušné orgány akceptovali. Malá plocha múzea bola pričlenená k malej reštaurácii, resp. priestoruna občerstvenie, to však nič nezmenilo na samotnej stavbe.

Čo sa deje so športovou infraštruktúrou na Štrbskom Plese? Komu patria skokanské mostíky? Evidujete záujem o investície do športu?

Športová infraštruktúra na Štrbskom Plese patrí sčasti obci Štrba, a to skokanské mostíky a lyžiarsky bežecký areál. Jeho prevádzka nás stojí cca 250-tisíc eur z finančných prostriedkov obce. Už tri roky pripravujeme modernizáciu celého tohto športového areálu, ale narážame na problém s vlastníctvom pozemkov pod areálom. Lyžiarsky areál na zjazdové lyžovanie patrí spoločnosti Tatry Montain Resorts (TMR).

Máme zámer prebudovať súčasný zimný areál na areál s celoročným využitím, ale musíme zároveň dobre zvážiť jeho budúcu udržateľnosť, a to najmä v prípade skokanského areálu.

Tu očakávam väčšiu angažovanosť od Zväzu slovenského lyžovania. Ale sme pripravení spolu s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR a Fondom na podporu športu investovať do tejto športovej infraštruktúry národného významu, keďže ide o národné tréningové centrum.

Boli ste dlho šéfom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ako sa štát správal k regiónu Vysokých Tatier po roku 1989, zaznamenali ste výraznú pomoc – finančnú, legislatívnu, inú?

Štát sa správal k regiónu Vysokých Tatier podobne ako k ostatným mestám a obciam, sporadicky Tatrám pomohol, ak bola aktuálne nejaká okolnosť či mimoriadna udalosť, ale nešlo o systémovú a koncepčnú podporu. Osobne som cítil, že niektorí politici nám vedeli pomôcť pri rôznych podujatiach a zámeroch. Bez ich podpory by sme nemohli rozbehnúť Športový areál na Štrbskom Plese a ani také podujatia, akým bola úspešná Svetová zimná univerziáda 2015 za účasti pretekárov z 31 krajín.

Čo sa za 30 rokov vo Vysokých Tatrách zmenilo?

Zmenilo sa veľmi veľa, najmä však zásluhou miestnej a regionálnej samosprávy, už menej samotného štátu. Bohužiaľ, len kompetencie obce či mesta nestačia na to, aby sme mohli všetky zámery, ale zároveň aj potreby a problémy, či už obyvateľov, alebo turistov,vyriešiť. Tu je potrebná väčšia a lepšia súčinnosť a koordinácia štátu a samosprávy.

Potrebujú Tatry ešte rekreačnú výstavbu, či treba stavať objekty s inou funkciou?

Tatry potrebujú vyvážený a udržateľný rozvoj a dohodu relevantných subjektov, ktoré sú zo zákona zodpovedné za ich rozvoj. Veľa ľudí o tom hovorí, ale veľmi málo o tom môže rozhodnúť a prevziať aj zodpovednosť. Vedieme permanentný dialóg so Správou TANAP-u so snahou, aby sa veci pohli k lepšiemu.

Podporujete návrh zákona o meste Vysoké Tatry?

Pri zákone o meste Vysoké Tatry je potrebné zdôrazniť, že Vysoké Tatry nie sú len územie mesta Vysoké Tatry, a teda taký zákon sa má týkať nielen mesta Vysoké Tatry, ale celého územia Vysokých Tatier.

Ak by sa taký zákon týkal celého územia Vysokých Tatier, podporili by ste ho ako susedská samospráva?

Keďže dobre poznám históriu a vývoj Tatier najmä po roku 1945, dopredu nechcem dávať paušálne stanovisko. Ak by takýto návrh bol predmetom rokovania,zaujmeme jasný postoj. Ak by bol zameraný na dlhodobú cielenú a systémovú podporu destinácie Vysoké Tatry, tak áno. Ale záviselo by to od konkrétnych foriem pomoci.

Prečo štát nepodporuje región Vysokých Tatier finančne viac, keď ide o také vzácne územie? Presadzoval to ZMOS?

ZMOS presadzoval systémové financovanie všetkých miest a obcí. Niektoré mestá mali snahu, aby boli z titulu svojho významu financované viac, podobne aj región Vysokých Tatier. Boli to horské sídla, historické mestá, mestá s pamiatkami UNESCO, sídlo Matice slovenskej – Martin, hlavné mesto SR Bratislava, mesto Košice a ďalšie.

Sú tri „nohy“, na ktorých stojí život vo Vysokých Tatrách – šport, rekreácia a kúpele. Sú všetky rovnako rozvinuté?

Od roku 1949 existujú štyri fundamenty, ktoré ovplyvňujú život v Tatrách – ochrana prírody v podobe národného parku, šport, rekreácia a kúpele.

Všetky tri oblasti je potrebné rovnomerne a uvážene rozvíjať. Po roku 1989 však najviac utrpelo kúpeľníctvo, hoci v posledných rokoch sú tu snahy o jeho reštartovanie v privátnej rovine, ale bez výraznej štátnej podpory to nepôjde.

Šport je samostatná kapitola, ale zdá sa, že svitá na lepšie časy a cez Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR sa bude viac riešiť rozvoj športu. Aktuálne sa najviac rozvíja cestovný ruch, ale je tu veľa nedoriešených problémov po zmene pomerov po roku 1989.

Ako napríklad?

Jeden z príkladov je niekoľko rokov nedoriešená zonácia TANAP-u. Zonácia národného parku by mala určiť jasné pravidlá udržateľného rozvoja územia Vysokých Tatier. Už viac ako 30 rokov je rozvoj tohto územia závislý od individuálne udeľovaných výnimiek orgánov ochrany prírody z dôvodu chýbajúcej zonácie TANAP-u.

Tak sa potom nečudujme, čo sa v Tatrách buduje – len to, čo v prvom rade odsúhlasia orgány ochrany prírody. A s tým rovnako súvisí aj to, čo v Tatrách chýba – verejná infraštruktúra. S touto zonáciou súvisí aj nedoriešená kompenzácia súkromných vlastníkov pozemkov, ktorých práva ňou budú obmedzené.

Z pohľadu ochrany prírody je dobré, že Správa TANAP-u má opätovne právnu subjektivitu a môže samostatne konať. Lepšej správe tatranského územia by mohla pomôcť aj novozriadená Rada TANAP-u, len škoda, že nemá väčšie právomoci.

Ďalším príkladom sú nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sú už desiatky rokov umiestnené verejnoprospešné stavby – cesty, chodníky, parkoviská či verejné priestranstvá a pod. Po roku 1989 mestá a obce dostali tieto stavby do vlastníctva, a teda na zodpovednosť, ale bez pozemkov pod nimi.

A to dnes komplikuje akúkoľvek ich modernizáciu a obnovu, aj z finančných prostriedkov EÚ. A vo väčšine prípadov ide o pozemky vo vlastníctve štátu, stačí len vôľa to doriešiť po viac ako 30 rokoch.

Aké majú problémy Tatry ako celok a osady? Dá sa to takto deliť?

Je potrebné si uvedomiť, že Tatry nie sú len jedno mesto, ale celé zázemie aj s podhorím Tatier, treba vidieť aj ich cezhraničný slovensko-poľský rozmer.

Asi najväčší problém predstavuje doprava. Súčasná verejná doprava nebola v minulosti nastavená na taký počet turistov. Ani kapacita cestnej siete nepostačuje narastajúcej intenzite osobnej automobilovej dopravy. Preto je nevyhnutné presadzovať realizáciu Plánu udržateľnej mobility Vysokých Tatier, ktorý v júni 2024 schválil Prešovský samosprávny kraj.

Čo obsahuje plán udržateľnej mobility?

V ňom je budúca doprava riešená komplexne. Sú navrhnuté opatrenia v oblasti parkovania i odľahčenia územia od individuálnej dopravy. S tým priamo súvisí akútna potreba posilnenia verejnej dopravy, najmä Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ). Vybudovanie niekoľkých jednoduchých výhybní na súčasnej trati by umožnilo nasadiť viac vlakových súprav. TEŽ je majetkom štátu. Regionálna samospráva je pripravená pomôcť nízkoemisnou taktovou autobusovou dopravou.

Na mieste je rovnako snaha o rozšírenie TEŽ smerom do Tatranskej Kotliny, resp. až do Ždiaru, rovnako je veľkou výzvou nedoriešená cezhraničná verejná doprava.Pred dvoma rokmi sa realizovala rozsiahla rekonštrukcia ozubnicovej železnice z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso a nasadili sa nové vlakové súpravy, čo považujeme za prvý krok, ale potrebujeme pokračovať ďalej.

Som veľmi rád, že v minulom roku Prešovský samosprávny kraj realizoval projekt komplexnej rekonštrukcie Cesty slobody popod celé Tatry v dĺžke 43 km, čím sa zvýšila kvalita, plynulosť a bezpečnosť premávky popod Tatry. A v príprave sú aj ďalšie cestné projekty pod Tatrami.

Ale popri príprave týchto budúcich investícií je potrebné sa zamyslieť aj nad únosnosťou tatranského územia, keďže nastávajú počas roka už aj medializované situácie, keď sú Tatry preplnené, a je dôležité, aby práve to neodrádzalo turistov od ich budúcej návštevy.

Máte v obci Štrba územné plány zón? Máte nejaké požiadavky na developerov? Ako si predstavujete zástavbu výškovo, z hľadiska architektúry a podobne?

Obec Štrba má platný územný plán, ktorý bol aktualizovaný v roku 2023 práve preto, aby obec získala lepšie nástroje na reguláciu výstavby na svojom území, ktoré jej predtým chýbali. Nateraz nemá obec územné plány zón, keďže veríme, že aktuálne upravené regulatívy by nám mali postačovať.

Pripravujete nový územný plán, budú tam zásadné zmeny?

Obec aktuálne nepotrebuje nový územný plán. Jeho zmena z roku 2023 je pre potreby obce aktuálne postačujúca.Čo však potrebujeme zmeniť, je riešenie parkovania na Štrbskom Plese na základe prijatého strategického dokumentu – Plánu udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry, schváleného Prešovským samosprávnym krajom v júni tohto roka.

Rozhovor bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2024