Na Slovensku to s parkovaním nie je až také zlé. Milánčania musia byť kreatívnejší
Peter Dostál 
Do Milána som odchádzal s plánom tráviť čo najviac času vonku vo verejnom priestore. V predošlých článkoch o dvojmesačnom pobyte v Barcelone som písal prevažne o fakte, že Barcelona je viac o verejnom priestore ako o architektúre. Po mesiaci strávenom v Miláne som zistil, že tu platí úplný opak. Miláno je výrazne o architektúre a veľmi málo o verejnom priestore.
Architektúra mesta
Z hľadiska architektúry sa Miláno považuje za modernejšie mesto ako napríklad Rím. Tradičné a historické mestské centrum je obklopené blokovou urbanistickou štruktúrou. Bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny je práve jedným z dôvodov, prečo má dnes Miláno veľmi silnú vrstvu modernistickej architektúry z druhej polovice dvadsiateho storočia.
Za návštevu stojí množstvo bytových domov, verejných stavieb či modernistických kostolov na periférii mesta. Viacero súčasných svetových architektov ako Norman Foster, Rem Koolhaas, Herzog de Meuron a iní tu tiež postavili rôzne verejné budovy.
Keďže najzaujímavejšie stavby nestoja v jednej lokalite, centrum mesta nie je preplnené turistami. Najviac ľudí je, samozrejme, v okolí katedrály Duomo, inde však predieranie sa davom nehrozí.
Verejný priestor
Verejný priestor je nepochybne najväčšou slabinou mesta. Hustota zaľudnenia v Miláne nie je taká dramatická, aby mesto trpelo nedostatkom priestoru. Miláno však nejaví snahu dať pohyb obyvateľa na prvé miesto. Mesto je aj v roku 2024 výrazne orientované na autá a kvalitne vyriešeného verejného priestoru je veľmi málo.
Relatívne hustá urbanistická štruktúra na mnohých miestach ustupuje, čím ponúka priestor s veľkým potenciálom. Stačilo by vybudovať spevnené plochy z trvácnych materiálov, vysadiť pár stromov, pridať jednoduchý mobiliár a okamžite môže vzniknúť kvalitný priestor pre ľudí v okolí. Bohužiaľ, prednosť dostávajú parkovacie miesta.
Ak si predstavujete, že sedíte na kávičke niekde na terase a užívate si ruch a príjemnú mierku ulice, vaša je jemne skreslená. Chodníky sú relatívne úzke a často si svoju kávičku vychutnávate práve vedľa zaparkovaného auta. Väčšina verejných priestorov tak nie je pobytová, sú iba tranzitné, čo je celkom problém.
Keď opakovane netrávite v priestore určitý čas, ťažšie si vytvárate akékoľvek spomienky. Ľudia netrávia čas vonku, lebo im mesto kvalitný priestor neponúka. Obyvatelia si na túto situáciu môžu jednoducho zvyknúť a nebudú na mesto tlačiť, aby vznikalo viac kvalitných priestorov. Nešťastná situácia s autami sa tak bude zlepšovať veľmi pomaly.
Doprava a cyklisti
Z hľadiska dopravy je mesto radiálno-okružné. Hlavný dopravný okruh má priemer zhruba 6 km, čo pre mesto s 1,3 milióna obyvateľov naozaj nie je veľa. Všetky dôležité časti mesta sú dobre dostupné a za ničím necestujete príliš dlho. Miláno má vynikajúco rozvinutú sieť mestských bicyklov. Aj keď je mesto veľmi orientované na autá, vodiči sú veľmi ohľaduplní a nedávajú cyklistom dôvod, aby sa cítili ohrození. Bicyklom sa dostanete do hodiny takmer všade.
Viacdenné lístky na verejnú dopravu sú celkom drahé, aj preto je bicykel lepšia voľba na spoznávanie mesta. Nehovoriac o tom, že z bicykla vidíte z mesta oveľa viac ako z tmavého tunela metra. Celková dĺžka cyklotrás postupne narastá, pričom v meste nájdete zhruba štyri kategórie. Od vyznačeného cyklopruhu, v ktorom sa bicyklujete tesne vedľa áut, až po bezpečnú fyzicky oddelenú cyklotrasu s alejou stromov.
Za povšimnutie stoja električky. Mesto očividne neinvestuje do ich modernizácie, preto väčšinou narazíte na prestarnuté vozne. Neuveriteľne osviežujúce je však riešenie ich trakčného vedenia. Subtílne stĺpiky medzi vysokými stromami sú takmer neviditeľné.
Parkovanie
V meste je zavedená určitá forma parkovacej politiky, ktorá farebne rozdeľuje parkovacie miesta do troch kategórií. Na bielych miestach môžete slobodne zaparkovať, modré miesta sú platené a žlté sú pre rezidentov. Aj napriek snahe o systém sa parkuje úplne všade. Milánčania sú veľmi kreatívni a nemajú problém zaparkovať na miestach, kde by ste to nečakali. Na Slovensku to v tomto smere vôbec nie je také zlé, ako si často myslíme.
Najväčšia škoda je, že ľudia masívne parkujú na miestach, ktoré majú výrazne vyšší potenciál využitia. Stredovému pásu ulíc často vládnu vysoké platany podobne ako v Barcelone. V metropole Katalánska tieto stromy pomyselne zastrešujú verejný priestor, cyklotrasu či chodník, bohužiaľ, v Miláne sme svedkami hustého radu zaparkovaných áut. Ďalší príklad nevyužitého potenciálu.
Záver
Miláno je dobrým príkladom mesta, ktoré vás možno neosloví hneď na prvý pohľad. Preto je dôležité v ňom stráviť viac času ako iba predĺžený víkend. Rovnako ako každé veľkomesto, aj Miláno ponúka široké spektrum aktivít. Každý, kto chce, cestu si k nemu nájde, len ju treba hľadať o niečo dlhšie. Mne sa to čiastočne podarilo, ale o tom, či sa v Miláne budete cítiť dobre, môžu rozhodnúť pokojne iba drobné nuansy.
Prečítajte si aj druhú a tretiu časť zápiskov z Milána od Petra Dostála.
